referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tadeáš
Utorok, 25. júna 2019
Štát a právo
Dátum pridania: 05.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: otrava
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 694
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 17m 20s
Pomalé čítanie: 26m 0s
 
Štát

môžeme ho definovať ako verejno-právnu korporáciu, ktorého št. inštitúcie, t. j. št. orgány a št. organizácie, ich postavenie, vzájomné vzťahy určuje platné právo, a to tak vnútroštátne, ako aj medzinárodne. Predovšetkým sa odlišuje od iných korporatívnych mocí a to tým, že má špec. znaky, ktoré delíme na:

• primárne
špec. znaky štátu sú tzv. substráty, ktoré sú:
- vecný substrát – predstavuje teritórium hnuteľ. a nehnuteľ. vecí, ale aj postupy, teda aj nehmot. výsledky ľudskej činnosti
- personálny substrát štátu – obyvateľstvo
- organizačno normatívny – platné právo štátu

• sekundárne
- dane štátu (štátne dane) – priame a nepriame
- ŠR
- štát. symboly

História
Pojem štát pochádza už z obdobia Grécka, keď boli Grécke mestské štáty POLIS.
V Grécku neboli vytvorené podmienky preto, aby sa vytvorili väčšie mestské konglomerácie, bolo to spôsobené tým, že Gr. má členitý reliéf, mestské štáty boli oddelené, preto vznikli spolky (Peloponézsky, Grécky nám. spolok)
Staroveký Rím – v Ríme sa na označenie štátu používal pojem CIVIS ROMANUS = štátny občan, t. j., že v Ríme bol štát odvodený od rímskeho štát. občana. Odtiaľ je označenie JUS CIVILE – právo rím. štát. občanov (právo civilné). Z práva vecí verejných sa označovala v rm. práve RES PUBLICAE (správa vecí verejných).
V stredoveku sa používal výraz KORUNS na označenie štát. zriadenia alebo št. usporiadania.
Novodobý výraz štát použil ako prvý filozof alebo právnik MACHIAVELLI.

PRIMÁRNE ŠPECIF. ZNAKY ŚTÁTU

1 Vecný substrát štátu:

Delenie substrátov:
- teritórium štátu je trojrozmerné, t. j., že nie je tvorené len suchozemským povrchom, ale aj vodnými tokmi, umelými vod. nádržami, všetkým, čo sa nachádza nad nimi, teda aj vzduš. priestor. Štát. územím je aj všetko, čo sa nachádza pod povrchom zeme (nerast. bohatstvo).
- hranice štátu. Št. územie je ohraničené. V práve štát. hranicou. V súvislosti s týmto rozoznávame tieto pojmi:
DELIMITÁCIA: je určenie charakteru a smeru št. hranice. Môže byť výsledkom št. rokovaní. Druhy št. hraníc:
1) orografická – je to hranica vytvorená prírodne, napr: vodným tokom, hrebeňom pohoria
2) geometrická – je vytvorená štátnopoliticky
3) astronomická – podľa poludníkov a rovnobežiek

DEMARKÁCIA:


Spôsoby nadobúdania št. územia:
• AKCESIA – predstavuje prípad, keď štát nadobudne územie vďaka prírod procesu alebo gvďaka ľudskej činosti napr.: prímorské štáty môžu získať št. územie, že more vyplavuje nejaké naplaveniny, alebo ľudia posunú hrádzu a takto sa rozšíri územie
• PRVOTNÁ OKUPÁCIA – predstavuje prípad, keď územie nepatriace nikomu získa nejaký štát a to tak, že tu vykonáva št. moc (v rím. práve = vec nepatriaca nikomu, nikto ju nevlastnil, kto ju našiel nadobudol vlast. právo. Ostrov Sachalin sever Japonska)
• ANEXIE – predstavuje prípad, keď jeden štát prostredníctvom zložiek si podmaní územie, resp. jeho časť štátu iného. V súč. je anexia protiprávna v rozpore s medzinárod. právom.
• DEBELÁCIA – predstavuje prípad, keď v dôsledku anexie dôjde k strate územia a teda aj zániku štátu
• VYDRŽANIE – predstavuje prípad, keď určitý štát nad nejakým iným územím po určitý čas a kontinuálne vykonáva štátnu moc a tým získa tekéto iné územie
• ÚZEMNÁ ADJUDIKÁCIA – predstavuje prípad, keď územie štátu s arozšíri vďaka rozhodnutiu nezávislého zväčša medzinár. orgánu
• POSTÚPENIE ŚTÁTNEHO ÚZEMIA = CESIA – predstavuje prípad, keď jeden štát zmluvne postúpi buď svoje št. územie, alebo časť inému štátu.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.