Nezahrňuje však prípady obmedzeného vývinu reči u detí s mentálnou retardáciou alebo oneskoreného vývinu reči u detí, ktorých vývin reči je narušený nepriaznivým vplyvom prostredia ( zanedbávanie ).
Preto treba privítať moderné poňatie Sováka, ktorý diferencuje narušený vývin reči – bezrečnosť z dvoch aspektov. Môže ísť o vývinovú bezrečnosť ako vedľajší príznak ( najčastejšie pri poruchách sluchu, mentálnej retardácii, detskej mozgovej obrne ) alebo o vývinovú bezrečnosť ako hlavný príznak ( spôsobenú napr. patológiou sociálneho prostredia, ale najmä ľahkou mozgovou dysfunkciou ). Tento druh vývinovej bezrečnosti nazýva Sovák dysfáziou.
Príčiny narušeného vývimu reči :
- dedičnosť ( vrodená rečová slabosť )
- pohlavie
- komplikácie v gravidite a pôrodné poškodenia
- patológia prostredia ( zanedbávanie, nedostatočná rečová stimulácia )
- patológia receptorov ( zjavný je tu primárny význam sluchu )
- poškodenie nervových dráh a centrálnej časti reflexného okruhu ( DMO, MR, ĽMD )
- poruchy metabolizmu ( vrodený defekt metabolizmu enzýmov )

Narušený vývin reči možno triediť z viacerých hľadísk.
Triedenie podľa Sováka, triedenie z hľadiska priebehu narušeného vývinu reči, ide o :
- oneskorený vývin reči ( spôsobený dedičnosťou, negatívnymi výchovnými vplyvmi, ľahkou nedoslýchavosťou ), možno dosiahnuť normu
- obmedzený vývin reči ( pri MR, ťažších poruchách sluchu, pri extrémnej patológii prostredia ), prognóza veľmi nepriaznivá
- prerušený vývin reči ( pri úrazoch, vážnych duševných ochoreniach, ťažkých psychických traumách ), možno dostihnúť normu
- odchylný vývin reči ( prejavuje sa odchýlkou od normy iba v niektorej z rovín rečového vývinu, deti s ťažkým ražštepom podnebia alebo deti s nesprávnym rečovým vzorom )


Triedenie z vekového hľadiska :
- fyziologická bezrečnosť ( okolo 1.roku života sa začína u priemerného dieťaťa vlastný vývin reči, dovtedy hovoríme o fyziologickej bezrečnosti )
- predĺžená fyziologická bezrečnosť ( ak dieťa nezačne rozprávať do 3.roku života, nemusí ísť o narušený vývin reči, ak nie je postihnutý sluch, intelekt, motorika, rečové orgány, ak prostredie primerane stimuluje vývin reči dieťaťa, môže ísť o oneskorený vývin reči s možnosťou dostihnúť úroveň normy )
- vývinová bezrečnosť ( patologická, zahrňuje skutočné prípady narušeného rečového vývinu, nemusí ísť o úplnú, totálnu nemotu )
Symptomatológia :
Spirová hovorí o jednotlivých klinických symptómoch : oneskorený začiatok vývinu reči, chudobná slovná zásoba, dysgramatizmus, chybná výslovnosť, ktoré však nemožno chápať ako samostatné odchýlky s rôznym pôvodom.
Pri narušenom vývine reči je často oneskorený aj celkový psychomotorický vývin.
Diagnostika :
Pri orientačnom diagnostikovaní sa orientujeme podľa základných medzníkov ontogenézy reči.