Z hľadiska sémantickej štruktúry sú v komunikácii detí dominantné pomenovanie fyzikálnych vlastní predmetov – veľkosť, tvar, váha, teplota /malý, veľký, obrovský, úzky, široký, dlhý, krátky, hrubý, tenký, tučný, studený, teplý, horúci, ľahký, ťažký/, pomenovanie kladných a záporných fyzických a psychických charakteristík človeka / skúpy, sprostý, , strapatý, lakomý,, tučný, dobrý, veselý, roztopašný, rýchly, pyšný, zvedavý, chudobný, skúsený, rozmaznaný, mladý, veselý, milý, lakomý, tučný, zlý,.../, adjektíva senzitívneho a estetického hodnotenia / pekný-škaredý, kyslý-sladký, príjemný, slabohnedý, slboružový, suchý-mokrý, tvrdý-mäkký/, racionálneho a normatívneho hodnotenia / dobrý, zlý, lacný, drahý, obyčajný, normálny, vzácny/.
Medzi vzťahovými adjektívami v spontánnej komunikácii tvoria najdiferencovanejšiu významovú konkretizáciu adjektíva s účelovým významom /sviatočná košeľa=určená na sviatok, slávnostný večierok, skokanský mostík, slnečné okuliare, skladacie lietadlo, hracia kocka, vyhliadková veža, liečivá bylina/. Súhlasím s M. Nábělkovou / Vzťahové adjektíva v slovenčine. Bratislava, Veda 1993. s. 204/, že účelový význam sa navrstvuje aj na význam priestorového určenia / svadobný stôl, mestský policajt, domáce úlohy, svetový jazyk/, časového určenia / nočná múra, dnešný program/, na objektový význam /detské oddelenie, zázračný mlynček/, na význam príslušnosti / potápačské okuliare, čarodejnícke triky, žiacka knižka/, na dejový význam / písomná práca, súťažná hra/.
Okrem adjektív s účelovým významom sú v detských komunikátoch adjektíva s významom zloženia / perníková chalúpka, kokosový domček, tekvicové strašidlo, čokoládové vajíčko, zlatá koruna, kožená bunda/. Adjektíva pomenúvajúce časti súboru sú výnimočné / meteorický dážď/.
Ostatné typy významových konkretizácií vzťahových adjektív sú v detskej lexike viac prvkami idiolektu než charakteristickým znakom aktívnej lexiky.
Hlavným cieľom predmetu slovenský jazyk na 1. stupni ZŠ je podľa Učebných osnov
/ 1997/ položenie základov komunikačných zručností žiakov / s. 3/. Cieľom slohovej výchovy je vypestovať u žiaka schopnosť vytvárať funkčný jazykový prejav. V moderne chápanom vyučovaní slovenského jazyka slohová výchova prebieha súčasne s jazykovým vyučovaním. Čím lepšie žiaci ovládajú gramatické zákonitosti jazyka, tým priaznivejší vplyv to má na tvorenie štylisticky správneho prejavu. A naopak, čím častejšie a rozmanitejšie aplikujú gramatické poznatky v komunikácii, tým skôr si jazykové zákonitosti osvoja. Učebné osnovy učiteľovi ponechávajú výber tém, ktorými si môže učivo aktualizovať a prispôsobovať podľa vlastného uváženia, modifikovať do zaujímavejších podôb, robiť ich podnetnejšími a ešte tvorivejšími.
Uvádzam návrh vyučovacej hodiny, ktorej úlohou je rozvíjať logické myslenie žiakov, ich postreh , tvoriť výrazy opačného významu /antonymá/,rozšíriť slovnú zásobu adjektív tvorením slov podobného významu /synonym/.
1. na tabuli sú napísané adjektíva nasledovným spôsobom. Úlohou žiakov je doplniť na voľné miesta správne písmená a utvoriť antonymá :
PE _ _ _ - _ _ _ _ _ DÝ
DO _ _ _ - _ LÝ
VY _ _ _ _ - NÍZ _ _
_ _ DRY – HLÚ _ _
S_ U _ _Ý - _ _ SE _ Ý
USI _ _ _ _ _ - _ _ N _ VÝ
_ _ _ NÝ – HOR _ _
MA _ _ - _ _ ĽKÝ

Úloha spĺňa motivačný zámer a zároveň má aktivizovať pozornosť a sústredenosť žiakov na nasledujúce cvičenie.

2.