Anotácia: Zastúpenie adjektív v spontánnej hovorenej komunikácii detí v mladšom školskom veku. Načrtnutie návrhu vyučovacej hodiny, na ktorej cieleným štylizačným cvičením
dosiahneme rozšírenie slovnej zásoby adjektív u detí v mladšom školskom veku.

Osnova: 1. Definícia komunikácie
2. Využitie adjektív v detskom prejave
3. Kvalitatívno – hodnotiace adjektíva v komunikácii detí
4. Vzťahové adjektíva v komunikácii detí
5. Aplikácia gramatických poznatkov
6. Návrh cvičení na vyučovaciu hodinu
7. Záver

Pojem komunikácia nie je nový pojem nový, ale z istých aspektov rozpracovania stále moderný. Slovo komunikácia pochádza latinčiny. Podľa E. Višňovského /Komunikačná dimenzia ľudského bytia 1995, 18/ termín komunikácia znamená odovzdávanie, sprostredkovanie informácií, stavov, hodnôt, citov, ... ale aj spájanie styk, súvislosť. V spojení s jazykom ide o dorozumievanie – rečový styk. Môže však znamenať aj prenos , výmenu, kódovanie znakových systémov a informácia. Pre komunikačný proces sú podľa J. Mistríka /Vektory komunikácia, Bratislava, FF UK 1990/ príznačné tri závažné momenty:
1. komunikácia je proces s permanentnou interakciou
2. proces, ktorý prebieha aj vtedy, keď sa zdá, že jeden z jeho účastníkov mlčí
3. konkrétny komunikačný proces /akt/ je neopakovateľný.
Vektormi /nosičmi/ komunikácie sú:
1. komunikanti
2. komunikačná situácia
3. forma kontaktu
4. výrazové prostriedky
5. komunikačný zámer
Človek je bytosť komunikatívna. Komunikovať je pre neho životnou potrebou. Jeho
Každodenné bytie je spolubytím s inými. Pri komunikácii však nejde len o to , „ čo „ komunikujeme,
ale aj „ ako „komunikujeme. Komunikáciu rozlišujeme z viacerých hľadísk :
1. aspekt dyadickosti – dobrovoľná komunikácia / osobné vzťahy/
- formálna komunikácia / vynútená spoločenskou nevyhnutnosťou/
2. podľa realizácie – sféra verejná / formálne, oficiálne pracovné vzťahy/
- sféra súkromná / osobné, citové vzťahy s neformálnou, empatickou
komunikáciou /
3. podľa potreby komunikácie – potreba prostriedku / zameranie na iného človek/
- potreba cieľa / zameranie na osvojovanie si predmetov ako cieľ svojho konania/
V komunikácii detí na konci obdobia mladšieho školského veku tvoria adjektíva približne
3% použitých slov. Okrajové zastúpenie adjektív v spontánnych prehovoroch sa spája s obmedzenou variabilitou výrazu.

Prvých päť najfrekventovanejších adjektív / veľký, celý, pekný, dobrý, malý/ tvorí štvrtinu použitých adjektív v spontánnych prejavoch. Z porovnania prvých 20 najfrekventovanejších adjektív detských prejavov s údajmi frekvenčného slovníka slovenčiny Mistrik, J.: Frekvencia slov v slovenčine. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1969 / vyplýva, že približne polovica / 12/ adjektív sa zhoduje / veľký, celý, pekný, dobrý, malý, starý, čierny, rád, nový, biely, posledný, dlhý/. Druhou polovicou sa detská lexika odlišuje od reči dospelých. Tvoria ju pomenovania farieb / červený, ružový, hnedý, modrý/, kladné impresíva / krásny, milý/ a adjektíva / zlý, obrovský/. Osobitosti lexiky hodnotíme ako jazykové stvárnenie detského vnímania a poznávania sveta. To, že medi prvými 20 najfrekventovanejšími adjektívami tvoria takmer tretinu pomenovania farieb, korešponduje so zisteniami psychológov. V. Příhoda /Ontogeneze lidské psychiky. Praha, SPN 1963, s. 237-251/ uvádza, že určovanie podobnosti predmetov je u detí založené na nápadných a náhodných vonkajších znakoch, medzi ktorými významné miesto patrí farbe. Zastúpenie kladných impresív krásny, milý súvisí s prevažujúcim pozitívnym naladením komunikácie mladších detí. Adjektívum zlý je kontrárnym antonymom k adjektívu dobrý a dokumentuje, že detské hodnotenie sa sústreďuje okolo krajných pólov. Medzi prvými 20 adjektívami je osem takých, ktoré vstupujú do gradačných opozícií / veľký-malý, starý-nový, čierny-biely, dobrý-zlý/. Adjektívum obrovský ukazuje na hyperbolizáciu v reči detí a uplatňuje sa spolu s expresívnym využitím kvantity v adjektíve veľký.
Z akostných adjektív sú v komunikácii detí frekvenčne najviac vyťažené tie, v ktorých sa pomenovanie vlastnosti prelína so subjektívnym hodnotením, teda kvalitatívno-hodnotiace adjektíva. Zachytená adjektívna lexika ukazuje, že detské hodnotenie sa sústreďuje na protiľahlé významové póly. Takmer všetky kvalitatívno-hodnotiace adjektíva sú v detských komunikátoch reprezentované oboma krajnými členmi gradačnej opozície / kyslý-sladký, čistý-špinavý, lacný-drahý, krátky-dlhý, .../ Je zaujímavé, že z antonymnej dvojice má obvykle väčšiu frekvenciu
„ kladný“ člen. Túto tendenciu narúšajú dvojice smutný-veselý, špinavý–čistý a najvýraznejšie starý-mladý /nový/. Adjektívum starý ktoré má vyššiu frekvenciu ako adjektíva mladý i nový dovedna, deti pripájajú i k takým substantívam, ktorých lexikálny význam už zahŕňa sémantický príznak vysoký vek / starý starček, stará babka, stará zrúcanina/.

Z hľadiska sémantickej štruktúry sú v komunikácii detí dominantné pomenovanie fyzikálnych vlastní predmetov – veľkosť, tvar, váha, teplota /malý, veľký, obrovský, úzky, široký, dlhý, krátky, hrubý, tenký, tučný, studený, teplý, horúci, ľahký, ťažký/, pomenovanie kladných a záporných fyzických a psychických charakteristík človeka / skúpy, sprostý, , strapatý, lakomý,, tučný, dobrý, veselý, roztopašný, rýchly, pyšný, zvedavý, chudobný, skúsený, rozmaznaný, mladý, veselý, milý, lakomý, tučný, zlý,.../, adjektíva senzitívneho a estetického hodnotenia / pekný-škaredý, kyslý-sladký, príjemný, slabohnedý, slboružový, suchý-mokrý, tvrdý-mäkký/, racionálneho a normatívneho hodnotenia / dobrý, zlý, lacný, drahý, obyčajný, normálny, vzácny/.
Medzi vzťahovými adjektívami v spontánnej komunikácii tvoria najdiferencovanejšiu významovú konkretizáciu adjektíva s účelovým významom /sviatočná košeľa=určená na sviatok, slávnostný večierok, skokanský mostík, slnečné okuliare, skladacie lietadlo, hracia kocka, vyhliadková veža, liečivá bylina/. Súhlasím s M. Nábělkovou / Vzťahové adjektíva v slovenčine. Bratislava, Veda 1993. s. 204/, že účelový význam sa navrstvuje aj na význam priestorového určenia / svadobný stôl, mestský policajt, domáce úlohy, svetový jazyk/, časového určenia / nočná múra, dnešný program/, na objektový význam /detské oddelenie, zázračný mlynček/, na význam príslušnosti / potápačské okuliare, čarodejnícke triky, žiacka knižka/, na dejový význam / písomná práca, súťažná hra/.
Okrem adjektív s účelovým významom sú v detských komunikátoch adjektíva s významom zloženia / perníková chalúpka, kokosový domček, tekvicové strašidlo, čokoládové vajíčko, zlatá koruna, kožená bunda/. Adjektíva pomenúvajúce časti súboru sú výnimočné / meteorický dážď/.
Ostatné typy významových konkretizácií vzťahových adjektív sú v detskej lexike viac prvkami idiolektu než charakteristickým znakom aktívnej lexiky.
Hlavným cieľom predmetu slovenský jazyk na 1. stupni ZŠ je podľa Učebných osnov
/ 1997/ položenie základov komunikačných zručností žiakov / s. 3/. Cieľom slohovej výchovy je vypestovať u žiaka schopnosť vytvárať funkčný jazykový prejav. V moderne chápanom vyučovaní slovenského jazyka slohová výchova prebieha súčasne s jazykovým vyučovaním. Čím lepšie žiaci ovládajú gramatické zákonitosti jazyka, tým priaznivejší vplyv to má na tvorenie štylisticky správneho prejavu. A naopak, čím častejšie a rozmanitejšie aplikujú gramatické poznatky v komunikácii, tým skôr si jazykové zákonitosti osvoja. Učebné osnovy učiteľovi ponechávajú výber tém, ktorými si môže učivo aktualizovať a prispôsobovať podľa vlastného uváženia, modifikovať do zaujímavejších podôb, robiť ich podnetnejšími a ešte tvorivejšími.
Uvádzam návrh vyučovacej hodiny, ktorej úlohou je rozvíjať logické myslenie žiakov, ich postreh , tvoriť výrazy opačného významu /antonymá/,rozšíriť slovnú zásobu adjektív tvorením slov podobného významu /synonym/.
1. na tabuli sú napísané adjektíva nasledovným spôsobom. Úlohou žiakov je doplniť na voľné miesta správne písmená a utvoriť antonymá :
PE _ _ _ - _ _ _ _ _ DÝ
DO _ _ _ - _ LÝ
VY _ _ _ _ - NÍZ _ _
_ _ DRY – HLÚ _ _
S_ U _ _Ý - _ _ SE _ Ý
USI _ _ _ _ _ - _ _ N _ VÝ
_ _ _ NÝ – HOR _ _
MA _ _ - _ _ ĽKÝ

Úloha spĺňa motivačný zámer a zároveň má aktivizovať pozornosť a sústredenosť žiakov na nasledujúce cvičenie.

2.

Výberové cvičenie – nahraď slovo veľký vhodnejším výrazom zo zátvoriek:
Pri ceste stál veľký topoľ.
Narazili sme na veľký problém.
Egypt je veľký štát.
Edison bol veľký vynálezca.
/ obrovský, rozľahlý, slávny, vysoký/

3. Výberové cvičenie – nahraď slovo malý vhodnejším výrazom zo zátvorky:
Tomáš býva v malom domčeku pri železnici.
Na tričku mám malú škvrnu.
Strýko trávi leto v malom mestečku pri Trnave.
Našu záhradku stráži malý trpaslík.
/ neveľký, drobný, nízky, nevýrazný/

4. Poskladaj z týchto porozhadzovaných písmen plnovýznamové slová:
maloťšnme
malobchdoo
maloetlý
máloravnvý
Vyber si jedno a utvor vetu. Niektorí žiaci majú slabú slovnú zásobu, od ktorej potom závisí jazykový prejav žiaka. Dostatočne bohatá slovná zásoba je zásoba je základ, bez ktorého nevznikne kvalitný prejav. Úlohou učiteľa je poodhaliť správnu cestu v zvyšovaní záujmu a rozvíjaní schopností žiakov správnou aktivizáciou a zadávaním tvorivých úloh na hodinách slovenského jazyka. Takéto vyučovanie podporuje abstraktné myslenie žiakov a uvažovanie o jazyku a súčasne rozvíja komunikačnú kompetenciu žiaka, teda aj jeho schopnosť používať jazyk v rozličných komunikačných situáciách.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Tvorivosť - slovenský jazyk