Intelektuálna kapacita žiaka ovplyvňuje teda aj celú osobnosť, aj jej jednotlivé vlastnosti.
Úzky vzťah medzi vyučovaním a výchovou je zvýraznený v jednje z najstarších zásad: v zásade výchovného vyučovania. Všetci významní pedagógovia v minulosti (Komenský, Locke, Pestalozzi, Rousseau, Diesterweg, Ušinský a i.) zdôrazňovali, že vzdelanie je neoddeliteľný znak ľudskosti, humanizmu. Princíp výchovného vyučovania odôvodnil Herbart. Zdôraznil, že výchova nemôže byť bez vyučovania a vyučovanie bez výchovy. Správne vyučovanie je také, ktoré súčasne zušľachťuje vôľu, charakter a mravné vlastnosti žiaka. Zásada výchovného vyučovania sa uplatňuje aj v metódach, akými sa žiakom sprostredkuje učebná látka. Učiteľ môže vhodne zdôrazniť osobný a spločenský význam informácie, a tým zvýšiť jej výchovnú účinnosť.
V procese výchovy sa stretávame s dvoma druhmi výchovného pôsobenia na človeka:
1. funcionálne - nezámerné, vonkajšie vplyvy životného prostredia; vnútorne neuvedomelé sebautváranie životnými skúsenosťami, vrodenými vlastnosťami
2. intencionálne - zámerné, vonkajšie výchovné pôsobenie; vnútorná sebavýchova, uvedomelé sebautváranie.
Obidva druhy pôsobenia sa v praxi prelínajú. Neexistuje čisté pôsobenia jedného druhu.
Výchova má tri základné stránky:
1. normatívnu, ktorá vymedzuje ciele, obsah výchovy, zásady, metódy, formy a prostriedky výchovy
2. exogénnu, ktorá predstavuje celú organizáciu výchovného prostredia
3. endogénnu, ktorá vyjadruje zmeny vnútorného vývinu jedinca.
Všetky tieto komponenty výchovy sú navzájom spojené a vystupujú v konkrétnych výchovných situáciách. V definíciách výchovy sa často objavuje zdôrazňovanie niektorej stránky výchovy, napr. v psychológii niekde dominuje vnútorná stránka - výchova je chápaná ako navodzovanie zmien v správaní človeka.
Bližkovský chápe výchovu ako optimalizáciu človeka a jeho sveta, uceleného, uvedomelého, aktívneho a tvorivého vzťahu človeka (ľudí) ku svetu, t. j. k prírode, spoločnosti a k sebe samému.
Kačáni chápe výchovu ako špeciálne organizovaný a usmerňovaný proces cieľavedomého pôsobenia a vnútorného vývinu subjektu, ktorý sa realizuje v intenciách spoločenských záujmov a potrieb.

1. 2. 4. Priebeh výchovného procesu
Vzdelanie zísava človek vo vzdelávacom procese, ktorý prebieha predovšetkým na vyučovaní. Tu získava potrebnú sústavu vedomostí, zdručností, návykov, Morálne hodnoty človeka sa formujú vo výchovnom procese v škole i mimo nej. V ňom získavajú žiaci aj žiaduce normy správania, mravný profil osobnosti.
Vzdelávací v výchovný proces prebiehajú v dialektickej jednote, navzájom sa odmieňujú.