Učiteľ a žiak - charakteristika vzťahu učiteľa k žiakovi

Prevažná časť učenia a vyučovania sa uskutočňuje prostredníctvom sociálnej interakcie, ktorú uskutočnuje učiteľ zo žiakmi, žiaci s učiteľom i žiaci navzájom. Pre učiteľa i žiaka je preto veľmi dôležité utvárať také vzťahy, ktoré umožnujú vytvárať v triede priaznivú, tolerantnú a pomáhajúcu atmosféru, ovzdušie pohody a pokoja. Vzťah medzi učiteľom a žiakom vyplýva z podstaty výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Vyplýva najmä z toho, že žiak sa aktívne podieľa na procese výchovy a vzdelávania, ktoré riadi, koordinuje a usmerňuje učiteľ.
Vzťah učiteľa k žiakovi sa všeobecne vymedzuje ako prežívaný, hodnotiaci a citový postoj, ktorý vyplýva z učiteľovho hodnotenia osobnosti žiaka. Učiteľ hodnotí predovšetkým tie vlastnosti a prejavy žiaka, ktoré sa prejavujú najmä v škole, vo výchovno-vzdelávacom procese, ale hodnotí aj osobné, ľudské vlastnosti, ktoré žiak prejavuje i mimo školy. Učiteľ pri tom môže uplatňovať aj viac či menej citovú zložku. Vzťah učiteľ - žiak je často ovplyvnený prvým dojmom. Je preto žiadúce, aby si učitelia úsudok o žiakovi „trochu odložili“ a korigovali ho ďalšími informáciami a zážitkami so žiakom.
V interakcii učiteľa a žiaka majú neverbálne prostriedky komunikácie veľký význam. Spravidla sprevádzajú rečový prejav učiteľa, ale môžu sa použiť i samostatne. Závažné je aj to, že učitelia si ich zväčša neuvedomujú. Týka sa to najmä gestikulácie, kinezických pohybov, fyzických postojov, ale aj otázok priestoru a vzdelanosti pri komunikácii, mimiky. Pritom práve v týchto oblastiach sa môže vyskytnúť viacero zlozvykov a rušivých vplyvov, ktoré pôsobia na žiakov negatívne. Učiteľ a jeho správanie môže pre žiaka predstavovať pozitívny vzor, na základe ktorého si vytvorí kladný postoj k nemu a vzdelaniu vôbec, ale môže to byť i naopak. Učitelia, aj keď si to vždy neuvedomujú, môžu slúžiť aj ako vzory pre rolu dospelého. Dobrý učiteľ poskytuje žiakom príklad dospelého, akým sa môže stať. Žiaci totiž veľmi citlivo vnímajú správanie učiteľa nielen k nim, ale aj k ich rodičom, kolegom. Všímajú si, ako učiteľ reaguje na úspechy a neúspechy, radosti a starosti.



- 2 -

ČINITELE VZŤAHU UČITEĽA K ŽIAKOVI

Všeobecne možno konštatovať, že na povahu a kvalitu vzťahu učiteľov k žiakom, ako aj na jeho utváranie, pôsobia mnohé činitele. Vzťah učiteľa k žiakovi ovplyvňuje učiteľov postoj k vlastnej učiteľskej role, jej chápaniu a plneniu.

Učiteľská rola znamená predstavu, akej by mal mať učiteľ vedomosti, názory, postoje, vlastnosti, aké hodnoty by mal uprednostňovať, aké správanie by mal mať v škole i mimo školy a podobne. Humanistický model učiteľovej osobnosti uprednostňuje vlastnosti osobnosti, ktoré umožňujú učiteľovi realizovať humanistický, osobný vzťah k žiakovi, rešpektovať osobnosť žiaka, umožňuje mu byt trpezlivý, tolerantný, ohľaduplný a, samozrejme, primerane náročný. Vzťah učiteľa k žiakovi významne ovplyvňuje učiteľov postoj k role žiaka. Všeobecne existuje aj predstava toho, aký má byť žiak, aké má mať vlastnosti, správanie, ako sa má prejaviť v škole, mimo školy. Aj chápanie žiakovej roly môže byť u jednotlivých učiteľov svojské, svojrázne, avšak malo by byť naplnené humanistickými tendenciami.
Učiteľova adjustácia na povolanie, na školu, v ktorej učí, môže v nemalej miere vplývať na vzťah učiteľa k žiakovi. Je to predovšetkým spokojnosť, resp. nespokojnosť s učiteľským povolaním, dobrá alebo čiastočná sebarealizácia v povolaní, psychická vyrovnanosť - nevyrovnanosť a podobne.
K ďalším činiteľom, ktoré ovplyvňujú vzťah učiteľa a žiaka, možno zaradiť vlastnosti, sociálne prostredie, v ktorom učiteľ žije, jeho vek a pohlavie, ako aj stupeň poznania žiaka. Vzťah medzi učiteľom a žiakom sa utvára postupne, podľa toho, ako učiteľ žiaka poznáva, ale aj od toho, aký je učiteľ, aké má vlastnosti, autoritu. V závislosti od toho sa tento vzťah môže meniť v zmysle zlepšenia alebo zhoršenia.
V pedagogickej praxi by sa učiteľ mal usilovať o to, aby vzťah medzi ním a žiakom sa mohol hodnotiť takto: mať žiaka rád - prejavovať úctu k osobe žiaka - byť na žiakov primerane náročný. K základným požiadavkám na správny vzťah učiteľa k žiakom možno zaradiť lásku k deťom a mládeži, úsilie porozumieť im, vedieť ich pochopiť, priblížiť sa im, poradiť im a pomôcť, ale aj mať trpezlivosť, byť spravodlivým, mať vzájomnú dôveru atď.
Správny vzťah učiteľa k žiakovi predpokladá, aby učiteľ pri využití uvedených vlastností vedel žiaka vhodne motivovať, získať ho pre dobrovoľné a iniciatívne plnenie školských povinností.
- 3 -

PRÍPRAVA UČITEĽA NA VYUČOVANIE

Od prípravy učiteľa na vyučovanie sa odvíja nielen jeho úspešný priebeh, ale predovšetkým jeho výsledky. Rozlišujeme dva typy prípravy učiteľa: dlhodobú a krátkodobú prípravu.
1. Dlhodobá príprava na realizáciu vyuč2. ovania spoč3. íva v tom, že uč4. iteľ sa v č5. asovom predstihu, t.j. už před zač6. iatkom školského roka, pripravuje na vyuč7. ovanie.

Do tejto prípravy patrí: oboznámenie sa s hlavnými úlohami školy, ktoré v spolupráci s uč8. iteľmi vypracúva vedenie školy; preštudovanie príslušných uč9. ebných osnov, uč10. ebníc a metodických príruč11. iek; zistiť stav uč12. ebných pomôcok a didaktickej techniky; štúdium dokumentácie o predchádzajúcom vyuč13. ovaní, ktorých bude vyuč14. ovať. Štúdium týchto materiálov vyúsťuje do spracovania tematického plánu.
Dlhodobá príprava má nesmierny význam a je vlastne organickou súčasťou prípravy učiteľa na vyučovanie. K dlhodobej príprave patrí aj sústavné sebavzdelávanie. Učiteľ nemôže vystačiť iba s tými vedomosťami, ktoré získal počas štúdia, ale musí sa systematicky aj sám vzdelávať.
15. Pod krátkodobou prípravou uč16. iteľa rozumieme prípravu na konkrétnu vyuč17. ovaciu hodinu, vychádzku alebo exkurziu. Č18. ím dokonalejšie uč19. iteľ analyzuje svoju predchádzajúcu prácu a č20. ím dokonalejšie pozná žiakov, tým je jeho príprava na vyuč21. ovaciu hodinu reálnejšia a je skutoč22. ným vodítkom jeho práce. Starostlivá príprava na vyuč23. ovaciu hodinu je nároč24. ná. Svedomitá príprava na jednu hodinu si vyžaduje niekedy aj viac hodín práce. Pripravovať sa takto na všetky vyuč25. ovacie hodiny nie je z č26. asového hľadiska možné. To však neznamená, že aj keď sa nemožno vždy pripraviťdôkladne, netreba sa pripravovať vôbec. Aj krátka desaťminútová úvaha o priebehu vyuč27. ovacej hodiny, struč28. ná didaktická analýza obsahu uč29. iva, ujasnenie si metód a pravdepodobných č30. inností seba a žiakov, odstraňujú náhodilosť, improvizáciu a robia vyuč31. ovaciu hodinu reálnejšou.



- 4 -


TVORIVOSŤ V PRÁCI UČITEĽA

Tvorivosť žiakov závisí nielen od nich samotných, ale predovšetkým od tvorivých prístupov učiteľa k vyučovaniu. Sumarizáciou a zovšeobecnením názorov viacerých autorov možno dospieť k týmto základným aspektom, ktoré charakterizujú tvorivú činnosť učiteľa:
1. Tvorivosť uč2. iteľa spoč3. íva v tom, že už před vyuč4. ovaním abstraktne spracúva a projektuje svoje č5. innosti a č6. innosti žiakov, predstavuje si a plánuje priebeh vyuč7. ovacej hodiny, pôsobenie na žiakov a podobne.
8. V konkrétnom vyuč9. ovacom procese nepracuje podľa schémy, neuplatňuje stereotyp, ale svoje pôsobenie prispôsobuje reálnej výchovno-vzdelávacej situácii.
10. Po skonč11. ení vyuč12. ovacej hodiny, vyuč13. ovania analyzuje jeho priebeh a výsledky, na ich základe vyvodzuje závery pre svoju ďalšiu prácu, koriguje a pripravuje svoje ďalšie č14. innosti pôsobenia.
15. Analýza vlastnej práce a projektovanie ďalšej č16. innosti vedie k ďalšiemu sebavzdelávaniu a hľadaniu progresívnejších metód a foriem práce.
17. Tvorivosť uč18. iteľa sa neobmedzuje iba na jeho konkrétnu prácu vo vyuč19. ovaní.

Aj spolupráca s rodič20. mi, ostatnými uč21. iteľmi a so širším okolím má vplyv na jeho tvorivosť - z kontaktov s rodič22. mi, s inými uč23. iteľmi, a aj verejnosťou získava uč24. iteľ poznatky a podnety pre svoju prácu.
25. Tvorivosť uč26. iteľa neznamená len pripravenosť na riešenie predpokladaných, konštantných prvkov a situácií vo vyuč27. ovaní. On musí byť schopný úspešne sa vyrovnať aj s mnohými neštandardnými a neoč28. akávanými situáciami.
29. Tvorivosť práce uč30. iteľa nie je ohranič31. ená jeho pracovnou č32. innosťou v škole. Skutoč33. ne tvorivý uč34. iteľ neustále tvorí doma, v širšom prostredí hľadá podnety pre svoju prácu, je inšpirovaný masovokomunikač35. nými médiami a podobne.
36. Tvorivý uč37. iteľ sa neustále vzdeláva. Popri získavaní odborných vedomostí si sústavne rozširuje svoje vedomosti zo všeobecného vzdelania, kultúry umenia atď., to všetko má vplyv na jeho tvorivosť.
38. Tvorivosť uč39. iteľa sa prejavuje nie v tom, jako on, prípadne iný hodnotia jeho prácu, ale predovšetkým v úrovni vedomostí jeho žiakov.

- 5 -

40. Třeba rozlišovať medzi rutinérstvom a tvorivosťou. Rutinérstvo je výsledok skúseností a zručností, ktoré učiteľnzíska po niekoľkých rokoch svojej práce. Tvorivosť sice znamená vychádzanie zo skúseností, ale aj ich modifikáciu na nové, zmenené podmienky, hľadanie nového a pod., inak povedané, vyhýbanie sa stereotypu. UČITEĽ A UČEBNÉ POMÔCKY

Pomôcky a technika sú prostriedkom k dosiahnutiu cieľov vyučovania. Tento primárny cieľ sa však dá dosiahnuť, len ak bude učiteľ k práci s materiálnymi prostriedkami pristupovať uvedomele a metodicky premyslene. Podstatné je uvedomenie si toho, že ani ta najlepšia pomôcka alebo technika nemôže zastúpiť učiteľa. Je pravdou, že mnohé pomôcky ponúkajú veľkú možnosť autodidakcie, ale slovo učiteľa je nenahraditeľné, prostredníctvom neho učiteľ usmerňuje pozorovanie žiakov, upozorňuje na podstatu, systematizuje vedomosti, odporúča metódy pre samostatnú prácu a pod.
Sústavný rozvoj techniky rýchlo napreduje a to si vyžaduje, aby sa učiteľ sústavne vzdelával a vedel využívať túto techniku vo vyučovacom procese. Je veľké množstvo možností, aby učiteľ a žiaci vytvárali pomôcky a jednoduché prístroje. Zhotovovanie pomôcok nemá byť vykonávané na základe príkazu žiakom, ale má byť motivované tak, aby žiak videl zmysel svojej tvorby.