Oba procesy však majú svoje špecifické zvláštnosti, osobitný priebeh.

Vo vývoji človeka možno pozorovať dve vývinové obdobia:
1. Heteronómne obdobie - je to obdobie predškolského veku, keď sa u dieťaťa formujú návyky a zvyky. Je vhodné, aby ho v tomto období obklopovali kaldné príklady. Ak dieťa porovnáva svoje správanie a správanie iných, postupne prechádza do autonómneho obdobia.
2. Autonómne obdobie - dieťa sa do tohoto obdobia dostáva vtedy, keď dozrelo pre školskú dochádzku, keď už má utvorenú štrukúru sociálnych skúseností, mravných návykov a zvykov. Tie získalo v rodine i škole. Postupne sa u neho vytvára mravné presvedčenia, mravné vlastnosti, na ktorých sa podstatnou mierou podieľa škola.

1. 2. ETAPY VÝCHOVNÉHO PROCESU
1. Východiskovou etapou výchovného procesu je motivácia a požadovanie žiaduceho správania, stanovenie úloh, ktoré sa majú riešiť. Každé dieťa má vedieť, čo má robiť a má to aj chcieť robiť. Preto požiadavky majú byť formulované jasne, zrozumiteľne, s náležitou motiváciou.
2. Druhou etapou výchovného procesu je riešenie vytýčených úloh, realizácia požiadaviek v praktickom konaní. Tak vznikajú potrebné návyky a zvyky.
3. V tretej etape sa prehlbuje presvedčenie žiakov, formujú sa mravné vlastnosti. Úlohou učiteľov, výchovných pracovníkov je správne vysvetľovať mravné zásady, normy a ponechať dostatočný priestor na samostatné rozhodovanie a konanie žiakov.
4. Posledná etapa je charakterizovaná tým, že sa ďalej primerane veku žiakov, rozvíja schopnosť uvedomele a samostatne sa stavať k požiadavkám, samostatne usmerňovať svoje správanie podľa latných zásad a odolávať negatívnym vplyvom.
Jednotlivé etapy navzájom súvisia a dopĺňajú sa.