Štát a právo

Štát

môžeme ho definovať ako verejno-právnu korporáciu, ktorého št. inštitúcie, t. j. št. orgány a št. organizácie, ich postavenie, vzájomné vzťahy určuje platné právo, a to tak vnútroštátne, ako aj medzinárodne. Predovšetkým sa odlišuje od iných korporatívnych mocí a to tým, že má špec. znaky, ktoré delíme na:

• primárne
špec. znaky štátu sú tzv. substráty, ktoré sú:
- vecný substrát – predstavuje teritórium hnuteľ. a nehnuteľ. vecí, ale aj postupy, teda aj nehmot. výsledky ľudskej činnosti
- personálny substrát štátu – obyvateľstvo
- organizačno normatívny – platné právo štátu

• sekundárne
- dane štátu (štátne dane) – priame a nepriame
- ŠR
- štát. symboly

História
Pojem štát pochádza už z obdobia Grécka, keď boli Grécke mestské štáty POLIS.
V Grécku neboli vytvorené podmienky preto, aby sa vytvorili väčšie mestské konglomerácie, bolo to spôsobené tým, že Gr. má členitý reliéf, mestské štáty boli oddelené, preto vznikli spolky (Peloponézsky, Grécky nám. spolok)
Staroveký Rím – v Ríme sa na označenie štátu používal pojem CIVIS ROMANUS = štátny občan, t. j., že v Ríme bol štát odvodený od rímskeho štát. občana. Odtiaľ je označenie JUS CIVILE – právo rím. štát. občanov (právo civilné). Z práva vecí verejných sa označovala v rm. práve RES PUBLICAE (správa vecí verejných).
V stredoveku sa používal výraz KORUNS na označenie štát. zriadenia alebo št. usporiadania.
Novodobý výraz štát použil ako prvý filozof alebo právnik MACHIAVELLI.

PRIMÁRNE ŠPECIF. ZNAKY ŚTÁTU

1 Vecný substrát štátu:

Delenie substrátov:
- teritórium štátu je trojrozmerné, t. j., že nie je tvorené len suchozemským povrchom, ale aj vodnými tokmi, umelými vod. nádržami, všetkým, čo sa nachádza nad nimi, teda aj vzduš. priestor. Štát. územím je aj všetko, čo sa nachádza pod povrchom zeme (nerast. bohatstvo).
- hranice štátu. Št. územie je ohraničené. V práve štát. hranicou. V súvislosti s týmto rozoznávame tieto pojmi:
DELIMITÁCIA: je určenie charakteru a smeru št. hranice. Môže byť výsledkom št. rokovaní. Druhy št. hraníc:
1) orografická – je to hranica vytvorená prírodne, napr: vodným tokom, hrebeňom pohoria
2) geometrická – je vytvorená štátnopoliticky
3) astronomická – podľa poludníkov a rovnobežiek

DEMARKÁCIA:


Spôsoby nadobúdania št. územia:
• AKCESIA – predstavuje prípad, keď štát nadobudne územie vďaka prírod procesu alebo gvďaka ľudskej činosti napr.: prímorské štáty môžu získať št. územie, že more vyplavuje nejaké naplaveniny, alebo ľudia posunú hrádzu a takto sa rozšíri územie
• PRVOTNÁ OKUPÁCIA – predstavuje prípad, keď územie nepatriace nikomu získa nejaký štát a to tak, že tu vykonáva št. moc (v rím. práve = vec nepatriaca nikomu, nikto ju nevlastnil, kto ju našiel nadobudol vlast. právo. Ostrov Sachalin sever Japonska)
• ANEXIE – predstavuje prípad, keď jeden štát prostredníctvom zložiek si podmaní územie, resp. jeho časť štátu iného. V súč. je anexia protiprávna v rozpore s medzinárod. právom.
• DEBELÁCIA – predstavuje prípad, keď v dôsledku anexie dôjde k strate územia a teda aj zániku štátu
• VYDRŽANIE – predstavuje prípad, keď určitý štát nad nejakým iným územím po určitý čas a kontinuálne vykonáva štátnu moc a tým získa tekéto iné územie
• ÚZEMNÁ ADJUDIKÁCIA – predstavuje prípad, keď územie štátu s arozšíri vďaka rozhodnutiu nezávislého zväčša medzinár. orgánu
• POSTÚPENIE ŚTÁTNEHO ÚZEMIA = CESIA – predstavuje prípad, keď jeden štát zmluvne postúpi buď svoje št. územie, alebo časť inému štátu.

Štát vzniká:
1) integráciou – zenikla tak Nem. spol. republika a NDR.
2) rozčlenenie štátu je opačný proces integrácie (napr. federácie ČSFR. Vznikla ČR a SR)
3) CESIA

SUKCESIA – proces preberania práv a ovinností nových štátov po zaniknutí starých štátov.

2. Personálny substrát štátu:

Obyvateľstvo štátu:
- tvoria ho:

• štátny občania – št. občianstvo vzniká
1) narodením ( v štáte, alebo mať jedného z rodičov tohto štátu)
2) voľbou (r. 1993)
3) naturalizácia – nadobudnutie št. občianstva v orčitom procese (uzatvorenie manželstva, USA požaduje vedieť ústavu)
4) opciou – keď dôjde k cesii (SR sa rozhodne, že časť z Košíc na vých sa rozhodne pre Nem. ...)

Odňatie št občianstva – nemôže štát, iba na našu žiadosť nás prepustia. Kedy neprepustia? Masový vrah v prípade trestného konania, keď máme daňové dlhy, nedoplatky. Pri štátnych dlhoch prepustia.

• návštevníci (cudzinci) – nemôžu voliť, nemôžu vykonávať prácu vo verejnej službe(sudca)
RECIPROCITA – správanie sa Slovákov k napr. Nemcom a naopak

• utečenci opúšťajú územie svojho domov. štátu pre rasové, náboženské rozpory

• odídenec odchádza kvôli vojne

3 Organizačno normatívny substrát štátu:

Platné právo: súbor právnych noriem, pravidiel správania sa, sústava orgánov štátu, ktoré majú právny vzťah.

SEKUNDÁRNE ŠPECIFIC. ZNAKY ŠTÁTU

1) daň – povinná platba, ktorú platí subjekt práva štátu, aby tento zabezpečil pre subjekt práva určité verej služby. Delíme ich na: - priame a nepriame(spotrebná daň – štát chce nízky predaj tohto tovaru).
2) ŠR – ekonomický, ale aj právny dokument
Ministerstvá dajú podnety, potom sa schvaľuje vo vláde, potom prechádza NRSR (parlament).
3) štátne symboly – vlajka, pečať, hymna, znak (červený ranogot. štít)

I. ŠTÁTNA MOC:

je najvyššia verejná moc. Stojí za ňou štát. je tu štátne donútenie, o ktoré sa môže štátna moc oprieť. Štátna moc má tieto atribúty:
- suverenita = nezávislosť št. moci od akejkoľvek inej moci vo vnútri štátu, ale aj navonik štátu. Vštáte plsobí tzv. MOC SAMOSPRÁVY, ktorá nie je št. mocou. Štát je závislí od aj od moci navonok. JEAN BODIN (žan boden) – dielo: 6 kníh o štáte , v čase keď bojovali protestanti s katolíkmi, že najvyššiu suverenitu má panovník ( nie je právne viazaný), ktorého rozhodnutia sú nepreskúmateľné. občianske právo bolo nepísané. Aj tie najvyššie orgány štátu sú viazané platným právom. Suverenita: vonkajšia a vnútorná. (nie každý pripúšťa, či je deliteľnáň. Zdroj št. moci v štáte sú občania. V procese sa táto moc dostáva dostáva n štátne orgány.
- legitimita – má ústavne právny element, t j. musia byť na kandidátke a občiansky element, musíme vládu rešpwktovať, je legitímna, keď ju rešpektujú občania
- legalita – št. moc musí vzniknúť presne podľa voleb. zákonov. Zákon pre parlamentné coľby, Zákon voľby prezidenta, Zákon komunálnej voľby...
- efektívnosť – štátna moc je efektívna, predovšetkým vtedy, keďje rešpektovaná

ŠTÁTNE ORGÁNY:

1) štátne inštitúcie:
- štátne orgány
- štátne organizácie

št. orgán vykonáva št. moc. je to štátna inštitúcia, ktor vykonáva št. moc a to bu´d zákonodárnu, výkonnú a súdnu.
št. organizácie – št. inštitúcie, nevykonávajú moc v štáte. Zabezpečujú vedu, zdravotníctvo, kultúru ...

Obyvateľstvo štátu podľa vzťahu k štátnej moci:
• štátny funkcionári – poslanec NR, člen vlády, sudca – ich postavenie upravuje správne právo, ústavné

• byrokracia, tzv. úradníci – výlučne št. občan SR, kt. vykonáva verejnú službu, ako svoje profesionálne zamestnanie – Zákonník práce, Zákon o št. službe, zákon o výkone práce o verejnom záujme.

• štátny občania, ktorí nevykonávajú úradnícky post. Št. správa – zamestnanec odb. úradu. Verejná správa – zamestnanec obce, zdravotníci, policajti..

VER. SLUŽBA a jej systémy:

• kariérny systém verejnej služby – pochádza z FR, úradník má definitívnu prípravnú službu, kariéra, postup. Princípy kariérneho systému ver. služby: - zákaz zamestnávania blízkych rodinných príslušníkov. Povinnosť mlčanslivostí, loialita.
• spoliálny (koristný) systém verejnej služby- bol v USA, úrad. posty obsadzujú predstaviteľov víťazných polit. strán
• meritný – miesta v úrad. sfére sa obsadzujú na základe znalosti, kvalifikovanosti a praktických skúseností.

My sa blížime k meritnému systému verejnej služby.

Delenie štátnych orgánov:
delia sa podľa piatich kritérií:
1) podľa právomoci
2) podľa kompetencie
3) podľa zloženia
4) podľa spôsobu ustanovovania do funkcií
5) podľa vzájomných vzťahov

1) podľa právomocí delíme št. orgány na :
- zákonodárne št. orgány
- výkonné a
- súdne.

Zákonodárne štátne orgány – sú to parlamenty. Právomoci parlamentu:
- zákonodárna a ústavnodarná moc parlamentu. Keď štát chce vstúpiť do štátneho zväzku s iným štátom = referendum.
- kontrolné právomoci – kontroluje exekutívne výbory NR
- na zmenu zákona nižšie počty, zrušovať zákony, príjmať zákony

kvórum – počet poslancov (3/5 poslancov je potrebné na zmenu ústavy)

Výbory:
- stále
- dočasné
ich úlohou je kontrolovať exekutívu – interpelácie – predstavujú stav, keď sa predseda vlády a členovia dostavia do budovy zákonodar. orgánu za účelom zodpovendosti otázok poslancov NR.

Poslanecký prieskum – poslanci si vídu na prieskum do orgánu exekutívy
Autonómna právomoc parlamentu:
- overuje mandáty poslancov
- rozhoduje o predsedoch a podpredsedoch NR
- výbory NR
- justičná právomoc parlamentu – v SR nie je, je v Anglicku, v USA (kongres súdi prezidenta)

Delenie exekutívy:
1) prezident
2) kabinet = vláda
3) ústredné ministerstvá a ostatné ústredné orgány št. správy
4) miestne orgány št správy
5) výkonné orgány – SUI GENERIS:
a. najvyšší kontrolný úrad
b. prokuratúra ( št. zastupiteľstvo)
c. ombutsman (verejný ochranca práv)

1) PREZIDENT
- postavenie hlavy štátu závisí od týchto 3 ukazovateľov:
a. ústavené kompetencie, kompetencie – vetovať zákon, menovať sudcov, udeľovanie milosti, najvyšší veliteľ ozbrojených síl, menuje 3 členov súdnej rady, má (primárne) právo na uzatváranie medzinárodných zmlúv, odročuje a rozpúšťa parlament.
b. spôsob kreácie (voľby) - Občania - ustanovuje hlavu štátu, (predtým parlament)
c. od politickej alebo právnickej zodpovednosti hlavy štátu - u nás prezident politicky za svoje akty nikdy nie je v podmienkach SR zodpovedný. Za jeho akty nesie zodpovednosť vláda, alebo príslušné ministerstvo alebo premiér. Právne je zodpovedný za vlastizradu. Udeľuje milosť:
- individuálne milosti (3 formy):
1. ABOLÍCIA – individuálna milosť, keď hlava štátu prikáže orgánu činnému v trestnom konaní, aby sa v strestnom stíhaní obvineného nepokračovalo, alebo aby sa zastavilo. Orgány činné v trestnom konaní: prokuratúra, súdy, vyšetrovateľ.
2. AGRACIÁCIA – príkaz hlavy štátu voči súdu, aby sa právoplatný rozsudok nevykonal
3. REHABILITÁCIA – predstavuje prípad, keď sa vďaka prezidentovi pozeráme na určitú osobu, ako keby nebola vôbec trestaná

- všeobecná milosť – má formu amnestie

2) VLÁDA = KABINET – predstavujú ich ministri a predseda.
- je kolegiálnym orgánom, rozhoduje konsenzom. Má 3 výstupy z činnosti vlády:
1. vládne návrhy zákonov – musí ísť do parlamentu, ustanovujú ich legislatívne pravidlá vlád
2. nariadenia vlády – sú všeobecne záväzné, sú normatívne, uverejnené v Zb. Zákonov
3.uznesenia vlády – záväzné len vo vnútri vlády, nemá všeobecnú záväznosť. uznesenia parlamentu sú pre vládu záväzné.

Poradné orgány vlády:
a) legislatívna rada vlády – výstupy nie sú pre vládu záväzné, majú len odporúčací charakter
b) akreditačná komisia
c) Úrad vlády SR – je ústredným orgánom št. správy pre vákon kontroly. Vykonáva vonkajšiu kontrolu. Pripravuje podklady pre činnosť vlády.

3) ÚSTREDNÉ MINISTERSTVÁ A OST. ÚSTRED. ORGÁNY ŠT. SPRÁVY
- na čele stojí člen vlády.

Ost. ústred. orgány:
- Úrad geodézie kartograf. a katastra
- Úrad pre verejné obstarávanie
- Úrad pre štátnu službu – predseda na čele, vymenúva a ovoláva ho prezident

4) MIESTNE ORG. ŠT. SPRÁVY: krajské a obvodné úrady

5) VÝKONNÉ ORGÁNY - SUI GENERIS:
• Najvyšší kontrolný úrad – orgán štátu, ktorý kontroluje nakladanie s prostriedkami ŠR a nakladanie a hospodárenie so št. majetko. Môže kontrolovať iné orgány štátu (ministerstvá), prípadne . miestna št. správa ja obce, ale len pri výkone št. správy, rozpočt. a príspevkové orgány zriadené štátom.
• Prokuratúra ( št. zastupiteľstvo) – Prokurátor plní tri funkcie:
a) je tzv. verejný obžalobca. V trestnom konaní pred súdom ako jediný v mene štátu podáva v treston konaní pred súdom proti obžalovanému obžalobu.
b) je dozorujúci orgán v prápravnom konaní, príčom prípravné konanie je štádiom trestného konania, v ktorom vyšetrovatelia, príp. policajné orgány zisťujú, či došlo k spáchaniu trest. činu a či bol trest. čin spáchaný danou osobou.
c) dozoruje zákonnosť aj v obč. konaniach pred súdom.

• Ombutsman- verej. ochranca práv – osoba, ktorá háji alebo zastupuje obč. práva a slobody subjektov práva voči org. štátnej správy či samosprávy. Kona z vlastnej iniciatívy alebo z podnetu, resp. sťažnosti iného subjektu, z podnetu občan, ktorý sa sťažuje obmutsmanovi. Omutsman kontroluje, ale nemá rozhodovaciu právomoc, t. j., že ak zistí rozpor činností daného orgánu so zákonom oznámi túto skutočnosť tomuto orgánu, stanoví nápravné opatrenia a určí lehotu na ich realizáciu, ak nebude úspešné, podá o tom správu verejnosti a NRSR.
Jeho inštitút – vznikol vo Švédsku, zač. 19. stor., môže byť ich viac. napr. v Rakúsku sú 3. Alebo môžu byť tzv. petičné komisie, ktoré predstavjujú kolektívneho ombutsmana (zodpovedá sa NR).

II. SÚDNA MOC:

Súd – nezávislý a nestranný org. štátu, ktorý aplikuje platné právo štátu svojou rozhodovacou činnosťou.
Sústava súdnictva môže byť:
a) homogénna – v nej máme len všeobecné súdy, zväčša okresný, krajská a najvyšší súd
b) heterogénna sústava súdnictva – v nej sa k nim pričleňujú ešte aj osobitné verejnoprávne súdy: osobitný ústavný súd, najvyšší správny súd a volebné súdy.
Súdy prejednávajú: záležitosti trestno-právne, v kt. súdy rozhodujú o tom, kto bude odsúdený o vine a treste. V obč. súdnom konaní súdy prejednávajú súkromnno-právne spory ale aj nesporové záležitosti napr. konanie o osvojení dieťaťa je nesporné konanie.

SAMOSPRÁVA:
Delenie:
1. Územná samospráva, ktorú tvoria:
a) obce:
Orgány:
- obecné zasupiteľstvo – príjma všeobecno-záväzné nariadenia obce a uznesenia, schvaľuje zásady hospodárenia s majetkom obce, schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce. Systém rokovania všeob.-záväz. nariadenia je platný, keď sa na ňom uznesie obecné zastupiteľstvo. Účinné je však okamihom, keď ubehne 15 deň od jeho vyvesenia na úradnej tabuli obce. Obec. zastupiteľstvo však môže ustanoviť aj neskorší dátum účinnosti.
- starosta (primátor mesta) obce – plní funkciu štatutár. orgánu obce v majtkovo-právnych a pracovnoprávnych vzťahoch. Je správnym orgánom v administratívno-právnych vzťahoch.
- hlavaný kontrolór mesta - obecná rada – je úradným, kontrolórnym a iniciatívnym orgánom obecného zastupiteľstva. Je zložená zposlancov obecného zastupiteľstva, ktorých určí obec. zastupiteľstvo. Je tu aj účastný hlavný kontrolór a význam. osobnosti obce. Poskytuje určité riešenia života obce, hlavnoe problémov, pripravuje podklady pre činnosť obce. Zastupiteľstvo je poradným orgánom starostu obce a osporúča obec. zastupiteľtu, aby schválilo alebo neschválilo uznesenie a všeob.-záväzné nariadenia obce, pretože rokuje v predstihu pred zastupiteľstvom.

2. Záujmová samospráva má tieto zložky:

- stavovské komory , patria sem: komora advokátov, lekárska komora, a ďalšie komory SR
- hospod. a finančné zväzy: napr. poľovnícky zväz
- verejno-právne subjekty v oblasti poisťovníctva: napr. sociálna poisťovňa. Základné pojmy:
- advokát – osoba, ktorá poskytuje právnu pomos. Advokáti sú nezávislí a nestranní. Je to zaručené. Advokát uzaviera zmluvu o právnej pomoci s klientom, t. j. kontroluje ho klient. Dalčm kontrolným orgánom je komora advokáov, ktorá jednak kontroluje advokátov a jednak zastupuje ich záujmy voči orgánom štátu, či iným inštitúciám.
- notár – vykonávajú slobod. povolanie, v rámci ktorého transformujú súkromné listiny na listiny verejné. Význam tohto konania je taký, že pri verejných listinách platí princíp dôvery, napr. v súdnom konaní súd automaticky dôveruje v obsah verejnej listiny, kým súkromná listina sa na súde spochibní veľmi jednoducho.
- notári ako súdni komisári – v dedičskom konaní môže súd poveriť notára, aby vykonával proces. úkony v mene súdu, v záujme urýchlenia dedičského konania.
- exekútor – je štátom splnomocnená osoby, ktorá je určená na to, aby vymáhala jednotlivé plnania vyplývajúce z právoplatných a vykonateľ. rozhodnutí – exekučných titulov v prospech oprávnených osôb. Exekútor vymáha plnenia peňažné ale aj nepeňažné. Napr.: rozhodnutie, ktorým súd rozhodne o vyprataní bytu nepeňažná povinnosť (nemajetkový exekučný titul).
- komora komerčných právnikov – v súčasnosti už nevykonáva svoju činnosť. Komerční právnici riešili obch. spory medzi podnikateľmi, ale nikdy nie trestno-právne veci. Ich riešenie prináležalo odvokátom. V súč. poznáme len advokátov.

Deľba moci a jej význam

Forma vlády je jedna. Sústava št. orgánov a ich vzájom. vzťahy, ale aj vzťah občanov k orgánom št. moci.
Poznáme 3 formy vlády:
1) Monarchie – môžeme deliť:
- absolutistická
- stavovská
- parlamentá
- konštitučná
2) Republiky
- parlamentná
- prezidentská
3) Diktatúry
- diktatúra jednotlivca
- diktatúra menšiny
- diktatúra väčšiny

V náväznosti na vzťah občana k štátnej moci ich delíme na:
- demokratické a nedemokratické formy vlády.
Ich základné delenie:
- parlamentná forma vlády
- prezidentská forma vlády
- vláda parlamentu
- zmiešaná forma vlády (kancelársky systém)
- falošný parlamentarizmus

Teória deľby práce a jej princípy:
- je ideálnym stavom, ktorý predstavuje akúsi absolútnu demokraciu.
Princípy deľby práce:
- oddelenosť a trojdelenie moci – požaduje, aby sa št. moc delila na zákonodárnu, výkonnú a súdnu
- inkomparibilita moci – zakazuje zlučovať jednotlivé zložky moci, napr. zakazuje zlučovať zákonodárnu a výkonnú moc, výkonnú a súdnu a pod. Nie je možné, aby poslanec NR bol sudcom
- nezávislosť moci – súvisí s tým, že jednotlivé zložky št. moci nie sú vo vzťahu subordinácie (ideálny model)
- samostatnosť moci – moci sú samostatné, každá musí byť samostatná
- nezodpovednosť moci – je napr. v tom, že prezident nie je zodpovedný za to, čo vykoná
- kooperácia, resp. konkurencia moci - stojí na systéme bŕzd a protiváh.

Tento systém v podmienkach SR:

• vzťah zákonodarnej moci (parlamentu a vlády) – vláda SR sa uchádza o dôveru v NRSR. Vláda SR predkladá v NR vládne návrhy zákonov. Jednotlivý ministri sú povinní v rámci interpelácií podávať vysvetlenia členom parlamentu (t. j. brzda, ktorá núti parlament a vládu, aby s ním spolupracovala.
• vzťah prezident a parlament – prezident môže odročovať a rozpustiť parlament. Predkladá správu o stave republiky, čím zase parlament získava informácie.
• vzťah parlamentu a súdnej moci – je predovšetkým cez ústavný súd, pretože ústavný súd ako jediný št. orgán kontroluje súlad zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi.
„ Zásadne súdnictvo je nezávislé od exekutívy“

Orgány št. správy súdov:
- predseda okresného súdu
- predseda krajského súdu
- predseda najvyššieho súdu

Systém bŕzd a protiváh v USA:

Delenie štátnej moci v USA:
• zákonodárna moc,
• Kongres USA, ktorý pozostáva zo snemovne reprezentantov a senát
• výkonná moc – prezident a vláda
• súdna moc – systém federálnych súdov s najvyšším súdom USA, ktorý stojí na čele a sústava št. súdov.

• vzťah kongresu a prezidenta – prezident USA má právo VETA. Kongres interpretuje a vykonáva zákonné právo kongresu. Prezident brzdený kongresom:

- v oblasti zahraničnej politiky
- vypovedania vojny
- vymenúvania vysokých štátnych funkcionárov potrebuje súhlas senátu. navyše Kongres USA môže prelomiť aj prezidentovo právo VETA. Prezident v USA potrebuje finančné prostriedky na exekutívu. Ak príslušné zákony mu kongres neschváli je obmedzená jeho exekutívna činnosť (politika)
„Kongres USA môže podať verejnú obžalobu proti prezidentovi USA a tým ho pozbaviť úradu“

• vzťah súdnej moci a prezidenta – prezident USA vymenúva sudcov nižších federálnych súdov. Vláda USA nemá významnejšie úlohy, je akýmsi poradným orgánom prezidenta USA.