Preto sa v MŠ intenzívnejšie ako kedysi pestujú všetky druhy zmyslovej výchovy spolu s výchovou poznávacích schopností.

4 PORUCHY REČI

Ľudská reč je veľmi zložitá činnosť, na ktorej sa zúčastňuje rada orgánov v tesnej a koordinovanej spolupráci. Je pochopiteľné, že môže príjsť k poruchám reči, a to v ktorejkoľvek časti reflexného okruhu. Poruchy môžu byť ľahké, prechodného rázu, ale i ťažké a veľmi ťažké, ktoré možno len ťažko upraviť a niektoré z nich len zlepšiť.
Príčiny porúch reči delíme na dve veľké skupiny : organické a funkčné.
Organické poruchy : vznikajú poškodením niektorého orgánu, ktorý sa podieľa na realizácii reči. Poruchy môžu byť vrodené alebo získané počas života. Sú to poruchy zmyslových orgánov. Najzávažnejším poškodením je znížená ostrosť sluchu až hluchota. Ďalej to sú poruchy motoriky, ktoré sa prejavujú znížením pohybovej obratnosti, svalovej sily, zmeny ústredného nervového systému, znížením rozumových schopností, poškodením hovoridiel, ako rážštep pier a podnebia.
S niektorými organickými poruchami sa dieťa už narodí, iné vznikajú aj pri obtiažnom pôrode. Počas života poškodzujú reč rôzne choroby, ako zápal mozgu a mozgových blán, ťažké infekčné choroby, úrazy lebky, stredoušné zápaly a pod.
Funkčné poruchy : sú také poruchy reči, pri ktorých nemožno vyšetrením zistiť žiadne organické poškodenie. Vznikajú častejšie a jednoduchšie u jedincov, ktorí majú k nim vrodený alebo získaný sklon, dispozíciu. Vyvolávajú ich výchovné chyby, konflikty a rada iných nevhodných vplyvov z prostredia. Medzi disponujúce činitele patrí tiež nevhodný typ vyššej nervovej činnosti a nevhodný typ laterality.

4.1 NAČASTEJŠIE SA VYSKYTUJÚCE NARUŠENÉ KOMUNIKAČNÉ SCHOPNOSTI U DETÍ PREDŠKOLSKÉHO VEKU

4.1.1 NARUŠENÝ VÝVIN REČI

Problematika narušeného vývinu reči predstavuje nasmierne zložitú, komplikovanú oblasť logopédie. Ide totiž o široké spektrum, veľmi variabilné a heterogénne z aspektu etiológie, patogenézy i symptomatológie. Táto skutočnosť je zrejme aj hlavným dôvodom značnej terminologickej nejednotnosti.
Termín „narušený vývin reči“ je tzv. strechový pojem, ktorý túto obsažnú kategóriu narušenej komunikačnej schopnosti diferencuje od iných kategórií.
Zahrňuje všetky druhy a typy narušenej komunikačnej schopnosti v oblasti retardovaného alebo odchylného vývinu reči.
Pri tradičnom poňatí hovoria klasici logopédie ( Chvatcev, Gaňo a ďalší ) o narušenom vývine reči ako o alálii ( sluchonemote ). Chápu ju ako vývinovú bezrečnosť, neschopnosť naučiť sa hovoriť napriek tomu, že sluch, intelekt a rečové orgány sa v podstate javia ako intaktné.