Učiteľ svojou osobnosťou výchovne vplýva na žiakov, pretože žiaci prejavujú sklon napodobňovať učiteľa, brať si z neho príklad. Preto by mal pedagóg stelesňovať predovšetkým kladné vlastnosti. Z pohľadu žiakov na učiteľovu osobnosť môžeme vo veľkej miere zistiť, čo je v osobnosti pedagóga to kladné alebo záporné, čo sa prejavuje predovšetkým navonok v jeho pedagogickej práci, ktoré vlastnosti učiteľovej osobnosti vplývajú vo výchovno-vzdelávacom procese a aké vlastnosti v skutočnosti učiteľ má a prejavuje navonok. Preto učiteľ by nemal byť ľahostajný k odrazu svojej osobnosti vo vedomí žiakov. Správanie učiteľa v škole aj mimo školy má byť také, aby bol aj v tomto ohľade vzorom pre žiakov. Takéto správanie napr. vylučuje neprejavenie náležitej úcty k predstaveným, ale aj nedôstojné ponižovanie sa pred nimi, znevažovanie a ohováranie kolegov, neznášanlivosť v zbore a najmä oboznamovanie žiakov s prípadnými spormi. Správanie učiteľa k žiakom sa má niesť v znamení úcty k žiakovej osobnosti pri dodržiavaní pravidiel slušnosti / nepoužívať vulgárne slová, nehrešiť, nerozprávať nechutné vtipy a pod. /.

Osobitosťou učiteľovho povolania je, že nepôsobí na žiakov iba slovom, ale celou svojou osobnosťou. Učiteľova spoločenská povesť má nemalý vplyv na jeho pedagogickú prácu. Učiteľov neusporiadaný rodinný život / napr. opilstvo, záporné vášne, zlé občianske spolunažívanie / môže podstatne narušiť jeho pedagogické pôsobenie v škole a oslabiť jeho výsledky.

Názor na osobnosť pedagóga z pohľadu žiaka sa mení aj v závislosti od veku žiaka. Napríklad na základnej škole za dobrého učiteľa žiaci pokladajú takého učiteľa, ktorý im v škole utvára príjemné, radostné prostredie.