Vybrala náhodne niekoľko desiatok detí v predškolskov veku, ktoré mali narušenú komunikačnú schopnosť.
Zo 198 detí bolo 122 chlapcov a 76 dievčat.
Dyslália : chlapcov 58, dievčat 35, zlepšených prípadov 53 chlapcov a 34 dievčat, nezlepšených prípadov 2 chlapci a 1 dievča, na kontroly sa nedostavili 3 chlapci.
Rinolália : chlapcov 32, dievčat 21, zlepšených prípadov 25 chlapcov a 12 dievčat, nezlepšených prípadov 2 chlapci a 3 dievčatá, na kontoly sa nedostavilo 5 chlapcov a 7 dievčat.
Narušený vývin reči : chlapcov 21, dievčat 14, zlepšených prípadov 17 chlapcov a 12 dievčat, na vyšetrenie sa nedostavili 4 chlapci a 2 dievčatá
Palatolália : chlapcov 11, dievčat 6, zlepšených prípadov 8 chlapcov a 5 dievčat, nezlepšených prípadov 2 chlapci, na vyšetrenie sa nedostavilo 1 dievča a 1 chlapec.

Chcela by som zdôrazniť, že akékoľvek zlepšenie reči je nesmierne cenné, nielen pre rodičov, ale hlavne pre dieťa, ktoré sa zlepšením v reči oslobodzuje od posmechu, pocitu menejcennosti, od úzkosti a otvára si cestu k lepšej budúcnosti.


ZÁVER

Pozornosť, ktorú venuje naša spoločnosť deťom a osobám s narušenou komunikačnou schopnosťou, je jedným z mnohých dôkazov o uplatňovaní humanizmu v praxi. Jej skvalitňovanie spočíva hlavne v zavádzaní nových ošetrovacích a vyučovacích metód v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami.
Vo svojej práci som sa zaoberala predškolskou logopédiou. Pretože ako hovoríme je veľmi dôležité. Pomocou reči vyjadrujeme ako sa cítime, čo chceme, pomocou reči sa učíme, vzdelávame a potrebujeme už vedieť nielen našu reč t.j slovenský jazyk, ale aj vedieť hovoriť anglicky, nemecky a pod. Reč sa snami „ťahá“ po celý život. Preto je dôležité naučiť sa správne rozprávať už v útlom veku.