referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Využitie regionálnych situácií pre ekologickú, environmentálnu a zdravotnú výchovu vo výučbe chémie
Dátum pridania: 17.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Seky
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 912
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 
Ekologická, environmentálna a zdravotná výchova na školách netvorí samostatný vyučovací predmet. Je však zakomponovaná do učebných osnov v iných predmetoch. Jedným z týchto predmetov je aj chémia. Zmenu postojov k vlastnému zdraviu, životnému prostrediu je najúčinnejšie uskutočňovať od najútlejšieho veku. Preto sa výchova zakomponovala do vyučovacích osnov už na základných školách.
V súčasnej dobe sa ochrana životného prostredia stáva najzávažnejším globálnym problémom. Ak by som mal charakterizovať čo vlastne ekologická výchova je, tak by som začal asi takto: Ekologickú výchovu možno charakterizovať ako výchovu vzájomného vzťahu medzi človekom a prírodou. Jej cieľom je pripraviť žiakov na riešenie rozličných problémov ochrany prírody a tým v nich vypestovať lásku k prírode. Ekologická výchova má zložku výchovnú i vzdelávaciu. Vzdelávacia zložka – osvojovanie si primeraných vedomostí a poznatkov o prírode a jej ochrane, osvojovanie si zručností a návykov ochrany prírody; výchovná zložka – výchova žiakov k zámernej ochrane prírody. Metodický postup pri výchove žiakov k ochrane životného prostredia by mal obsahovať nasledovné etapy:
- vzbudenie záujmu o ochranu životného prostredia;
- poskytnutie informácií o stave životného prostredia;
- príprava k osvojeniu si zručností a návykov ochrany prostredia;
- konkrétna ochranárska činnosť.
Charakteristickou vlastnosťou človeka je tvorivosť. Preto je zrejme, že človek pôsobí na prostredie, v ktorom žije. Súčasne zmeny prostredia, ku ktorým dochádza v súvislosti s rozvojom vedy a techniky, sa vymykajú všetkým doterajším skúsenostiam ľudstva a teda spod kontroly. Výchova k ochrane životného prostredia nie je vecou iba špecialistov, ale dotýka sa bezprostredne celej spoločnosti. Stáva sa jednou zo základných zložiek všeobecného vzdelania. Na tento spoločný výchovný základ treba nadviazať špecializované vzdelanie a to ako na vysokých školách, tak na stredných odborných a učňovských školách. Jednotlivé etapy výchovy podľa veku:
1. V predškolskom veku: poznávanie okolia školy, jednotlivosti prostredia, osvojovanie si návykov v osobnej hygiene a vzťahov k prírodninám. Využíva sa emocionálne pôsobenie - estetika, krása, škodlivosť. 2. Na prvom stupni základnej školy: nastupuje usporiadanie a zjednocovanie poznatkov, návykov, zručností, poznávanie elementárnych vzťahov v prírode, formovanie základných vzťahov medzi človekom a prostredím. 3.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Cube, F., Storch, V., a kol., 1988: Umweltpadagogik. Ansatze, Analysen, Ausblicke. Edit. Schindele, Heidelberg 212 s., Kminiak, M., 1991: Ekopsychologické a sociálne aspekty životného prostredia. UK, Bratislava, 125 s., Kminiak, M., 1995: Ekologická a environmetálna vychová ich orientácia a prepojenosť. Zborník referátov z konferencie TEMPUS, TU, Košice, 6 s., Kminiak, M., 1995: Problémy aktívnej komunikácie v environmentálnej výchove. Zborník z konferencie Stratégia environmentálnej výchovy a vzdelávanie na školách, PFUK, Bratislava, s. 81-83.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.