Dospelé osoby prichádzajú k starostlivosti individuálnej s dodatočným zapojením do skupiny za účelom socializácie reči.

3.6 POMOCNÉ VÝCHOVNÉ METÓDY V MŠ

POHYBOVÁ VÝCHOVA – má svoje miesto v logopedickej starostlivosti už odnepamäti. Tesné spojenie reči s pohybom je zrejmé z gestikulácie a najmä z neslovnej komunikácie. Súvislosť pohybu s rečou je však podstatne hlbšia než len výrazová. Ide tu o fiziologické vzťahy – práve pohybový zmysel sústreďuje a integruje rečové výkony.
Z vývoja reči je známe, že dieťa začína rozvíjať svoju reč práve vtedy, keď sa začína viac pohybovať. Z pedagogických skúseností MŠ sa pohybová výchova stala súčasťou výchovy dieťaťa vôbec.
Zásadou je, že pohybovú výchovu má sprevádzať slovný doprovod, riekanky, slovné rytmizácie, spev a podobne. Ide teda o väzbu pohybu a reči. Preto sa pestujú recitácie a rozprávanie za doprovodu príslušnej gestikulácie.
RYTMICKÁ VÝCHOVA – súvisí s výchovou pohybovou.
Rytmus je elementárnym javom v prírode aj v živote. Rytmus patrí k základnému zvukovému materiálu vo výstavbe reči, spolu s ostatnými modulačnými faktormi. Spojenie rytmu s pohybmi a so slovom sa pestuje v detských hrách a v detských riekankách.
Riekanky sa rytmicky prednášajú obvykle v skupinách, a tak sa rytmizácia podiela na medziľudských vzťahoch. Rytmizácia slova je jednou z pomocných metód pri logopedickej starostlivosti rôznych rečových porúch, napr. pri koktavosti.
Rytmizácia vedie tiež k výšším výchovným cieľom – buď zdôrazňovaním melódie k výchove hudobnej alebo zdôrazňovaním hybnosti k výchove pohybovo rytmizačnej, baletnej.
HUDOBNÁ VÝCHOVA – nadväzuje na výchovu pohybovú a rytmickú.
To sa javí najmä v tzv. Orfovej melódie – t.j. vytváranie zvukov, ktorými dieťa prejavuje radosť z rytmu či melódie. Prvotne sa dieťa prejavuje tlieskaním a súčasne tvorením hlasu. Tomu zodpovedajú aj pôvodné nástroje Orffovho malého orchestru, t.j. nástroje bicie a fúkacie. Táto nanáročná metóda má prinášať deťom radosť a potešenie z toho, že si samy vytvárajú rytmické zvuky a hudobné prejavy.
V MŠ sa nezostáva len pri primitívnych základoch, ale pestuje sa hudobná výchova dvojakým spôsobom. Deti sa učia spievať a hrať na hudobnom nástoji a súčasne sa učia hudbe naslúchať.
Zostáva úlohou predškolskej logopédie metodicky rozpracovať a do praxe uviesť spievanie v skupine spolu s rytmizáciou a pohybom ako pomocnou metódou pri nácviku výslovnosti, rozvíjania reči a odstraňovaní rečových porúch, napr. pri koktavosti.
Všetko so sebou navzájom súvisí – pohyb a slovo, slovo a rytmus a pohyb, rytmus a hudba, hudba a spev a reč.