priame metódy.
Prognóza :
Ak dyslália nie je sprievodným symptómom nejakého iného, vážneho postihnutia a ak sa s výcvikom začne v primeranom veku, primeranými metódami, za primeranej podpory prostredia, možno hovoriť o priaznivej prognóze.

5.1 ROZHOVOR S LOGOPÉDOM

Je metóda, ktorou sa získavajú mnohé poznatky, informácie o názore človeka, jeho postoje, záľuby.
Rozhovor musí byť cieľavedomý, metodický, systematický, objektívny a odborný.
Dbá sa aj na vzájomnú dôveru medzi skúmanou osobou a výskumníkom.
Rozhovor sme zrealizovali s klinickou logopédkou, ktorej prax trvá 10 rokov. Logopédke sme kládli otázky, na ktoré odpovedala.
Záznam z rozhovoru uvádzame v tejto kapitole.

Na otázku, aké najčastejšie rečové poruchy sa vyskytujú u detí predškolského veku nám logopédka odpovedala, že najčastejšie sú to dyslálie, potom narušený vývin reči, menej balbutizmus a afázie.
Keď sme sa spýtali aké metódy a pomôcky vo svojej logopedickej praxi používa, poznamenala, že záleží o akú narušenú komunikačnú schopnosť ide. Inak sa riadi podľa noriem a štandartných testov, využíva Klinickú logopédiu od Lechtu a samozrejme vykonáva diagnostiku. K tým pomôckam patrí počítač ( špeciálne programi ), zvukové hračky, vybrátori, masážne stroje, skladačky na motoriku, obrázky a veľa iných. Vekovú hranicu svojich klientov nemá pevne stanovenú. Väčšinou sú to však chlapci, tí sú aj väčší „lajdáci“, dievčatá sú snaživejšie a zodpovednejšie. Ak však má matka podozrenie, že jej 2 ročné dieťa má narušenú komunikačnú schopnosť, kľudne ju prijme a urobí vyšetrenie. Matku informuje a ak dieťa narušenú komunikačnú schonosť má, je zaradené do logopedickej starostlivosti. Väčšinou má deti už od 3 rokov.
Deti k nej chodia väčšinou na doporučenie pediatra. V minulosti robila depistáže v MŠ a konzultácie s učiteľkami. Ale v dnešnej dobe už vo väčšine MŠ funguje predškolská logopédia a aj rodičia sú už viac informovaný.
Ako dlho pracuje s jedným dieťaťom, to závisí od diagnózy a hlave od dieťaťa a od jeho sústredenosti. Ak má dieťa narušený vývin reči, pracuje s ním 45 minút. Ak sa jedná o dysláliu 30 minút.
Na to, že deti chodia k logopédovi nereagujú nijako, je to pre nich ako keby išli k lekárovi alebo na neaký krúžok. S deťmi nemá problémy. Spolupracujú, avšak záleží aj na charakteru dieťaťa a prístupu rodičov.
Spolupráca s rodičmi je dobrá, nemá zlé skúsenosti s nimi. Treba im však vysvetliť o čo ide, akú narušenú komunikačnú schopnosť ich dieťa má a ako treba postupovať. Záujem tu je, ale niekedy spolupráca ochabne.
Na otázku ako rodičia doma s deťmi pracujú povedala, že to nevie dostatočne posúdiť. Informácie ako doma s deťmi pracovať majú, ale dnešná doba je ťažká, rodičia dlho pracujú a veľa času im na dieťa nezostáva. Vie to podľa seba. Doporučuje, aby sa s dieťaťom pracovalo krátko a častejšie. Ale nie vžy sa to dá. Rady rodičia majú a „domáca liečba“ je už na nich. Úspešnosť logopedickej starostlivosti u detí, je veľmi individuálna. Záleží od toho o akú narušenú komunikačnú schopnosť ide, ako k tomu pristupuje samo dieťa a rodič.