Na druhom stupni základnej školy: nadväzuje sa na analytické poznatky, tvoria sa prvé syntézy. 4. Na vyššom stupni odborného školstva - dochádza k špecializácii podľa odborov štúdia a ich zameraní (chémia, zdravotníctvo, stavebníctvo, doprava a pod.)
5. Vysoké školstvo - rozširuje teoretické poznatky a tvorivé myslenie v špecializovaných odboroch. Stavia na individuálnych poznatkoch a osvojení si postupov a foriem konania
6. Postgraduálne vzdelávanie - dopĺňa vzdelanostnú úroveň v špecializácii. Je zdrojom nových impulzov zvyšovania environmentálneho uvedomenia

Obsah výchovy vo svojej mnohotvárnosti by mal v hlavných rysoch sledovať otázky starostlivosti o životne prostredie. Mal by usmerňovať konanie človeka, predvídať vývoj kvality prostredia v priamych a nepriamych súvislostiach. Rovnako by mal byť zameraný na kontrolu stavu prostredia a princípov výchovného pôsobenia a usmerňovania. Medzi najčastejšie nástroje výchovného pôsobenia počítame: prognózovanie, stimulovanie, organizačne a právne zaistenie, využívanie vedecko-populárnych poznatkov, didakticko-metodické usmerňovanie (školská, mimoškolská výchova), propagáciu a informatiku. V neposlednom rade aj neustále oboznamovanie sa s novými koncepciami zameranými na environmentálnu výchovu doma aj v zahraničí. Systém environmentálnej výchovy sa teda uskutočňuje na štyroch úrovniach: v škole, v štátnych a spoločenských inštitúciách, v rodine, v súkromných zariadeniach a samovzdelávaním, predovšetkým však rozvojom pozitívnych postojov v interakcii so životným prostredím. V tomto systéme kooperujú tri základne zložky:
- učiteľ (ako subjekt aj objekt výchovy),
- žiak, resp. študent (tiež ako subjekt aj objekt výchovy),
- projekt výchovy a vzdelávania (aký sa zvoli v systéme výchovy) Cieľom výchovy a rozširovania správneho environmentálneho uvedomenia by malo byť vytváranie optimálnych postojov a záujmov na zabezpečenie zdravej existencie človeka, čo ďalej požaduje rozvoj:
a) systému vedomosti a návykov,
b) systému poznávacích a praktických schopnosti na tvorbu prostredia,
c) systému rozvinutých potrieb, motívov a záujmov. Obsah starostlivosti o životné prostredie, ktorý by mala environmentálna výchova sledovať, zahŕňa:
1. starostlivosť o zložky biosféry (vodu, pôdu, ovzdušie, sídla, obytné, pracovné, rekreačné prostredie a pod.),
2. starostlivosť o stránky prostredia (biologicko-ekologické, hygienické, bezpečnostné, estetické),
3. starostlivosť o problémové územia (napr.