Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Logopedická starostlivosť v predškolskom období
Dátum pridania: | 27.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | petoid | ||
Jazyk: | Počet slov: | 8 970 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 35.1 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 58m 30s |
Pomalé čítanie: | 87m 45s |
Takto sa predíde ťažkostiam a chybám pri začiatkoch čítania a písania.
3.2 REČOVÝ VZOR UČITEĽKY
Správny rečový vzor je jeden z najvýznamnejších činiteľov pri výchove reči v MŠ. Vieme, že deti v predškolskom veku sa snažia napodobňovať dospelých v reči, v pohyboch a v správaní. V dospelých vidia vzor, ktorý napodobňujú po každej stránke, dobrej aj zlej.
Možno to porovnať v rečovom prejave detí, keď učiteľka hovorí hlasno, hovoria tak aj deti, trieda je hlučná. Ak učiteľka potom zosilní hlas v snahe, aby ju deti počuli, nedosiahne upokojenie. Deti sa budú nerušene hrať ďalej. No keď stíši hlas, deti zbystria. Tam, kde učiteľka hovorí primerane silným hlasom, býva trieda pokojná a dobre sa správa.
Správny rečový vzor je dôležitý aj z hľadiska hygieny hlasu. Učiteľka takto šetrí vlastné hlasové ústroje, predchádza hlasovej únave, vyčerpaniu a zachrípnutiu. Týmto chráni aj hlas detí.
Tam, kde učiteľka hovorí správne a dôsledne dbá na správnu výslovnosť detí, upravia sa mnohé chyby výslovnosti obyčajným napodobňovaním, bez logopedického cvičenia.
Výslovnosť detí v predškolskom veku nie je ešte ustálená, takže aj správna výslovnosť sa môže nesprávnym rečovým vzorom pokaziť práve tak, ako sa môže nesprávna výslovnosť správnym rečovým vzorom napraviť.
Preto je už dnes správna výslovnosť jedna z pomienok prijatia na štúdium na pedagogických školách.
K správnemu rečovému prejavu patrí aj primerané tempo, správny prízvuk, melódia reči, hovoriť v krátkych vetách, tvoriť pauzy, hovoriť pokojným tónom a spisovným jazykom. Nevhodné je prehnane používať zdrobnelé koncovky Je to dôležité aj z estetického hľadiska. Keď učiteľka hovorí veľmi pomaly, monotónne a bez prízvuku, deti strácajú záujem a pozornosť. No rovnako aj veľmi rýchla, príliš výrazná a afektovaná reč učiteľky deti unavuje a znižuje ich pozornosť. Tam, kde učiteľka dáva dobrý rečový príklad, možno vydieť priaznivé výsledky u detí pri rozprávaní, recitácii, dramatizácii a pri rozhovoroch medzi sebou.
3.3 SPOLUPRÁCA S RODINOU
Aj keď vplyv materskej školy na deti je veľký, silne na dieťa pôsobí rodinné a domáce prostredie ( rodičia, súrodenci ). Výchova v rodine je základom, na ktoré nadväzuje výchovné pôsobenie MŠ. Výchova v MŠ sa uskutočňuje podľa pevne stanovených zásad. Naproti tomu výchova detí v mnohých rodinách nie je ani zďaleka taká sústavná, jednotná a dôsledná. Možno to vidieť v situáciách, keď jeden rodič zakáže a druhý povolí. Dieťa rýchlo vycíti ako sa môže k jednotlivým osobám správať a čo mu kto dovolí. Rovnako nepriaznivo pôsobí aj nesúlad medzi výchovnými príkazmi a osobným príkladom dospelých.
Zdroje: 1. ANNA ANTUŠEKOVÁ – Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach, SPN, Bratislava 1989, 2. TERÉZIA GRAUSOVÁ – Narušená komunikačná schopnosť, ÚZV, Bratislava 1997, 3. FRANTIŠEK KÁBELE, MARIE FILCÍKOVÁ, HANA LAKOTOVÁ – Logopédia, SNP, Bratislava 1976, 4. VIKTOR LECHTA a kol. – Logopedické repetitórium, SPN, Bratislava 1990, 5. VIKTOR LECHTA – Symptomatické poruchy reči u detí, UK, Bratislava 1991, 6. PAVOL SABADOŠ a kol. – Logopédia v komplexnej starostlivosti o dieťa, SPN, Bratislava 1977, 7. MILOŠ SOVÁK – Logopedie predškolního veku, SPN, Praha 1984, 8. JAN VYŠTEJN – Vady výslovnosti, 9. ANNA PAVLOVÁ-ZAHALKOVÁ a kol. – Prevence poruch reči, SPN, Praha 1976, 10. VÝBOR ČESKÉ LOGOPEDICKÉ SPOLEČNOSTI V SPOLUPRÁCI S REDAKCIOU ŠPECIÁLNYCH UČEBNÍC – K logopedické teorii a praxi, SPN, Praha 1977