referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Pondelok, 21. októbra 2019
Štát a právo
Dátum pridania: 05.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: otrava
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 694
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 17m 20s
Pomalé čítanie: 26m 0s
 

Deľba moci a jej význam

Forma vlády je jedna. Sústava št. orgánov a ich vzájom. vzťahy, ale aj vzťah občanov k orgánom št. moci.
Poznáme 3 formy vlády:
1) Monarchie – môžeme deliť:
- absolutistická
- stavovská
- parlamentá
- konštitučná
2) Republiky
- parlamentná
- prezidentská
3) Diktatúry
- diktatúra jednotlivca
- diktatúra menšiny
- diktatúra väčšiny

V náväznosti na vzťah občana k štátnej moci ich delíme na:
- demokratické a nedemokratické formy vlády.
Ich základné delenie:
- parlamentná forma vlády
- prezidentská forma vlády
- vláda parlamentu
- zmiešaná forma vlády (kancelársky systém)
- falošný parlamentarizmus

Teória deľby práce a jej princípy:
- je ideálnym stavom, ktorý predstavuje akúsi absolútnu demokraciu.
Princípy deľby práce:
- oddelenosť a trojdelenie moci – požaduje, aby sa št. moc delila na zákonodárnu, výkonnú a súdnu
- inkomparibilita moci – zakazuje zlučovať jednotlivé zložky moci, napr. zakazuje zlučovať zákonodárnu a výkonnú moc, výkonnú a súdnu a pod. Nie je možné, aby poslanec NR bol sudcom
- nezávislosť moci – súvisí s tým, že jednotlivé zložky št. moci nie sú vo vzťahu subordinácie (ideálny model)
- samostatnosť moci – moci sú samostatné, každá musí byť samostatná
- nezodpovednosť moci – je napr. v tom, že prezident nie je zodpovedný za to, čo vykoná
- kooperácia, resp. konkurencia moci - stojí na systéme bŕzd a protiváh.

Tento systém v podmienkach SR:

• vzťah zákonodarnej moci (parlamentu a vlády) – vláda SR sa uchádza o dôveru v NRSR. Vláda SR predkladá v NR vládne návrhy zákonov. Jednotlivý ministri sú povinní v rámci interpelácií podávať vysvetlenia členom parlamentu (t. j. brzda, ktorá núti parlament a vládu, aby s ním spolupracovala.
• vzťah prezident a parlament – prezident môže odročovať a rozpustiť parlament. Predkladá správu o stave republiky, čím zase parlament získava informácie.
• vzťah parlamentu a súdnej moci – je predovšetkým cez ústavný súd, pretože ústavný súd ako jediný št. orgán kontroluje súlad zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi.
„ Zásadne súdnictvo je nezávislé od exekutívy“

Orgány št. správy súdov:
- predseda okresného súdu
- predseda krajského súdu
- predseda najvyššieho súdu

Systém bŕzd a protiváh v USA:

Delenie štátnej moci v USA:
• zákonodárna moc,
• Kongres USA, ktorý pozostáva zo snemovne reprezentantov a senát
• výkonná moc – prezident a vláda
• súdna moc – systém federálnych súdov s najvyšším súdom USA, ktorý stojí na čele a sústava št. súdov.

• vzťah kongresu a prezidenta – prezident USA má právo VETA. Kongres interpretuje a vykonáva zákonné právo kongresu. Prezident brzdený kongresom:

- v oblasti zahraničnej politiky
- vypovedania vojny
- vymenúvania vysokých štátnych funkcionárov potrebuje súhlas senátu. navyše Kongres USA môže prelomiť aj prezidentovo právo VETA. Prezident v USA potrebuje finančné prostriedky na exekutívu. Ak príslušné zákony mu kongres neschváli je obmedzená jeho exekutívna činnosť (politika)
„Kongres USA môže podať verejnú obžalobu proti prezidentovi USA a tým ho pozbaviť úradu“

• vzťah súdnej moci a prezidenta – prezident USA vymenúva sudcov nižších federálnych súdov. Vláda USA nemá významnejšie úlohy, je akýmsi poradným orgánom prezidenta USA.
 
späť späť   3  |  4  |   5   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.