Ide o formulovanie výchovných plánov, ktoré majú osobnosť upraviť, zlepšiť v zmysle výchovných cieľov.
Učiteľova diagnóza je východzou diagnózou, jej závery možno doplniť a spresniť diagnózou iných pedagógov, špeciálno - pedagogickou alebo tiež diagnózou iných odborníkov.

OBLASTI PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY

Podľa všeobecnosti a konkrétnosti riešenia problematiky:
Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky
Didaktická diagnostika
Diagnostika výchovného rozvoja
Špeciálne didaktické diagnostiky

Podľa zamerania na typ školy:
Diagnostika dieťaťa predškolského veku a materskej školy
Diagnostika žiaka základnej školy
Diagnostika žiaka strednej školy
Diagnostika študenta vysokej školy
Diagnostika špeciálno - pedagogická
Diagnostika žiakov vojenských učilíšť
Diagnostika kvalifikačného rozvoja, profesionálnej odbornosti dospelých
Diagnostika v mimoškolskej činnosti

Podľa objektu diagnostického vyšetrovania:
Diagnostika žiaka - jedinca
Diagnostika skupiny žiakov
Diagnostika vzdelania a výchovného rozvoja veľkej sociálnej skupiny
Diagnostika pre potreby zisťovania príčin a podmienok pedagogického rozvoja:
Diagnostika výchovno - vzdelávacej práce učiteľa
Diagnostika výchovno - vzdelávacej práce rodiny
Diagnostika výchovného vplyvu kamarátov, ulice
Diagnostika výchovného a vzdelávacieho vplyvu širšieho sociálne - pedagogického
prostredia

METODOLOGICKÉ ZÁKLADY PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY

Jeden z metodologických základov pedagogickej diagnostiky je pedagogická teória rozvoja osobnosti. Tá sa opiera o dialekticko - materialistickú teóriu rozvoja osobnosti, čo je učenie o sociálnej determinácii osobnosti, podľa ktorého je vedomie odrazom sociálneho bytia a osobnosť je rozvíjaná a to veľmi konkrétne, predovšetkým výchovou. Väčšina vedomostí, návykov, ideí a svetonázorových postojov, morálnych kvalít osobnosti, estetických poznatkov a postojov, pracovných kvalifikačných predpokladov je ovplyvnená pedagogickými faktormi.
Pedagogika adaptuje sociálne požiadavky na rozvoj človeka do polohy výchovno - vzdelávacích cieľov, úloh, do výberu obsahu vzdelania a noriem správania a pedagogicky ich modifikuje. Úlohou učiteľa je rozvíjať osobnosť v zmysle cieľov výchovy, ktoré odpovedajú danej spoločnosti.
Najvýznamnejším metodologickým základom pedagogickej diagnostiky je uplatňovanie zákonov dialektiky.
V pedagogickej diagnostike sa výrazne prejavujú všetky zákony dialektiky, najmä zákon o vzájomnej súvislosti javov. Žiak je ovplyvňovaný množstvom výchovných činiteľov, žije v rozdielnych sociálnych podmienkach, je pod vplyvom spolužiakov, žije v konkrétnom sociálnom prostredí atď. Pre pedagogickú diagnostiku vyplýva z tohto zákona dialektiky logický záver : je nutné študovať všetky podmienky, pri ktorých sa odohráva žiakova činnosť, poznať konkrétne podmienky jeho aktivity, súvislosti vo vzájomnom pôsobení činiteľov, javov sociálneho života. Je nutné sledovať všetky prvky, všetky činitele, nemožno ignorovať rodinu, ani sociálne prostredie, nadanie a zdravotný stav. Je potrebné súčasne sledovať i množstvo diferencií v pedagogickom procese, ktoré podstatne ovplyvňujú kladné, ale i negatívne pôsobenie na žiaka.
Ďalším, výrazným metodologickým základom pedagogickej diagnostiky je teória diferencií vo výchovno - vzdelávacom procese, v činiteľoch a podmienkach a ich dôsledkoch. Teoretické štúdium deferencií si žiada predovšetkým vymedzenie pojmu diferencia v pedagogickom procese. Pod týmto pojmom možno chápať vzájomné rozdiely medzi žiakmi, v pôsobení učiteľov, v ponímaní výchovného procesu, v jeho priebehu. Diferencie možno sledovať v cieľoch výchovy, v celkovej práci školy, vo výchovných formách, v atmosfére výchovy a vyučovania, v učebných plánoch, v osnovách a učebniciach, v metódach a v materiálnom vybavení škôl a výchovných inštitúcií. O diferenciách možno hovoriť i v ponímaní rodinnej výchovy, mimoškolskej výchovy.