ÚVOD

Pre výchovu je nevyhnutné zisťovať efektivitu svojho pôsobenia a aj sledovanie príčin, prečo sa v istých podmienkach nedarí dosiahnuť stanovené ciele. Objektom výchovy je dieťa, dospievajúci žiak a aj dospelý človek a sleduje sa rozvoj konkrétnych vedomostí, zručností a návykov, ale aj poznávacích procesov, záujmov, postojov, svetového názoru, morálnych, estetických a pracovných vlastností. Sleduje sa aj rozvoj pohybovej kultúry. K naplneniu významného zámeru rozpoznať a hodnotiť úroveň pedagogického rozvoja, hľadať príčiny problémov a zisťovať podmienky výchovy má slúžiť pedagogická diagnostika, bez ktorej si nemožno predstaviť spätnú väzbu vo výchove ani progresívno pedagogickú prax a objektívny vedecký výskum.

POJEM DIAGNOSTIKA A DIAGÓZA

Pojmy diagnostika a diagnóza sú odvodené z gréckych slov dia, ktré znamená osobitne, oddelene, hĺbkovo a gnosis, ktoré znamená poznanie, teda diagnosis by sme mohli voľne preložiť ako rozlišujúce poznávanie, rozpoznávanie alebo hĺbkové poznávanie.
Z termínu diagnosis sa vyvinuli termíny : diagnostika a diagnóza. Diagnostika v lekárskych vedách má dva významy: jednak ako náuka o rozpoznaní chorôb, respektíve o metódach rozpoznávania chorôb, jednak ako súbor aktivít, ktoré sa uskutočňujú za účelom vlastného rozpoznávania chorôb. Diagnóza je odborný názov, slovné označenie diagnostikovanej choroby, defektu alebo narušenia. Diagnóza je výsledkom diagnostiky. Diagnostika sa teda spája s označením procesu, súboru odborných aktivít, kým diagnóza vyjadruje výsledok tohto procesu. Diagnostika je teda poznávací proces, ktorého cieľom je získať o diagnostikovanom objekte alebo jave čo najhlbšie a najkomplexnejšie poznatky, ktoré napomáhajú formulovať závery v zhrňujúcom konštatovaní - v diagnóze.

DEFINÍCIA PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY

Pedagogická diagnostika umožňuje zisťovať výsledky výchovného pôsobenia v širokom slova zmysle a učiteľ bez nej nedokáže realizovať výchovno - vzdelávací proces. Jednou z úloh pedagogickej diagnostiky je zisťovanie schopnosti učiť sa, vzdelávať sa, čo samozrejme predpokladá dlhodobo sledovať žiaka a uvažovať o jeho osobných schopnostiach. Pedagogická diagnostika sa vyčleňuje ako relatívne samostatná pedagogická disciplína. Má veľmi úzky vzťah k didaktike a k teórii výchovy, má vzťah k jednotlivým didaktikám aj k pedagogike dospelých.

Pedagogická diagnostika je najčastejšie chápaná ako teória a teoreticky zdôvodnená prax zisťovania, rozpoznávania, klasifikovania, charakterizovania a hodnotenia úrovne a predpokladov pedagogického rozvoja objektu výchovy, t.j. žiakovej osobnosti, rozvinitého cieľavedomým pedagogickým pôsobením, usilujúcim o dosahovanie cieľov výchovy a o plnenie konkrétnych výchovno - vzdelávacích cieľov a úloh. Diagnosticky sa sleduje efektivita výchovy a vzdelávania.
Toto diagnostické úsilie je spojené s poznávaním podmienok výchovno - vzdelávacieho procesu, predovšetkým s hľadaním príčin konkrétneho pedagogického rozvoja a tiež s prognostickými úvahami a s návrhom nevyhnutných pedagogických opatrení.
Pedagogická diagnostika, jej teória a prax môže byť uskutočňovaná v troch rovinách:
1. V najširšom slova zmysle : obsahuje pedagogické, psychologické, sociálne a biologické aspekty
2. V užšom slova zmysle : Sleduje sa rozvoj vzdelávania a výchovy objektu a pedagogické podmienky tohto rozvoja
3. V najužšom slova zmysle : Zameraná na sledovanie úrovne rozvoja vzdelania a výchovy

PEDAGOGICKÁ DIAGNÓZA

Základným pojmom pedagogickej diagnostiky je pedagogická diagnóza. Ide o ústne alebo písomné vyjadrenie výsledkov diagnostického šetrenia, o zistenie stupňa pedagogického rozvoja objektu výchovy, t.j. úrovne vzdelania a vychovanosti. Diagnóza vyjadruje výsledky diagnostického vyšetrovania na rôznej úrovni náročnosti. Najčastejším realizátorom diagnózy je učiteľ. Učiteľova diagnóza je väčšinou neformálna a neoficiálna a môže byť registrovaná stručným záznamom. Sú sledované najmä tieto stránky žiakovej osobnosti : didaktický rozvoj, morálne vlastnosti, telesné zdravie a vývoj, pohotovosť - psychomotorická a zmyslová, rodinná anamnéza, zdravotný stav, sociálna, kultúrna a výchovná stránka rodinného prostredia, možnosti materiálne a výchovno - kultúrne, ktorými rodina môže žiakovi pomôcť pri školskej práci, v profesionálnej príprave. Diagnóza teda vyjadruje úroveň vedomostí, dovedností a návykov, formatívne vytváraných poznávacích procesov, svetového názoru, postojov, záujmov, morálnych, estetických, pracovných a telovýchovných zvláštností osobnosti alebo skupiny, ktoré sú alebo boli cieľavedomo utvárané výchovnými činiteľmi, t.j. rodinou, školou alebo inými faktormi.

Tri roviny pedagogickej diagnózy:
Mikrodiagnóza - je krátkodobá. Učiteľ pomocou mikrodiagnostických postrehov vo
vyučovaní bezprostredne reaguje na žiakov
Základná, denná diagnóza - kladie si zložitejšie úlohy pri hodnotení objektu.

Je spojená
so skúšaním, sledovaním žiakov v jednotlivých skupinách
Dlhodobá, skupinou pedagógov zostavená zovšeobecňujúca diagnóza - je záverečným
zhodnotením žiaka alebo skupiny

Výsledkom pedagogicko - diagnostickej práce je vypracovanie pedagogickej prognózy, t.j. plánu, ktorý odpovedá výchovnej práci (konkrétneho, z pedagogickej diagnózy vyplývajúceho plánu výchovy jedinca alebo celého súboru, u ktorého bola stanovená pedagogická diagnóza).

OBSAHOVÉ ASPEKTY PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY

Pedagóg, ktorý vykonáva diagnostické vyšetrovanie, musí poznať učebné osnovy, učebnice, etapy rozvoja vzdelania žiakov v jednotlivých ročníkoch a obdobiach školského roku, ďalej musí poznať požiadavky na morálny, estetický a telesný rozvoj žiakov.
Každý učiteľ vo svojom predmete a z pohľadu svojho výchovného pôsobenia trvalo sleduje žiaka v plnej šírke rozvoja tak, ako je to určené učebnými osnovami, výchovnými požiadavkami, a tiež musí hľadať príčiny problémov a študovať zvláštnosti podmienok pedagogického rozvoja. Platná je všeobecná zásada, podľa ktorej všetko čo je zámerne pedagogicky rozvíjané, sa musí tiež zámerne diagnosticky sledovať. Závažné zistenia sa zapisujú do osobných listov a neskôr do charakteristiky.
Z funkcionálneho hľadiska sa rozlišujú dva diagnostické záznamy:
Diagnóza neúradná, neoficiálna, ktorá sa uskutočňuje podľa potreby, podľa aktuálnych prejavov žiaka
Diagnóza úradná, oficiálna, spracovaná podľa centrálnych metodických pokynov a podľa požiadaviek na vypracovanie osobného listu žiaka a charakteristiky žiaka

Obsahové zameranie pedagogickej diagnostiky vyplývy z teoretickej koncepcie cieľov a úloh pedagogického rozvoja osobnosti žiaka alebo skupiny, z obsahu výchovy, ktorý má žiak zvládnuť. Sleduje sa rozvoj vzdelania, rozvoj morálnych vlastností, estetický a pracovný rozvoj, schopnosti telovýchovné, športové a branné. U starších žiakov je diagnosticky sledovaný ideový a svetonázorový rozvoj.
V osobnom liste žiaka základnej školy, ako aj v osobnom liste žiaka gymnázia sú sledované tieto údaje:
Osobné údaje
Prospech v jednotlivých ročníkoch
Záznam o vývoji žiaka
Postoje žiaka
Správanie v kolektíve
Usilovnosť
Vzťah k režimu školy
Citový život
Prevládajúce črty osobnosti, morálne vlastnosti
Zdravotný stav
Rodinné, hospodárske, sociálne, kultúrne podmienky
Záujmová činnosť, profesionálna príprava
Hodnotenie o mimoriadnych výkonoch a správaní

Jedným z obsahových prvkov diagnostického vyšetrovania a diagnózy je zistiť študijné, pracovné a profesionálne predpoklady a naznačiť reedukačné resp. nápravné možnosti.

Ide o formulovanie výchovných plánov, ktoré majú osobnosť upraviť, zlepšiť v zmysle výchovných cieľov.
Učiteľova diagnóza je východzou diagnózou, jej závery možno doplniť a spresniť diagnózou iných pedagógov, špeciálno - pedagogickou alebo tiež diagnózou iných odborníkov.

OBLASTI PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY

Podľa všeobecnosti a konkrétnosti riešenia problematiky:
Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky
Didaktická diagnostika
Diagnostika výchovného rozvoja
Špeciálne didaktické diagnostiky

Podľa zamerania na typ školy:
Diagnostika dieťaťa predškolského veku a materskej školy
Diagnostika žiaka základnej školy
Diagnostika žiaka strednej školy
Diagnostika študenta vysokej školy
Diagnostika špeciálno - pedagogická
Diagnostika žiakov vojenských učilíšť
Diagnostika kvalifikačného rozvoja, profesionálnej odbornosti dospelých
Diagnostika v mimoškolskej činnosti

Podľa objektu diagnostického vyšetrovania:
Diagnostika žiaka - jedinca
Diagnostika skupiny žiakov
Diagnostika vzdelania a výchovného rozvoja veľkej sociálnej skupiny
Diagnostika pre potreby zisťovania príčin a podmienok pedagogického rozvoja:
Diagnostika výchovno - vzdelávacej práce učiteľa
Diagnostika výchovno - vzdelávacej práce rodiny
Diagnostika výchovného vplyvu kamarátov, ulice
Diagnostika výchovného a vzdelávacieho vplyvu širšieho sociálne - pedagogického
prostredia

METODOLOGICKÉ ZÁKLADY PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY

Jeden z metodologických základov pedagogickej diagnostiky je pedagogická teória rozvoja osobnosti. Tá sa opiera o dialekticko - materialistickú teóriu rozvoja osobnosti, čo je učenie o sociálnej determinácii osobnosti, podľa ktorého je vedomie odrazom sociálneho bytia a osobnosť je rozvíjaná a to veľmi konkrétne, predovšetkým výchovou. Väčšina vedomostí, návykov, ideí a svetonázorových postojov, morálnych kvalít osobnosti, estetických poznatkov a postojov, pracovných kvalifikačných predpokladov je ovplyvnená pedagogickými faktormi.
Pedagogika adaptuje sociálne požiadavky na rozvoj človeka do polohy výchovno - vzdelávacích cieľov, úloh, do výberu obsahu vzdelania a noriem správania a pedagogicky ich modifikuje. Úlohou učiteľa je rozvíjať osobnosť v zmysle cieľov výchovy, ktoré odpovedajú danej spoločnosti.
Najvýznamnejším metodologickým základom pedagogickej diagnostiky je uplatňovanie zákonov dialektiky.
V pedagogickej diagnostike sa výrazne prejavujú všetky zákony dialektiky, najmä zákon o vzájomnej súvislosti javov. Žiak je ovplyvňovaný množstvom výchovných činiteľov, žije v rozdielnych sociálnych podmienkach, je pod vplyvom spolužiakov, žije v konkrétnom sociálnom prostredí atď. Pre pedagogickú diagnostiku vyplýva z tohto zákona dialektiky logický záver : je nutné študovať všetky podmienky, pri ktorých sa odohráva žiakova činnosť, poznať konkrétne podmienky jeho aktivity, súvislosti vo vzájomnom pôsobení činiteľov, javov sociálneho života. Je nutné sledovať všetky prvky, všetky činitele, nemožno ignorovať rodinu, ani sociálne prostredie, nadanie a zdravotný stav. Je potrebné súčasne sledovať i množstvo diferencií v pedagogickom procese, ktoré podstatne ovplyvňujú kladné, ale i negatívne pôsobenie na žiaka.
Ďalším, výrazným metodologickým základom pedagogickej diagnostiky je teória diferencií vo výchovno - vzdelávacom procese, v činiteľoch a podmienkach a ich dôsledkoch. Teoretické štúdium deferencií si žiada predovšetkým vymedzenie pojmu diferencia v pedagogickom procese. Pod týmto pojmom možno chápať vzájomné rozdiely medzi žiakmi, v pôsobení učiteľov, v ponímaní výchovného procesu, v jeho priebehu. Diferencie možno sledovať v cieľoch výchovy, v celkovej práci školy, vo výchovných formách, v atmosfére výchovy a vyučovania, v učebných plánoch, v osnovách a učebniciach, v metódach a v materiálnom vybavení škôl a výchovných inštitúcií. O diferenciách možno hovoriť i v ponímaní rodinnej výchovy, mimoškolskej výchovy.

Úlohou pedagogiky, didaktiky a pedagogickej diagnostiky je zmapovať a rozpoznať pedagogické diferencie, klasifikovať ich a rozpoznať ich kladné a záporné dôsledky so zvláštnym zreteľom k individualite objektu. Každá spoločnosť usiluje o vytýčenie a realizáciu vlastných, špecifických cieľov výchovy, čo sa bezprostredne prejavuje nielen do výberu obsahu, metód, ale aj organizácie výchovy a výberu pedagóga.
V pedagogickej diagnostike je časté posudzovanie a hodnotenie žiaka z hľadiska celkového vzťahu ku vzdelaniu, k jednotlivým predmetom a výchovám, ku škole, ku knihe. Z tohto aspektu možno žiakov diagnosticky zaradiť do niekoľkých skupín:

Žiaci zanietení pre štúdium, pre istý predmet, odbor, pre istý druh práce
Žiaci pedagogicky spolupracujúci, pedagogicky prispôsobiví, ochotní sa učiť, ale len za podmienok, že sú vedení a presvedčení učiteľom
Žiaci, ktorí spolupracujú pod pedagogickým nátlakom
Žiaci pedagogicky ľahostajní
Žiaci depresívni, pasívní v škole aj mimo nej, zakríknutí
Žiaci znechutení školskou prácou, učením, predmetom
Žiaci pedagogicky deviovaní, sú zameraní na inú poznávaciu činnosť, na spontánne vzdelávanie mimo školu

ŠPECIÁLNO - PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA A DIAGNÓZA

O definíciu špeciálno - pedagogickej diagnostiky sa pokúsil Š. Vašek (1974). Označil ju za nástroj, pomocou ktorého možno správne rozpoznať druh, stupeň a vplyv postihnutia na vychovávateľnosť a vzdelávatelnosť jedinca.
Autor neskôr modifikoval svoju definíciu takto : Špeciálno - pedagogická diagnostika je cieľavedomá činnosť zameraná na rozpoznanie podmienok, priebehu a výsledkov výchovy a vyučovania u jednotlivých postihnutých alebo narušených jedincov. Ukazuje sa však, že v súlade s chápaním diagnostiky v iných odboroch je adekvátne obe definície spojiť do jednej, a to v tom zmysle, že ide o proces zisťovania podmienok, priebehu a výsledkov výchovy a vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov a určovania vplyvu postihnutia na ich vychovávateľnosť a vzdelávateľnosť.
Podmienkami tu rozumieme základné východiskové stavy výchovno - vzdelávacej práce špeciálneho pedagóga. Tie sú určované predovšetkým druhom a stupňom postihnutia, či narušenia dieťaťa ako objektu výchovy a vzdelávania.
Priebehom sa chápe vlastný proces výchovy a vzdelávania postihnutého jedinca, ktorý sa realizuje predovšetkým ako dynamická multifaktoriálne podmienená interakcia medzi pedagógom a (postihnutým) žiakom.
Výsledkami rozumieme konkrétnu dosiahnutú úroveň vychovanosti a vzdelanosti postihnutého alebo narušeného dieťaťa.
Diagnóza umožňuje určiť prognózu jedinca z hľadiska jeho vychovávateľnosti, vzdelávateľnosti, teda korekciu jeho deficitov pomocou jeho predností.

Diagnóza naznačuje prognózu a poskytuje možnosti určiť individuálne aplikovateľný výchovný a didaktický program s použitím špeciálnych metód výchovy a vzdelávania, ktoré sú adekvátne jeho charakteristikám. Prognóza obsahuje potencionálne možnosti jedinca, ktoré by za určitých podmienok mohol dosoahnuť.
Rozpoznanie určujúcich znakov podmienok, priebehu a výsledkov výchovy a vzdelávania prostredníctvom diagnostického procesu vedie k určeniu diagnózy a z nej vyplývajúcej prognózy, ktoré umožňujú vybrať a aplikovať adekvátné špeciálne metódy výchovy a vyučovania. Aplikáciou týchto metód sa dosahujú vytýčené výchovno - vzdelávacie ciele.

PEDAGOGICKÉ DIAGNOSTICKÉ METÓDY

Základným metodologickým a metodickým princípom pedagogických diagnostických metód je systémovo - štrukturálny a analyticko - syntetický prístup, ktorý usiluje o obsahové a procesuálne analýzy výkonov žiakov a ich hodnotenie podľa kritérií kvality a kvantity výkonov.

1. ÚSTNE SKÚŠKY

Ústne skúšky patria k najčastejšie používaným diagnostickým metódam. Ich podstatou je učiteľova otázka a žiakova odpoveď. Otázky môžu smerovať k odpovediam rôznej šírky, hĺbky, k vedomostným štruktúram a k prehľadu učiva. Otázky môžu mať charakter problémových úloh, ktoré majú viesť žiaka k premýšľaniu. Ústne skúšky môžu mať tri roviny.
V prípade voľnej odpovede žiak odpovedá na obšírnu otázku v celku a učiteľ nezasahuje do jeho odpovede
Odpoveď plánovito riadená v celku i po častiach čiastkovými otázkami. Skúška postupuje tak, že otázky ktoré smerujú k prehľadu učiva sú striedané s otázkami analytickej povahy
Kombinované odpovede, kde prvá časť skúšky umožňuje samostatné odpovedanie a ďalšia časť je riadená podľa potreby. Učiteľ si všíma úroveň vedomstí, chýb, kvantity, kvality odpovede.

PÍSOMNÉ A GRAFICKÉ SKÚŠKY

Písomné a grafické skúšky sú považované za objektívnejšie ako ústne skúšky. V krátkej
dobe možno vyskúšať viac žiakov naraz. Otázky možno dopredu pripraviť a sledovať systémy aj štruktúry poznatkov a analyticko - synteticky všetky faktory obsahu. Žiak svoje odpovede zaznamenáva rôznymi grafickými spôsobmi:
písomne - slovom, vetou, rozborom, popisom, definovaním javov atď.
písomne - číslom, prepočítavaním, tabuľkami atď.
graficky - obrazom, technickými symbolmi, výkresom atď.
kombinovane - slovom, číslom, kresbou, symbolicky atď.
projektom - písomným, grafickým návrhom riešenia problému spojeným s legendou, s výpočtom objektu, návrhom organizačného postupu atď.

3. METÓDA ANALÝZY CHYBNÝCH ALEBO VYNIKAJÚCICH VÝKONOV

Pedagóg registruje chybné výkony v priebehu činnosti a v jej výsledkoch. Všíma si aktivity žiaka a hodnotí úroveň procesu.

Sleduje najmä výsledky písomných prác, kresieb, manipulačných aktivít, vedeckej práce a sleduje tiež chovanie žiaka. Zároveň sa musia sledovať aj vynikajúce výkony. Analýza chýb sa robí vo veľa oblastiach vyučovania a výchovy:
analýza chýb v jazykových výkonoch
analýza chýb v matematických výkonoch
analýza chýb v grafických výkonoch
analýza chýb v pracovno - technických a laboratórnych výkonoch
analýza chýb v telovýchovných, športových a branných výkonoch
analýza chýb v spoločenskom jednaní

4.METÓDA ANALÝZY A HODNOTENIA PÍSOMNÉHO PREJAVU

Pedagogika sleduje písomný prejav z hľadiska toho, ako žiak zvládol tento prejav a ako vyhovel normám, ktoré určujú hĺbku a šírku tohto prejavu. Gramatický rozbor je v podstate analýzou chýb a správny výkon udávajú pravidlá jazyka, učebné osnovy a učebnice.

METÓDA ANALÝZY A HODNOTENIA ČÍTANIA A CHÁPANIA ČÍTANÉHO TEXTU

Proces čítania je sledovaný komplexne. Sleduje sa prednes, dychové a hlasové prejavy, rýchlosť, intonácia, artikulácia, vyslovenie hlások, dramatické prejavy, logické vyjadrovanie, pauzy, citový prežitok a osobná zaujatosť. Zároveň učiteľ zisťuje, ako žiak chápe prečítaný text, ako pochopil význam celku, jednotlivých slov, zmysel textu, skryté myšlienky.

METÓDA CHÁPANIA VÝZNAMU OBRAZU A DEJA

Rozlišujú sa obrazy už skôr vnímané, ktorých obsah je žiakom známy a popis obrazu prezradí úroveň zvládnutia poznatkov. Najťažšie sú pre pochopenie zmyslu obrazy úplne neznáme obsahom a princípom využitia. Špeciálna pedagogika a psychiatria používa tieto diagnostické metódy často. Ide o jednoduché deje vyjadrené na obraze, alebo o dej zachytený na fotografii, diafilme, filme. Diagnosticky možno využiť aj niektoré reálne životné situácie.

METÓDY ANALÝZY A HODNOTENIA SÚVISLÉHO ÚSTNEHO
PREJAVU

Táto diagnostika je v princípe lingvistickou diagnostikou. Posudzuje sa schopnosť vyjadrovania, rozprávania, súvislého odpovedania na otázky, hovorenia na verejnosti. Na vyšších stupňoch sú hodnotené rétorické schopnosti, schopnosť prednášať aj náročnou monologickou metódou

METÓDA ANALÝZY A HODNOTENIA MATEMATICKÝCH VÝKONOV

Najvýznamnejšou úlohou je zistiť matematické schopnosti, ktoré sú charakterizované ako schopnosti riešiť matematické úlohy, ktoré sú zadávané v škole. Diagnosticky je sledovaná najmä úroveň matematického myslenia, ktoré sa viaže na cvičiteľný proces riešenia matematických problémových úloh v oblastiach, kde sa matematika uplatní.

Opiera sa o logický program navzájom spojených myšlienkových operácií, a ako uvádzajú teoretici tohto problému, schopní žiaci rýchlo zovšeobecňujú matematický materiál. Málo schopný žiaci zovšeobecňujú v matematike s ťažkosťami, nedokážu samostatne objaviť princíp riešenia modelovej úlohy.

ANALÝZA A HODNOTENIE VÝSLEDKOV ČINNOSTI

Analýza a hodnotenie výsledkov činnosti žiaka sa zameriava na rozbor konečného efektu žiakovej pracovnej, študijnej a hernej aktivity, ako sú písomné práce, matematické úlohy, výkresy, technické výrobky, modely, makety, usporiadenie pomôcok atď.
Výsledok prezradí úroveň použitých vedomostí a zručností, účasť myslenia a tvorivosti, originalitu, nadanie, kultúru práce, presnosť, funkčnosť, estetickú stránku, rešpektovanie pravidiel.

DIDAKTICKÉ TESTY

Ich podstatou je séria otázok zadaných všetkým žiakom naraz, ktoré vyžadujú krátku, jednoznačnú odpoveď z niekoľkých možných variant odpovedí. V. Mužič uvádza, ža sa jedná o štandardizovaný postup, ktorým sa vyvoláva istá aktivita, ktorej výsledok sa potom meria a hodnotí tak, že individuálny výsledok sa porovnáva s výsledkami dosiahnutými u iných jedincov v rovnakej situácii.

METÓDA DLHODOBÉHO SYSTEMATICKÉHO POZOROVANIA

Metóda dlhodobého pozorovania umožňuje poznávať predovšetkým zložitejšie vlastnosti, ktoré sa prejavujú v systémoch konania na každom vyučovaní a vo výchovnom pôsobení, v škole aj mimo školu. Túto metódu možno spojiť s hlbokým rozborom výkonov v mnohých situáciach, a preto sa realizuje viacerými učiteľmi naraz. Poznatky pozorovateľov sa zjednocujú, spresňujú a zovšeobecňujú. Učiteľ si všíma symptómy javov, ktoré sleduje, podmienok a interpretácie. Všíma si úroveň vedomostí žiakov, ich zručnosti, návyky, postoje, aktivity, a to vždy vo vzťahu k vyučovaniu.

METÓDA POZOROVANIA ŽIAKA V KRAJNÝCH SITUÁCIACH

V krajných situáciach je žiak výrazne zainteresovaný riešiť konkrétne situácie, na ktorých mu veľmi záleží. Musí sa prejaviť, lebo mu ide o prestíž, o česť, o spoločenskú pozíciu. Žiak sa preto prejavuje bez pretvárky.

EXPLORÁCIA

Učiteľ sa obyčajne dopredu pripravenými otázkami pýta žiaka, rodičov alebo iných činiteľov. Explorácia smeruje k celku i k častiam problematiky, je teda analyticko - syntetická. Predpokladom je dôvera explorovanej osoby k učiteľovi, pocit istoty, že zdelenie nebude zneužité.

DOTAZNÍKY

Problémom dotazníkov je, že kladú veľa otázok, čo ochudobňuje aktivitu respondentov.

Subjektivita odpovedí spočíva v podozrievavosti respondentov, že odpoveď môže byť zneužitá, a to i vtedy, keď sú dotazníky anonymné.
Rovnako subjektívna je aj iná diagnostická metóda - anamnéza, ktorá zisťuje najmä u problémových žiakov ich minulý vývoj, výchovné podmienky, zdravotný stav. Subjektívna anamnéza môže byť zdrojom omylov a predsudkov, objektívna je podložená dôkazmi.

ZÁVER

Jednou z pedagogických disciplín, ktorá má svoje všeobecné základy a tvorí obsah takmer všetkých špecializovaných oblastí výchovy je pedagogická diagnostika. Zaisťuje spätnú väzbu, kontrolu a hodnotenie procesu vzdelávania a výchovy. Stretávame sa s ňou na všetkých stupňoch vzdelávacieho procesu, vo výchove detí, mládeže i dospelých. Je neodmysliteľnou súčasťou didaktickej teórie. Pedagogická diagnostika ako teoretická disciplína a praktická metodika je ovplyvnená skutočnosťou, že vývoj ľudskej osobnosti sa realizuje vo vzájomnom pôsobení biologických a sociálnych faktorov, najmä výchovou v pedagogickom procese. Každá osobnosť okrem všeľudských vlastností odráža špecifické zvláštnosti vzdelania a výchovy v užšom slova zmysle, zvláštnosti svojej doby, kultúry a má historický charakter.
Jedným z hlavných znakov pedagogickej diagnostiky je jej úzka súvislosť s cieľmi a úlohami vzdelávania a výchovy, predovšetkým s obsahom vzdelania a výchovy. Zároveň študuje vplyv činiteľov a podmienok na výchovu. Obsahové aspekty vychádzajú z učebných osnov, z požiadaviek na morálny, pracovný, estetický a telovýchovný rozvoj žiaka.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk