Vhodnou motiváciou sú príjemné zvuky zvonku, autá, hlasy zvierat a známych osôb, ba dokonca aj vlastný hlas. Na tejto úrovni sa uplatňujú obrázkové pomôcky, hračky, maňušky, niektoré televizné „večerníčky“ ako víla Amálka, Rumcajs, Rákosníček a iné obľúbené rozprávky.
Najvyššia motivačná úroveň sa uplatňuje až u mládeže a dospelých, sú to motivácie perspektívne, estetické, morálne, racionálne, teda všetko nad úrovňou predškolského dieťaťa.
Úspešná motivácia je sprevádzaná pocitom uspokojenia.
Nevhodná motivácia vedie k frustrácii a k pocitu márnosti.

3.5 LOGOPEDICKÁ STAROSTLIVOSŤ V SKUPINE A STAROSTLIVOSŤ INDIVIDUÁLNA

V prostredí materskej školy sa deti v skupinkách hrajú, a tak sa učia poznávať svet. V skupinkách komunikujú, a tak sa učia hovoriť, v skupinkách si vytvárajú, upravujú a zpevňujú sociálne vzťahy.
V skupinkách sa učia nielen podľa vzoru učiteľky, ale učia sa aj jeden od druhého.
Zvlášť ak ide o skupinky mierne nehomogénne, to potom „tí silnejší tiahnu tých slabších“, ako hovoria pedagógovia. Veď aj čítať a písať sa učia deti v škole skupinovo. Celá školská výučba je zameraná na skupiny – triedy.
V skupine prijímajú jeden druhého bez predsudkov a naopak zase jeden druhého podporuje nevedomou či zámernou súťaživosťou.
Hlavný význam skupiny pre výchovu reči spočíva v tom, že „skupina tvorí most k hovoriacemu prostrediu“.
Ukázalo sa ako výhodné špeciálne pedagogické opatrenie vytvárať skupiny, ktoré majú približne rovnaký cieľ v učení. Za špeciálnych okolností, napr. ak má dieťa príliš nápadnú poruchu reči, ktorú si uvedomuje ako zábranu v sociálnych vzťahoch, je vhodné začať logopedickú starostlivosť najprv individuálne. Ako pravidlo však zostáva, že individuálna starostlivosť je len prípravou k zapojeniu do skupiny.
Na otázku, či je lepšia kolektívna alebo individuálna starostlivosť, možno dať odpoveď: Záleží na tom, pre koho a za akých okolností logopedická starostlivosť prebieha.
U detí predškolského veku starostlivosť o reč a výslovnosť prebieha zásadne v skupine, len výnimočne prebieha starostlivosť individuálna, a to len ako úvod k zapojeniu do skupiny.
U žiakov na I.stupni ZŠ prebieha starostlivosť reči, čítanie a písanie v kolektíve. Učenie prebieha uvedomelo za pomoci rozlišovania hlásky – písmena. Individuálna starostlivosť prichádza v úvahu len výnimočne a dočasne. Žiaci vo vyšších ročníkoch zaradení do tzv. individuálnej logopedickej starostlivosti sa učia hovoriť v skupinách s uplatnením zásady individuálneho prístupu.