Je to prirodzený dôsledok nerovnakého vývoja reči detí s nerovnakými schopnosťami a v rôznom prostredí.
Stern vo svojej štúdii o vývoji detskej reči uvádza priemerné čísla slovnej zásoby detí v určitom veku, ako ich získal porovnávaním údajov rôznych autorov.

Podľa toho má dieťa : vo veku 1 a pol roka zásobu 100 slov
vo 2 rokoch 200 - 400 slov
v 3 rokoch 1000 – 1100 slov
v 4 rokoch zásobu 1600 slov
v 5 rokoch zásobu 2200 slov
v 6 rokoch zásobu 2500 – 3000 slov

Týmto údajom sa približujú aj rôzni iní autori. Janáček uvádza, že jeho dcéra mala v 14 mesiacoch zásobu 14 slov, v 18 mesiacoch 125 slov.
Ohnesorg udáva podľa prieskumu u svojich dvoch detí zásobu 400 slov okolo 2.roku.
V údajoch iných autorov sa však objavujú značné rozdiely.Rubinštejn porovnáva údaje zásoby slov dvojročných detí, ako ich uvádzajú : Major 143 slov Deville 668 slov
Bengeman 441 slov Grant 828 slov

Že sú skutočne možné aj také veľké rozdiely, potvrdzujú pozorovania Búhlerovej, ktorá skúmala zásobu slov detí od 1 roka do 4 rokov a uvádza najmenší a najväčší počet slov zistených v určitých vekových obdobiach :
vek detí najmenšia zásoba slov najväčšia zásoba slov

12 – 14 mesiacov 3 slová 58 slov
15 - 17 mesiacov 4 slová 232 slov
18 – 20 mesiacov 14 slov 383 slov
21 – 23 mesiacov 27 slov 707 slov
24 – 26 mesiacov 45 slov 1227 slov
27 – 30 mesiacov 171 slov 1509 slov
36 – 48 mesiacov 598 slov 2346 slov


Z uvedených čísel vidno, že slovná zásoba výrazne vzrastá okolo druhého roku, keď sa dieťa už samostatne pohybuje, a potom medzi 3. a 4. rokom, t.j. v období rozvoja logockého myslenia a reči.

Staré prvky reči, tempo, rytmus, dynamika a melódia sú vždy dôležitou zložkou rečového prejavu. Bez nich, tak ako aj bez mimiky a gestikulácie, by bola aj najsprávnejšie artikulovaná reč nevýrazná, jednotvárna a ťažko zrozumiteľná. Malé dieťa porozumie reč dospelých podľa týchto prvkov rečového prejavu skôr a lepšie než podľa vlastného obsahu, podľa významu jednotlivých slov.
Záľubu v týchto starých, pôvodných prvkoch reči majú deti počas celého vývoja reči. Rady napodobňujú citoslovcia a s obľubou hovoria rytmické a súzvučné skupiny hlások, aj keď nemajú obsahový zmysel a slovný význam, napr.