Ak zistíme, že dieťa vzhľadom na tieto medzníky v danom veku evidentne zaostáva, treba aplikovať špecifické diagnostické postupy. Celé vyšetrenie realizujeme hravou formou.
Maruša odporúča použiť aj hračky, ktoré má dieťa pomenovať, pričom si treba všímať aj jeho gestá a celkový výraz. Je tiež dôležité zistiť, či nejde o bezrečnosť na neurotickej báze ( mutizmus, elektívny mutizmus ).
Logopedická starostlivosť :
Zacieľuje sa na komplexnú výstavbu rozvíjania reči a súčasne na rozvíjanie jednotlivých rovín ( gramatickej, lexikálnej, foneticko-fonologickej ). Dôležitú zložku tvoria prípravné cvičenia.
Prognóza :
Žiaľ, u všetkých detí s narušeným vývinom reči nie je prognóza taká priaznivá, že svoju retardáciu bez väčších problémov skorigujú t.j., že dosiahnu normu. V nietkorých prípadoch ostáva reč nápadná a objavia sa sekundárne následky retardovaného vývinu aj v ostatných oblastiach psychiky. V takýchto prípadoch treba vždy akceptovať skutočné, reálne možnosti dieťaťa, tzv. „strop“, ktorý môže dosiahnúť a neneurotizovať ho nárokmi, ktoré nemôže splniť.

Možnosti prevencie :
Treba predchádzať prípadom, ktoré sú podmienené patológiou prosredia ( pomocou logopedickej osvety ). Ak ide o narušený vývin reči spôsobený orgánovým poškodením, ide prevažne o tzv. sekundárnu logopedickú prevenciu. 4.1.2 DYSLÁLIA - hatlavosť

Je najčastejšie sa vyskytujúce narušenie komunikačnej schopnosti.
Dysláliu možno definovať ako neschopnosť používať jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikačnom procese podľa príslušných jazykových noriem. Je najčastejšou poruchou detskej reči.
Výskyt dyslálie možno skúmať z viacerých aspektov : z hľadiska veku, pohlavia, inteligencie. Pri skúmaní z vekového aspektu pozorujeme prudko klesajúci výskyt chybnej ( nesprávnej ) výslovnosti s narastajúcim fyzickým vekom.
Pokliaľ ide o vzťah medzi výskytom dyslálie a pohlavím, známou skutočnosťou je prevaha výskytu dyslálie u chlapcov ( 60 : 40 ).
Výskyt dyslálie v súvislosti s inteligenciou, je evidentné, že v špeciálnych ZŠ zisťujeme niekoľkonásobne častejší výskyt dyslálie než v základných školách ( cca 45 % oproti 15 – 18 % výskytu ).