Ide tu o hbší vnútorný súhlas s danou požiadavkou, ktorá smeruje k praktickej činnosti v súlade s poznanými zásadami a normami.
Kvalitatívne vyššia etapa predstavuje postupné formovanie mravného presvedčenia, ktoré predstavuje akúsi syntézu poznania teórie, toho, čo by malo byť, aký by mal byť človek, k čomu smerovať.
Sústavnosť zabezpečuje nepretržité pôsobenie v zmysle vytýčených postupných cieľov a ich konkretizáciu v čo možno najpresnejšie usporiadanej logickej štruktúre obsahu vzdelania a výchovy.

1. 2. 2. Výchovný proces ako aktivizujúci systém
Výchovno-vydelávací proces ako celok, ale i jeho jednotlivé komponenty je už vo svojej postate aktívny systém. Tento charakteristický znak spočíva v prirodzených zákonitostiach vývinu ľudstva, jednotlivca, vo fungovaní ľudskej spoločnosti, v organizácii i cieľoch školy.
Výchovu ako zámerné a organizované pôsobenie na jednotlivca treba považovať za aktívnu činnosť. Cieľom výchovného pôsobenia nie je akési mechanické odovzdávanie informácií, resp. poučovanie a moralizovanie. Ak sa zdôrazňuje potreba osvojenia si hlbokých a trvalých vedomostí, zručností a návykov, formovanie mravných kvalít osobnosti a presvedčenia, musí sa pôsobnosť všetkých zložiek výchovného procesu vyznačovať primeranou aktivitou. Platí to tak pre učiteľa, ako i pre žiaka. Pritom proporcionalita aktivity učiteľa na jednej strane a žiaka na druhej strane sa vo výchovno-vzdelávacom procese mení, a to v závislosti od úrovne pochopenia informácií, resp. postoja žiakov k nim.
Zásada aktívnosti vo výchove a vyučovaní ako základná podmienka úspešného zapamätania a rozvoja vyšších myšlienkových operácií si vyžaduje, aby si žiaci na základe zainteresovaného vzťahu k učebnej látke osvojovali predložené a požadované informácie. Uvedomelý vzťah k učeniu vôbec a ku konkrétnej problematike osobitne nielenže znásobuje školský výkon, ale výrazne ovplyvňuje aj rozvoj ostatných vlastností osobnosti. Vďaka tomu žiak chápe sústavné vzdelávanie ako prirodzenú potrebu, ktorá má pre neho hlbší osobný a spoločenský zmysel.
Jedným z efektívnych spôsobov aktivizácie žiakov je problémové vyučovanie. Jeho podstatu by sme mohli charakterizovať ako samostatnú, iniciatívnu a osobne angažovanú činnosť učiaceho sa subjektu. Vychádza sa z toho, že žiakom sa navodí praktická alebo teoretická náročnosť, "ktorej základom je spravidla cieľavedome a zámerne organizovaná situácia, kde sa žiak usiluje v súlade s istými potrebami prekonať ťažkosti, čím sa obohacuje o nové poznatky a skúsenosť".

1. 2. 3. Výchovný proces ako komplexné pôsobenie na žiaka
Výchovno-vzdelávací proces predstavuje mnohostranný vplyv na rozvoj osobnosti. Intelektuálny, kognitívny rozvoj má pri utváraní osobnsoti podstatný význym. Preto aj stredobodom zamerania výchovných inštitúcií je práve rozvíjanie poznávacích schopností, rozumových operácií a osvojovanie poznatkov.