Prvých päť najfrekventovanejších adjektív / veľký, celý, pekný, dobrý, malý/ tvorí štvrtinu použitých adjektív v spontánnych prejavoch. Z porovnania prvých 20 najfrekventovanejších adjektív detských prejavov s údajmi frekvenčného slovníka slovenčiny Mistrik, J.: Frekvencia slov v slovenčine. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1969 / vyplýva, že približne polovica / 12/ adjektív sa zhoduje / veľký, celý, pekný, dobrý, malý, starý, čierny, rád, nový, biely, posledný, dlhý/. Druhou polovicou sa detská lexika odlišuje od reči dospelých. Tvoria ju pomenovania farieb / červený, ružový, hnedý, modrý/, kladné impresíva / krásny, milý/ a adjektíva / zlý, obrovský/. Osobitosti lexiky hodnotíme ako jazykové stvárnenie detského vnímania a poznávania sveta. To, že medi prvými 20 najfrekventovanejšími adjektívami tvoria takmer tretinu pomenovania farieb, korešponduje so zisteniami psychológov. V. Příhoda /Ontogeneze lidské psychiky. Praha, SPN 1963, s. 237-251/ uvádza, že určovanie podobnosti predmetov je u detí založené na nápadných a náhodných vonkajších znakoch, medzi ktorými významné miesto patrí farbe. Zastúpenie kladných impresív krásny, milý súvisí s prevažujúcim pozitívnym naladením komunikácie mladších detí. Adjektívum zlý je kontrárnym antonymom k adjektívu dobrý a dokumentuje, že detské hodnotenie sa sústreďuje okolo krajných pólov. Medzi prvými 20 adjektívami je osem takých, ktoré vstupujú do gradačných opozícií / veľký-malý, starý-nový, čierny-biely, dobrý-zlý/. Adjektívum obrovský ukazuje na hyperbolizáciu v reči detí a uplatňuje sa spolu s expresívnym využitím kvantity v adjektíve veľký.
Z akostných adjektív sú v komunikácii detí frekvenčne najviac vyťažené tie, v ktorých sa pomenovanie vlastnosti prelína so subjektívnym hodnotením, teda kvalitatívno-hodnotiace adjektíva. Zachytená adjektívna lexika ukazuje, že detské hodnotenie sa sústreďuje na protiľahlé významové póly. Takmer všetky kvalitatívno-hodnotiace adjektíva sú v detských komunikátoch reprezentované oboma krajnými členmi gradačnej opozície / kyslý-sladký, čistý-špinavý, lacný-drahý, krátky-dlhý, .../ Je zaujímavé, že z antonymnej dvojice má obvykle väčšiu frekvenciu
„ kladný“ člen. Túto tendenciu narúšajú dvojice smutný-veselý, špinavý–čistý a najvýraznejšie starý-mladý /nový/. Adjektívum starý ktoré má vyššiu frekvenciu ako adjektíva mladý i nový dovedna, deti pripájajú i k takým substantívam, ktorých lexikálny význam už zahŕňa sémantický príznak vysoký vek / starý starček, stará babka, stará zrúcanina/.