Obecne možno povedať, že reč je biologickým výkonom človeka.

1.1 VZNIK ĽUDSKEJ REČI

Na otázku ako vznikla ľudská reč, nebola doposiaľ daná uspokojivá odpoveď. V priebehu storočí bolo vytvorených množstvo teóríí. Veľa svetla do náuky o vzniku a vývoji reči vnieslo učenie B. Engelsa a I. P. Pavlova .
Najvyšším vývojom dorozumievania reči nie je len samotná reč, ale aj písanie, čítanie, mimika a gestikulácia .
Vytvorenie reči bolo viazané na vzájomný styk ľudí žijúcich v kolektíve. Z pôvodných neartikulovaných zvukov vznikali zvuky artikulované .
Rôzne obmeňované zvukové celky a gestá sa v spojitosti s určitými životnými situáciami stávali signálmi týchto situácíí .
Najdôležitejším činiteľom vzniku a zdokonalovaním reči bola spoločná práca .
Túto skutočnosť vyjadril B. Engels : ,, Zkrátka , tvořící se lidé došli až k tomu, že si měli navzájem co říci .. Především práce, po ní a potom zároveň s ní řeč – to jsou dva nejpodstatnejší podněty , jejiž vlivem se mozek opice poznenáhla prětvořil v mozek lidský, přes všechnu podobnost mnohem větší a dokonalejší .“
Slovo sa stalo signálom signálov vytvárajúcich druhú signálovú sústavu , ktorú má iba človek. Rečou neprenášame z človeka na človeka len myšlienky , ale i city .
Hovorené slovo má obdivuhodnú silu , ktorá bola známa aj starím filozofom. V liečebnej metóde (psychoterapii) sa slovo dokonca stáva liečebným prostriedkom. 1.2 VÝVOJ DETSKEJ REČI

Vo vývoji detskej reči možno vidieť určitú analógiu historického vývija reči u človeka. Reč dieťaťa sa však vyvíja za pomienok značne odlišných – vzniká totiž v prostredí hotovej reči a na podklade zdedenej schopnosti naučiť sa hovoriť. Podľa už dosť starého, ale výstižného, a preto ešte vždy používaného Kussmaulovho opisu, rozoznávajú sa vo vývoji detskej reči tieto obdobia :
1. obdobie prípravné – začína sa narodením dieťaťa a trvá až do začiatku vlastného tvorenia reči, delí sa na obdobie kriku, hrkútania, džavotania a porozumenia reči - obdobie kriku – trvá od narodenia do konca 3.mesiaca života dojčaťa
Toto obdobie delíme na prvotný krik – je to reflexná cinnosť, reakcia deťaťa na zmenu prostredia po narodení, má význam pre cvičenia a rozvoj dýchacích orgánov a rečových orgánov, nie je prejavom bolesti, nespokojnosti, ako si veľakrát myslia rodičia. Emocionálny krik – začína okolo 6.týždňa života dieťaťa, dieťa ním prejavuje svoju nespokojnosť, neskôr aj spokojnosť, pri nespokojnosti ( hlad, znečistenie ) má tento krik tvrdý hlasový začiatok. Ohnesorg a Sovák usudzujú, že tento tvrdý začiatok je čiastkovým prejavom celkového zvýšeného napätia valstva pri nepríjemných pocitoch a pri bolesti.