dieťa, ktorého otec je vojak, označuje všetkých mužov v uniforme slovom „tata“, rôzne zvieratá označuje slovom „havo“.
- v období logických pojmov – obyčajne koncom druhého roku života dieťaťa, začína dieťa poznávať, že každý predmet má svoje označenie a obracia sa na osoby s otázkou : „Čo je to?“. Otázku opakuje pri jednom predmete viackrát, lebo potrebuje počuť nové slovo viackrát, kým sa ho odváži napodobniť. Okolo tretieho roku sa už dieťa väčšinou vyjadruje samostatne, v krátkych vetách, často ešte zamieňa slovosled, predložky a koncovky. Stáva sa aj, že ak niektorí chlapci majú staršie setry, hovoria o sebe v ženskom rode, napr. „Ja som vypila.“
- v období zdokonalovania reči – miznú postupne nedostatky vo vyjadrovaní , reč sa
zdokonaluje po stránke obsahovej aj formálnej ( zvukovej ), rozširuje sa slovná zásoba, spresňuje sa obsah pojmov, zlepšuje sa výslovnosť aj gramatická stavba viet
Reč dieťaťa sa čím ďalej tým viac približuje reči dospelých. Pri normálnych podmienkach má byť vývin reči ukončený okolo 5 roku dieťaťa. Pravda je, že bývajú u detí v rovnakom veku dosť veľké rozdiely. Známe je aj to, že dievčatá hovoria väčšinou skôr ako chlapci.
Aj kladný citový vzťah najbližšieho okolia k dieťaťu je najlepším katalyzátorom celkového vývoja detskej reči. Ako zdôrazňuje Sovák, dieťa sa učí hovoriť podľa osôb, s ktorými sa má rado. Preto by som dodala, že najdôležitejším faktorom pre správny vývin reči je rodina a najbližšie okolie a jej správny rečový vzor pre dieťa.
Určité prejavy súvisiace s procesom hovorenia sa zistili už v prenatálnom období. Podľa Pŕíhodu bolo už v piatom mesiaci embryonálneho života pozorované tzv. vnútromaternicové kvílenie – vagitus uterinus. Zellerová zasa uvádza, že už v 12.týždni vnútromaternicového života boli pozorované hltacie pohyby, v 6.mesiaci čkanie a „kričanie“, v 7.mesiaci cmúlanie polca. Prvé sluchové reakcie sa zistili už v 26.týždni gravidity.

1.3 ROZVOJ SLOVNEJ ZÁSOBY

Vývoj detskej reči možno sledovať a posudzovať z niekoľkých hľadísk. Mnohí sledovali po stránke obsahovej najmä zásobu pojmov, t.j. počet slov, ktoré dieťa pri svojom vyjadrovaní v určitom veku používa. Už vopred treba povedať, že počet, zistený autormi u detí v určitom veku, sa trochu líši.