„...keby nebolo reči, nič by sme nevedeli ani o dobrom ani o zlom, ani o pravde ani o klamstve, ani o príjemnom ani o nepríjemnom. Reč nám umožňuje to všetko chápať. Premýšľajte o reči.“
Sovák

ÚVOD

Hociktorá výchova má najtrvalejšie výsledky, ak sa začína od najútlejšieho veku dieťaťa. Inak to nie je ani v logopédii. Práve v útlom veku je možné poruchám reči predchádzať a to správnym rečovým vzorom, prípadne poruchy reči výchovou ovplyvňovať a prekonávať. Preto sa ťažisko logopedickej starostlivosti prenáša do predškolského veku, do rodiny a materskej školy. Preto som sa rozhodla písať o logopédii predškolského veku. Cieľom mojej práce je poukázať na dôležitosť logopédie v predškolskom veku, čo to logopedická starostlivosť je a ako prebieha v predškolských zariadeniach.
Práca má dve časti, teoretickú a vlastný výskum. 1 ČLOVEK A JEHO REČ
REČ – je súčasťou oznamovacieho procesu v medziľudskej komunikácii. Pokladá sa za všeobecnú ľudskú schopnosť užívať výrazových a oznamovacích prostriedkov. Reč ako špecificky ľudská schopnosť nie je človeku vrodená, ale musí sa ju naučiť. Novorodenec si síce prináša na svet vrodenú dispozíciu naučiť sa reč, ale bez rečového kontaktu s hovoriacim okolím, by sa táto vrodená schopnosť ďalej nerozvinula – človek by nehovoril.

Rozhovor je spôsob , ako sa reč používa. Je napr. rozhovor afektový, rozhovor nedbalý a rozhovor divadelný.

Jazyk je súhrn slovních i neslovních prostriedkov užívaných v danom národe.Zatiaľ čo reč je výkon jednotlivca, jazyk je výtvor spoločenský. Komunikácia z latinského commuicare , znamená radiť sa , rokovať , robiť niečo spoločným Komunikáciu teda chápeme ako rozhovor a slovo komunikovať ako sprostredkovať .

Rozvíjaním reči sa vytvárajú predpoklady pre abstraktné až logické myslenie. Výchova reči je základom pre výchovu a rozvíjanie osobnosti a to v najvyšších ľudských kvalitách. Nutným predpokladom reči je počutie. Reč je produktom vyššej nervovej sústavy ľudského jedinca a je viazaná na vývojovo najvyšiu oblasť šedej kôry veľkého mozgu, na určité funkčné oblasti dominantnej hemisféry. Tie pracujú v dynamickom spojení s nižšími mozgovými útvarmi.
Spomínané oblasti sa označujú ako centrá reči. Výkonnými orgánmi reči hovorenej sú hovoridlá t.j. orgány, ktoré tvoria hlas a artikuláciu.