Vlastnosti vedúceho pedagogického pracovníka školy

Význam osobnosti vedúceho pracovníka školy výstižne charakterizoval už. J. A. Komenský. Vo svojich Predpisoch pre dobre zorganizovanú školu každému riaditeľovi školy pripomína: Pamätaj si, že si obzvláštnym svetlom a stĺpom celej školy“.
Všeobecne možno konštatovať, že vysoké požiadavky, ktoré naša spoločnosť dáva na riadiacu prácu školských pracovníkov, môžu úspešne plniť len takí vedúci, ktorí sú medzi učiteľmi, žiakmi, a vo verejnosti obľúbení a vážení pre svoje politické, odborné a ľudské hodnoty a ktorí dokážu podnecovať a viesť učiteľské kolektívy k vysokým pracovným výkonom, k cieľavedomému a oduševnenému výchovnému pôsobeniu a k ušľachtilým mravným činom.
Zamyslime sa však hlbšie nad osobnosťou vedúceho pedagogického pracovníka školy a pokúsme sa aspoň o rámcové vymedzenie požiadaviek na štruktúru jej základných hodnôt. Poznamenávame, že stanovenú štruktúru vlastností každého vedúceho pracovníka treba ponímať ako ideálny model a ako štruktúru dynamickú s určitým funkčným zameraním. Teória, ktorá skúma, aké vlastnosti by mal mať vedúci pracovník vzhľadom na povahu pracovného zamerania nám riadeného kolektívu poukazuje na to, že aj veľmi dobrí vedúci pracovníci sa navzájom od seba svojimi vlastnosťami niekedy veľmi odlišujú, že nejaký ideálny, jednotný typ vedúceho v praxi nejestvuje. Psychológovia sú toho názoru, že je tu možnosť najrôznejších kompenzácií, t. j. že niektoré z požadovaných vlastností vedúceho pracovníka možno do istej miery vyvážiť inými cennými vlastnosťami.
Myslím si že, vedecké skúmanie tejto problematiky je zložité aj preto, lebo úspech v riadení je podmieňovaný nielen subjektívnymi, ale vo väčšej alebo menšej miere aj rôznymi objektívnymi činiteľmi ( v našom prípade napr. školskými právnymi predpismi, veľkosťou a úrovňou učiteľského kolektívu, prostredím, v ktorom sa škola nachádza a pod.). Je známe, že nejeden riaditeľ , ktorý viedol úspešne určitú školu, v inej škole sa vôbec neosvedčil. Napriek tomu však, z hľadiska vedeckého riadenia treba objavovať, skúmať a zdôrazňovať tie vlastnosti osobnosti vedúceho, ktoré podstatne uľahčujú dosahovať v riadiacej činnosti optimálne výsledky.

To neznamená, že sa tým podceňujú či zanedbávajú ďalšie vlastnosti alebo činitele, ovplyvňujúce riadiacu činnosť.
Podľa môjho názoru pri stanovení požiadaviek na vlastnosti vedúceho pedagogického pracovníka školy vychádzame zo špecifickosti riadenia školy, ktorý vyplýva hlavne z jej spoločenskej výchovno-vzdelávacej funkcie a z psychických osobností učiteľov a žiakov, utvárajúcich sa pod vplyvom ich funkčného postavenia a pôsobenia v procese riadenia spoločenskej výchovy. Pedagogický takt

Pedagogický takt chápeme v širokom význame ako sa bežne používa. Je to umenie pedagogicky myslieť, správať sa a konať. Okrem odborných vedomostí a pedagogických skúseností predpokladá také vlastnosti, ako je láska k žiakom a k pedagogickej práci, úcta a ohľaduplnosť k učiteľom a rodičom, ľudskosť, skromnosť, spravodlivosť, zmysel pre čestné konanie a solidaritu, trpezlivosť pri styku s ľuďmi a ďalšie kladné osobné vlastnosti. Myslím si, že pedagogický takt sa má odrážať hlavne v pedagogickom rozhodovaní. Vedieť správne pedagogicky rozhodovať môže len človek s vypestovaným pedagogickým citom, zmyslom pre spravodlivosť a objektívnosť, vyznačujúci sa vysokou kultúrou myslenia. Každá vec vo výchove a vzdelávaní treba posudzovať triezvo a uvážene z rôznych hľadísk. Prenáhlenosť a jednostrannosť veľmi znehodnocujú riadiace rozhodnutia. Pri pedagogickom rozhodovaní vedúci má využívať myšlienkové bohatstvo a pedagogické skúsenosti najlepších učiteľov školy. Svojimi rozhodnutiami usmerňuje a reguluje celý chod školy, preto sa musí snažiť o to, aby jeho rozhodnutia boli objektívne, spravodlivé a cieľavedomé, smerujúce vždy k prospechu žiakov a učiteľov, k zveľaďovaniu úrovne školy.
Myslím si, že vedúci pracovník školy by mal byť dobrým praktickým pedagógom a psychológom, aby vedel preniknúť do osobnosti človeka, aby sa dokázal vcítiť a vmyslieť do jeho duševného stavu a problémov. Mal by vedieť ľudí poznávať, rozumieť im a účinne pomáhať pri prekonávaní ťažkostí. Vynikajúci pedagógovia si uvedomujú, že vysoká kultúra vzájomných vzťahov medzi vedúcimi školy a učiteľmi je jedným z predpokladov k vzniku dobrého pedagogického kolektívu. Umenie viesť učiteľský kolektív k správnemu výchovnému pôsobeniu sa zakladá práve na kultúre ľudských vzťahov. Nerôznosť, chvatnosť, nevšímavosť psychického stavu učiteľov a veliteľský hlas nie sú prejavom pedagogického prístupu vedúceho školy k pedagógom. Ak nemá pedagogický cit k deťom, mládeži, a školskej práci a ak si nevie vytvoriť správny vzťah k svojmu učiteľskému kolektívu, nedokáže dať škole to najhlavnejšie, príťažlivosť.
Vedúci školy má dávať učiteľom pocit istoty, má ich vedieť povzbudzovať do práce, pestovať u nich pedagogický optimizmus, ktorý je hybnou silou a najlepším radcom pri prekonávaní prekážok. Pedagogický takt vyžaduje dodržiavať princíp individuálneho a diferencovaného prístupu k jednotlivým učiteľom a žiakom. V styku s ľuďmi sa má snažiť jednať uvážene a kľudne.

Kľud je mierou opravdovej hodnoty vedúceho pracovníka, lebo vychádza z určitej schopnosti uvolniť sa, z istej vnútornej dispozície, ktorá nie je závislá na vonkajších okolnostiach, ale je v úzkej súvislosti s duševnou silou. Vedúci pracovník školy sa dopúšťa neodpustiteľnej chyby, ak sa nedokáže ovládať, ak si neváži svojich učiteľov, prípadne ich zosmiešňuje, ponižuje alebo ironizuje. Len ten, kto sa snaží ctiť si ľudskú dôstojnosť, intelektuálne rastie a zjemňuje svoje správanie.
Pedagogický takt predpokladá i priaznivú náladu vedúceho školy. Smutný vedúci má malé šance, zachmúrený a nazlostený ešte menšie. Úsmev, dobré priateľské slovo i zmysel pre humor sú nenahraditeľnými prostriedkami dobrého riadenia. Pomáhajú v každodennej školskej práci, robia ju ľahšou, krajšou, príťažlivejšou a radostnejšou

Odbornosť a vyučovacie schopnosti

Podľa môjho názoru ak má byť vedúci pedagogický pracovník školy učiteľom učiteľov, musí byť sám dobrým odborníkom v predmetoch svojej aprobácie a musí sám dobre vyučovať. To je základ na získanie si autority v učiteľskom zbore a predpoklad na úspešné vykonávanie vnútroškolskej kontroly a kvalifikovaných pedagogických inštruktáží. V tejto súvislosti popredný pedagóg V. A. Suchomlinskij uvádza : „Riaditeľ školy bude dobrým a erudovaným učiteľom učiteľov a bude mať autoritu len potiaľ, pokiaľ bude každodenne zdokonaľovať svoje majstrovstvo učiteľa a vychovávateľa a pokiaľ bude za svoju prvoradú úlohu pokladať vlastnú podstatu školskej práce – výchovu a vyučovanie, štúdium a znalosť dieťaťa“.
Myslím si že, každý vedúci školy mal by sa sústavne zdokonaľovať vo svojom odbore a v metodickom majstrovstve a mal by sa snažiť o to, aby sa stal pre svojich učiteľov vzorom mysliaceho, pracovitého a disciplinovaného pedagóga, ktorý nielen od iných vyžaduje plnenie úloh, ale sám, je príkladom vo vykonávaní svojich učiteľských povinností. Metóda osobného príkladu vedúceho školy pri vykonávaní jeho vyučovacích povinností je najlepším prostriedkom na zvyšovanie úrovne výchovno-vzdelávacej práce učiteľov.
Bolo by pravda neopodstatnené tvrdiť, že vedúci školy v každom prípade musí byť najlepším učiteľom na svojej škole. V praxi sa to nedá dôsledne realizovať najmä z dvoch dôvodov:
a) nie každý vynikajúci učiteľ sa hodí za vedúceho školy alebo chce sa ním stať
b) pracovná zaťaženosť mnohých vedúcich sťažuje im častokrát držať krok s vynikajúcimi učiteľmi ich aprobácie
V každom prípade však vedúci pracovník školy má byť pedagógom, ktorý vie učiteľom pomôcť a poradiť, a to najmä vo výchovných a didaktických otázkach.

Organizačné schopnosti

Vedúci pracovníci školy sú organizátormi života školského kolektívu.

Verím, že správne vytvorená organizačná štruktúra školy a dobrá organizácia každodennej práce vedenia školy, učiteľského a žiackeho kolektívu a pomocného personálu tvoria základ celého výchovno-vzdelávacieho systému školy. Účelná organizácia vnáša do školského života harmóniu a racionálnosť, čo je nevyhnutným predpokladom na vznik priaznivej výchovnej a vzdelávacej atmosféry.
Podľa môjho názoru vedúci pracovníci majú organizovať činnosť na škole tak, aby sami efektívne pracovali a aby bola racionálne a cieľavedome využitá práca a čas každého učiteľa a zamestnanca školy. To predpokladá vypestovať si zmysel pre štruktúru, optimálne pracovné tempo, účelnosť, disciplínu a poriadok.

Tvorivá iniciatíva

Tvorivou iniciatívou rozumieme pedagogickú vynaliezavosť vedúceho školy, jeho umenie vytvárať tvorivú atmosféru v kolektíve a stavať pred kolektív zaujímavé progresívne pedagogické úlohy.
Ide teda o dosahovanie vysokej kultúrnosti riadenia školy. „Zvrchovanosť kultúry je v podstate v schopnosti imaginácie, ďalej v schopnosti rozlišovať, vyberať a nakoniec zjednocovať“.
Tvorivá riadiaca činnosť spočíva v plodnom premýšľaní a iniciatíve povznáša nielen školu, ale aj citovú stránku riadiaceho subjektu, poskytuje mu trvalý pocit vnútornej radosti a spokojnosti. Tam, kde riaditeľ školy vie vytvoriť dobrú pracovnú atmosféru a vlastným iniciatívnym myslením a konaním dokáže strhnúť učiteľov k tvorivej pedagogickej práci, vznikajú priaznivé predpoklady na dosahovanie pedagogického majstrovstva učiteľov. Podľa mňa v takých kolektívoch vládne dobrá nálada, pedagogický optimizmus a radosť z učiteľskej práce.

Náročnosť a dôslednosť

Tieto dve vlastnosti priraďujeme k sebe, pretože sa vzájomne významové dopĺňajú. Viažu sa k nim aj ďalšie morálne vlastnosti osobnosti, najmä pracovitosť, vytrvalosť, húževnatosť a sebadisciplína. Vedúci školy zodpovedá za úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu. Z tejto zodpovednosti vyplývajú vysoké požiadavky tak na vlastnú prácu, ako i na prácu riadeného kolektívu. Musí byť náročný v prvom rade voči sebe, ak má byť náročný voči učiteľom. V tom väzí úspech dobrého riadenia školy. Požiadavky na prácu učiteľov majú však byť reálne, splniteľné. Nereálnosť požiadaviek vyúsťuje do formalizmu alebo do neúnosnej preťaženosti pracovníkov, v dôsledku čoho často dochádza k vzniku konfliktných situácií.
V plnení požiadaviek má sa prejavovať dôslednosť. Nič tak nepodrýva autoritu vedúceho školy a nedezorganizuje prácu školy ako jeho nedôslednosť, povrchnosť alebo benevolencia pri plnení alebo kontrole plnenia stanovených úloh.

Náročnosť bez dôslednosti vyznieva naprázdno.

Demokratičnosť

Demokratičnosť chápeme ako schopnosť riadiaceho subjektu riadiť zverený úsek kolektívnymi metódami, organizovať a využívať účasť pracujúcich na riadení. Demokratičnosť vedúceho školy musí byť v súlade s náročnosťou a zodpovednosťou, nesmie vyúsťovať do bezzásadovosti, benevolentnosti alebo anarchie.
Myslím si, že povaha školskej činnosti si vyžaduje priaznivú spoluprácu učiteľov, ktorú vytvára predovšetkým vedúci svojím vzťahom k učiteľskému zboru ako celku i k jednotlivým učiteľom. Skutočnú vážnosť môžu si získať len takí vedúci, ktorí sú k ľuďom úprimný, hovoria s nimi vždy otvorene, vážia si ich a dôverujú im, radia sa s nimi a učia sa z ich skúseností. Demokratičnosť vyžaduje od riadiacej osobnosti schopnosti bezprostredného kolektívneho spolunažívania, bez veľkej autoritatívnej vážnosti a vytvárania bariéry medzi sebou a riadeným kolektívom. Panovačnosť a bezohľadnosť, neúprimnosť, nadradenosť a neústupnosť, neomylnosť a nesebakritickosť sú necnosti, ktoré u vedúcich pracovníkov v celej spoločnosti nemajú miesta.
Demokratičnosť vedúceho pedagogického pracovníka školy má sa podľa ,môjho názoru prejavovať predovšetkým :
- vo vytváraní priaznivých podmienok pre účasť učiteľov a zamestnancov na riadení školy,
- v pestovaní harmonických kolektívnych vzťahoch,
- v umení stmeliť ľudí
- vo využívaní kolektívnej skúsenosti, ktorá obohacuje riadiacu činnosť a zabraňuje vznikaniu nezdravého subjektivizmu,
- v naslúchaní kritike učiteľov, žiakov, rodičov, a verejnosti a prístupnosti k tejto kritike,
- v ochote uznať názor iného, preberať správne názory členov kolektívu a realizovať ich v praxi.

Komunikatívnosť

Týmto pojmom rozumieme schopnosť určitou formou a spôsobom prijímať a odovzdávať informácie v rámci spoločenského kontaktu. Umenie komunikovať spočíva v jasnom vyjadrovaní dobre zoradených myšlienok. Výrečnosť a schopnosť hovoriť k ľuďom je veľkou prednosťou riadiaceho pracovníka, najmä ak je to človek zapálený pre vec, ktorý vie čo chce a pre realizovanie svojich myšlienok a plánov dokáže nadchnúť a získať svoj kolektív. V umení komunikovať treba vidieť nielen prenos informácií, ale aj schopnosť získavať ľudí, umenie nadväzovať neformálne, družné kontakty s nimi. Z hľadiska nárokov na túto schopnosť pre riadiace funkcie sa viac hodia extravertné osobnosti ako introvertné, ktoré sa obťažnejšie rozhodujú ku komunikácií.
Pre vedúceho školy, ktorý veľkú časť svojho času venuje komunikovaniu, je dôležité, aby sa zdokonaľoval nielen v kultúre myslenia, ale aj v kultúre ústneho a písomného prejavu. Nedbalú myšlienku prezrádza nedbalý štýl.

Jeho reč by sa mala vyznačovať plynulosťou a stručnosťou, ale aj vecnosťou, presnosťou výrazov, názornosťou a farbitosťou.
Uvedené požiadavky na vlastnosti vedúcich pedagogických pracovníkov škôl chápeme komplexne, v ich vzájomnej spätosti, podmienenosti, dopĺňaní sa a prelínaní. Byť vedúcim pracovníkom školy, pedagógom pedagógov – znamená, nezaostať pochopiť potreby svojej doby a všetky sily a um venovať rozvoju výchovy a vzdelávania, vedieť sa pozrieť na seba aj zboku, kriticky nestrannými očami, stále sa učiť, stávať sa kvalifikovanejším, kultúrnejším, ľudskejším.