referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Výchovný proces, jeho zameranie a etapy
Dátum pridania: 03.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: natali
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 860
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 13m 10s
Pomalé čítanie: 19m 45s
 
"Výchova, to je predovšetkým ustavičný duševný styk učiteľa s dieťaťom."
V. A. Suchomlinskij

1. 1. VÝCHOVNÝ PROCES A JEHO CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY
V celej histórii vied, ktoré sa zaoberajú človekom, hrala vždy významnú rolu otázka hybných síl rozvoja osobnosti. Proces formovania osobnosti prebieha pod vplzvom objektívnych i subjektívnych faktorov, ktoré v sebe zahŕňajú aspekty sociálne i biologické. Jednotlivé aspekty sa navzájom podmieňujú.
Výchovný proces je zložitým a dialektickým procesom. Charakterizujeme ho ako cieľavedomý, zámerný, plánovitý a komplexný proces, ktorým je riadená životná aktivita človeka. V óm si človek nachádza vzťah ku svetu, k spoločnosti i k sebe samému.
Dieťa sa narodí do kkonkrétneho spoločenského prostredia. Jeho vývoj určujú v podstate tri druhy skúseností - biologické, spoločenské a tie, ktoré získava na základe vlastných skúseností. Teda vývoj človeka je determinovaný na základe dedičnosti tým, čo zdedil po svojich predkoch a tým, čo získava na základe vzájomného pôsobenia prostredia, podmienok výchovy, osobnosti vychovávateľa, rodičov a pod.
Na osobnosť mladého človeka pôsobia jednak vonkajšie vplyvy a faktory, ako je prostredie, výchova a jednak vnútorné vplyvy. Ide o pôsobenie pedagogicky nezámerných faktorov (funkcionálne pôsobenie) a pedagogicky zámerných faktorov (intencionálne pôsobenie).
Výchovný proces je podmienený spoločensky i individuálne. Z hľadiska spoločenského všetko, čo obklopuje dieťa v kladnom či zápornom zmysle, vplýva na jeho výchovu. Výchovný procovník však musí poznať aj štruktúru vnútornej psychiky, kvalitu psychických procesov, vôľových, poznávacích, emocionálnych, morálnych vlastností, ale aj sklony a záujmy detí.
Učiteľ vytvára aktívne vzťahy medzi objektom a subjektom výchovy. Čím je sila pôsobenia subjektu výchovy účinnejšia, tým možno očakávať vyššiu efektívnosť vo výsledkoch výchovy. V systéme výchovy je žiadúce optimalizovať vzťahy medzi cieľom výchovy, subjektom a objektom výchovy, prostriedkami a podmienkami výchovy.
Podľa B. Bližkovského existujú viaceré modely výchovného procesu:
1. Dialektický model - optimálny model vzťahov medzi cieľom, subjektom, objektom, prostriedkami a podmienkami výchovy.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: 1. Kominarec, I. a kol.: Základy pedagogiky, Prešov 2002, str. 22-24, 2. Suchomlinskij, V. A.: Moje srdce patrí deťom, SPN Bratislava 1974, str. 9, 3. Višňovský, Ľ. - Kačáni, V. a kol.: Základy školskej pedagogiky, IRIS, str. 51-57, 132-135
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.