Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Výchovný proces, jeho zameranie a etapy
Dátum pridania: | 03.03.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | natali | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 860 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 7.9 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 13m 10s |
Pomalé čítanie: | 19m 45s |
modus aktuálny, t. j. prebiehajúci proces výchovy,
3. modus potencionálny, t. j. vychovateľnosť, resp. výchovno-vzdelávacie možnosti.
Všetky tieto tri podoby výchovy prebiehajú v živote človeka, v jeho vekových obdobiach. Prejavujú sa aj v striedaní generácií a odovzdávaní, rozvíjaní nadobudnutej spoločenskej skúsenosti.
1. 2. OBSAHOVÉ ZAMERANIE VÝCHOVNÉHO PROCESU
1. 2. 1. Výchovný proces ako postupné a sústavné formovanie osobnosti žiaka
Vo výchove a vzdelávaní je dôležitý princíp postupnosti a sústavnosti, lebo zámerná činnosť predpokladá postupovať podľa istých logických zákonov.
Už J. A. Komenský formuloval požiadavkz, aby sa vo vyučovaní a výchove postupovalo od známeho k neznámemu, od blízkeho k vzdialenejšiemu, od konkrétneho k abstraktnému, čiže od ľahšieho a prístupnejšieho k ťažšiemu, menej prístupnému.
Zásada postupnosti a sústavnosti platí pre celý výchovno-vzdelávací proces. To znamená, že sa musí dodržiavať v každej zložke výchovy.
V oblasti teórie vzučovania vyjadruje požiadavku, aby sa vyučovací proces realizoval v prísnom logickom poriadku, aby poznatky, ktoré si žiaci osvojujú, tvorili ucelenú sústavu príslušných vedných odborov. Sústavnosťou a postupným "dávkovaním" informácií v správnej logickej štruktúre sa zabezpečuje komplexnosť poznania najdôležitejších informácií o prírode a spoločnosti.
Sústavnosť a postupnosť sa prejavuje predovšetkým vo výbere a usporiadaní obsahu vzdelania, ktorý je predpísaný učebnými osnovami. No ani v každodennej učiteľovej práci nesmie chýbať takýto postup. Príprava na vyučovaciu hodinu, výber metód a foriem sprostredkovania poznatkov, individuálne pôsobenie a iné činnosti učiteľa musia rešpektovať zásadu sústavnosti, lebo jej dôsledné uplatňovanie vedie k pochopeniu vzťahov a súvislostí medzi jednotlivými poznatkami, resp. učebnými predmetmi, čím sa vytvára akási globálnejšia predstava o poznávaných javoch.
Druhá etapa obsahuje utvorenie vlastných postojov a názorov, t. j. taký vzťah k poznávanej skutočnosti, ktorý okrem racionálnej zložky predstavuje aj výraznejšie emocionálne prežívanie s tendenciou k správaniu žiaka.
Zdroje: 1. Kominarec, I. a kol.: Základy pedagogiky, Prešov 2002, str. 22-24, 2. Suchomlinskij, V. A.: Moje srdce patrí deťom, SPN Bratislava 1974, str. 9, 3. Višňovský, Ľ. - Kačáni, V. a kol.: Základy školskej pedagogiky, IRIS, str. 51-57, 132-135