Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Ciele predmetu prírodoveda

Príroda poskytuje množstvo podnetov, inšpirácii na hry. Deti už od malička prichádzajú do kontaktu s množstvom prírodnín, pozorujú zvieratká, pozorujú prírodné javy a deje. Dieťa sa dožaduje vysvetlenia prírodného alebo spoločenského javu, ktorí my dospelí považujeme za samozrejmosť. Získava množstvo skúseností, vytvára si mnohokrát mylné predstavy o prírodných zákonitostiach a rodičia alebo starší súrodenci, ak im ich nevedia vysvetliť utvrdzujú ich v ich mylnej predstave alebo načrtnú vlastné prijateľné vysvetlenie. Preto je potrebné usmerniť myslenie dieťaťa, systematickým prístupom na vyučovaní, kde sa prírodovedná skúsenosť mení na prírodovedné vyučovanie. S nástupom do školy upadá záujem o poznanie prírodného sveta. Úlohou školy je príťažlivou formou vzbudiť a udržať záujem o dianie v prírode a spoločnosti, povzbudiť žiaka skúmať prečo je to tak dané, na akom princípe ten dej funguje.
V súvislosti so stúpajúcim spoločenských významom prírodných vied a prenikaním ich vplyvu do každodenného života vyplynula potreba zaviesť už na 1. stupni ZŠ samostatný vyučovací predmet prírodoveda. Prírodoveda tvorí prechod medzi prvoukou v 1. A 2. Ročníka a medzi jednotlivými prírodovednými vyučovacími premetmi na II. Stupni ZŠ. Svojím vnútorným logickým usporiadaním nesleduje len jednotlivé izolované poznatky alebo vymedzené okruhy informácií o prírode, prírodných dejoch, človeku a technike, ale naopak zdôrazňuje súvislosti javov a vecí, ich vzťahy k človeku, dynamiku skutočnosti a jej postupné poznávanie. Prírodoveda je komplexný prírodovedný vyučovaní predmet, ktorý v sebe zahŕňa východiská jednotlivých prírodných vied / fyziky, chémie, geológie a biológie/ na skúmanie skutočnosti.
So zreteľom na vývinové osobitosti žiakov mladšieho školského veku musí sa vyučovanie prírodovedy zakladať predovšetkým na konkrétnych činnostiach žiakov, na manipuláciách s prírodninami, na priamom pozorovaní okolitej skutočnosti, na využívaní skúseností z každodenného života.

Spolu s rozvíjaním základných vedomostí a utváraním zručností a návykov treba venovať všestrannú pozornosť rozvoju schopností žiakov, najmä ich samostatnosti a tvorivosti, usmerňovať ich životné potreby, podnecovať a rozvíjať ich záujem o poznávanie a skúmanie skutočnosti, viesť ich k citlivému vzťahu k prostrediu, k ohľaduplným vzťahom medzi ľuďmi.
Výchovné možnosti prírodovedy sú veľmi rozsiahle a dotýkajú sa mnohých oblastí výchovného pôsobenia:
Rozumová výchova – rozvíjanie intelektuálnych schopností, zručností a návykov
- postupné vyvodzovanie a spresňovanie pojmov
- pozorovanie, porovnávanie, rozlišovanie, triedenie
- rozvoj motorickej, zrakovej a logickej pamäti
- rozvíjanie zmyslu pre presnosť, dôslednosť pravidelnosť, cieľavedomosť, systematickosť a pre vzťahové myslenie
- rozvíjanie schopnosti riešiť problémy, odhadovať možnosti, experimentovať, robiť záznamy o pozorovaniach, robiť rozbory situácií a pracovať s tabuľkami a grafmi
- rozvíjanie schopnosti samostane pracovať, rozvíjanie túžby po poznaní a tvorivosti
Estetická výchova
- viesť žiakov k odsudzovaniu nečistoty, neporiadku
- učiť žiakov nímať prírodu a ľudské výtvory z estetického hľadiska, uvedomovanie si krásy prírody ako celku i jednotlivých segmentov
- viesť žiakov k aktívnej starostlivosti o čistotu, poriadok
- pestovať u žiakov zručnosti a návyky estetického charakteru /výzdoba učebne, starostlivosť o kútik živej prírody ...
Mravná výchova
- učí žiakov k uvedomenej disciplíne, náročnosti k sebe i ostatným, dôslednosti, vytrvalosti, pracovitosti
- dáva možnosť na rozvoj kritickosti a sebakritickosti
- pri práci v kolektíve učí k zodpovednosti, ohľaduplnosti, úprimnosti, láskavosti, pocitu úspechu a radosti z objavu
Enviromentálna výchova
- vedie žiakov k správnym medziľudským vzťahom
- pomáha pestovať kladný a zodpovedný vzťah k prírode
- učí prírodu poznávať, neničiť ju, objavovať, vážiť si prírodu, milovať a chrániť ju
- poukazuje na uvedomovanie si životného prostredia, v ktorom žijeme a možnosti ochrany
Telesná výchova
- zameriava sa na vedenie žiakov k osobnej hygiene, k správnej životospráve, k otužovaniu
- poukazuje na význam pohybu
- na vychádzkach umožňujeme pohybovať sa v prírode a plnenie úloh spojených s pozorovaním a skúmaním rozličných javov a vecí
Jednotlivé výchovné oblasti spolu súvisia a navzájom sa prelínajú. Prírodoveda prispieva
k formovaniu osobnosti žiaka k jeho všestrannému a harmonickému rozvoju. Výchovné pôsobenie výrazne ovplyvňuje nielen obsah, ale aj prostriedky a podmienky vyučovania. Rozhodujúcim činiteľom začiatočného prírodovedného vzdelania je učiteľ. Od jeho vedomostí, zručností, tvorivosti, vzťahu k prírode závisí realizácia obsahu prírodovedy. Zážitky žiakov z vyučovania prírodovedy môžu ovplyvniť ich celý život, ich schopnosti, postoje, názory a charakterové črty. Prírodoveda je predmet náročný na prípravu a usmerňovanie procesu vo vyučovacích hodinách. Preto je veľmi potrebná systematická príprava učiteľa na vyučovanie, ktorá mu umožní uplatniť osobitné vlastnosti, jeho schopnosti a zrealizovať vlastné tvorivé poňatie vyučovacej hodiny.
Výchovno-vzdelávacie úlohy prírodovedy sa realizujú v jednotlivých tématických celkoch a v jednotlivých vyučovacích hodinách. Rozhoduje o tom správny výber vyučovacích metód, postupov, org. foriem a učebných pomôcok, veľkosť a charakter žiackeho kolektívu, prostredie učebne,.. . Vyučovacie metódy rozlišujeme:
1. Laboratórne metódy – priamy styk žiakov s prírodou
- pravidelné pozorovanie a zaznamenávanie údajov o zmenách v prírode v kalendári prírody /má vplyv na utváranie povahových čŕt žiakov ako je vytrvalosť, starostlivost, zodpovednost, ...
- precvičovanie fyzikálnych zručností, utváranie pracovných návykov
- manipulácia s predmetmi a javmi / konkrétne operácie/, ktoré ukazujú tieto predmety a javy vždy v nových súvislostiach
2. Metóda rozhovoru – nadväzuje na skúsenosti žiakov i z mimošk. Prostredia
3. Vysvetľovanie – opis prírodnín a preberanie nových javov a vzťahov. Žiaci si osvojujú logicky utriedený postup vo vyjadrovaní, používajú termíny podľa učiteľa.
4. Rozprávanie – citovo zafarbené a kladie dôraz na estetické pôsobenie. Používa sa pri odovzdávaní vlastných zážitkov. Je dôležité pre medzipredmetovú koordináciu prírodovedy s vlastivedou a literárnou výchovou.
5. Demonštračné metódy – predvádzanie reálnych objektov. Je to názorná metóda, je však potrebné aby čas predvádzania bol úmerný veku – sústredenie. Vhodný je kútik prírody, ktorý kedykoľvek môže slúžiť na sledovanie alebo demonštráciu preberaného učiva.
Dôležitou požiadavkou pri rozvíjaní poznávacích a tvorivých schopností je sústavnosť, samostatnosť a postupnou. Vyučovacie metódy sa nepoužívajú izolovane, ale sa navzájom prelínajú a kombinujú.

Vhodnou kombináciou vyučovacích metód sa udržuje záujem žiakov, ich pozornosť a zvyšuje sa účinnosť vyučovania. Hlavnou zásadou v prírodovede je čo najviac uplatňovať aktívne a aktivizujúce vyučovacie metódy.
Vyučovaním predmetu prírodoveda získavajú žiaci na elementárnej úrovni predstavu o rozličných prírodovedných prístupoch na skúmanie okolitého sveta, o ich vzájomných vzťahoch a význame pre život človeka.

Zdroje:
Metodická príručka na vyučovanie prírodovedy v 3. Roč. ZŠ, SPN Bratislava 1986 -
J. Hanzlíková – Máme doma žiaka, Dieťa 5/97 -
D. LeHardová: Príroda okolo nás, Mladé letá 1982 -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk