Delenie exekutívy:
1) prezident
2) kabinet = vláda
3) ústredné ministerstvá a ostatné ústredné orgány št. správy
4) miestne orgány št správy
5) výkonné orgány – SUI GENERIS:
a. najvyšší kontrolný úrad
b. prokuratúra ( št. zastupiteľstvo)
c. ombutsman (verejný ochranca práv)


1) PREZIDENT
- postavenie hlavy štátu závisí od týchto 3 ukazovateľov:
a. ústavené kompetencie, kompetencie – vetovať zákon, menovať sudcov, udeľovanie milosti, najvyšší veliteľ ozbrojených síl, menuje 3 členov súdnej rady, má (primárne) právo na uzatváranie medzinárodných zmlúv, odročuje a rozpúšťa parlament.
b. spôsob kreácie (voľby) - Občania - ustanovuje hlavu štátu, (predtým parlament)
c. od politickej alebo právnickej zodpovednosti hlavy štátu - u nás prezident politicky za svoje akty nikdy nie je v podmienkach SR zodpovedný. Za jeho akty nesie zodpovednosť vláda, alebo príslušné ministerstvo alebo premiér. Právne je zodpovedný za vlastizradu. Udeľuje milosť:
- individuálne milosti (3 formy):
1. ABOLÍCIA – individuálna milosť, keď hlava štátu prikáže orgánu činnému v trestnom konaní, aby sa v strestnom stíhaní obvineného nepokračovalo, alebo aby sa zastavilo. Orgány činné v trestnom konaní: prokuratúra, súdy, vyšetrovateľ.
2. AGRACIÁCIA – príkaz hlavy štátu voči súdu, aby sa právoplatný rozsudok nevykonal
3. REHABILITÁCIA – predstavuje prípad, keď sa vďaka prezidentovi pozeráme na určitú osobu, ako keby nebola vôbec trestaná

- všeobecná milosť – má formu amnestie

2) VLÁDA = KABINET – predstavujú ich ministri a predseda.
- je kolegiálnym orgánom, rozhoduje konsenzom. Má 3 výstupy z činnosti vlády:
1. vládne návrhy zákonov – musí ísť do parlamentu, ustanovujú ich legislatívne pravidlá vlád
2. nariadenia vlády – sú všeobecne záväzné, sú normatívne, uverejnené v Zb. Zákonov
3. uznesenia vlády – záväzné len vo vnútri vlády, nemá všeobecnú záväznosť. uznesenia parlamentu sú pre vládu záväzné.
Poradné orgány vlády:
a) legislatívna rada vlády – výstupy nie sú pre vládu záväzné, majú len odporúčací charakter
b) akreditačná komisia
c) Úrad vlády SR – je ústredným orgánom št. správy pre vákon kontroly. Vykonáva vonkajšiu kontrolu. Pripravuje podklady pre činnosť vlády.

3) ÚSTREDNÉ MINISTERSTVÁ A OST. ÚSTRED. ORGÁNY ŠT. SPRÁVY
- na čele stojí člen vlády.
Ost. ústred. orgány:
- Úrad geodézie kartograf. a katastra
- Úrad pre verejné obstarávanie
- Úrad pre štátnu službu – predseda na čele, vymenúva a ovoláva ho prezident

? Jerden charakterizovať:

4) MIESTNE ORG. ŠT. SPRÁVY: krajské a obvodné úrady
5) VÝKONNÉ ORGÁNY - SUI GENERIS:
• Najvyšší kontrolný úrad – orgán štátu, ktorý kontroluje nakladanie s prostriedkami ŠR a nakladanie a hospodárenie so št. majetko. Môže kontrolovať iné orgány štátu (ministerstvá), prípadne . miestna št. správa ja obce, ale len pri výkone št. správy, rozpočt. a príspevkové orgány zriadené štátom.
• Prokuratúra ( št. zastupiteľstvo) – Prokurátor plní tri funkcie:
a) je tzv. verejný obžalobca. V trestnom konaní pred súdom ako jediný v mene štátu podáva v treston konaní pred súdom proti obžalovanému obžalobu.
b) je dozorujúci orgán v prápravnom konaní, príčom prípravné konanie je štádiom trestného konania, v ktorom vyšetrovatelia, príp. policajné orgány zisťujú, či došlo k spáchaniu trest. činu a či bol trest. čin spáchaný danou osobou.
c) dozoruje zákonnosť aj v obč. konaniach pred súdom.

• Ombutsman- verej. ochranca práv – osoba, ktorá háji alebo zastupuje obč. práva a slobody subjektov práva voči org. štátnej správy či samosprávy. Kona z vlastnej iniciatívy alebo z podnetu, resp. sťažnosti iného subjektu, z podnetu občan, ktorý sa sťažuje obmutsmanovi. Omutsman kontroluje, ale nemá rozhodovaciu právomoc, t. j., že ak zistí rozpor činností daného orgánu so zákonom oznámi túto skutočnosť tomuto orgánu, stanoví nápravné opatrenia a určí lehotu na ich realizáciu, ak nebude úspešné, podá o tom správu verejnosti a NRSR.
Jeho inštitút – vznikol vo Švédsku, zač. 19. stor., môže byť ich viac. napr. v Rakúsku sú 3. Alebo môžu byť tzv. petičné komisie, ktoré predstavjujú kolektívneho ombutsmana (zodpovedá sa NR).


II. SÚDNA MOC:

Súd – nezávislý a nestranný org. štátu, ktorý aplikuje platné právo štátu svojou rozhodovacou činnosťou.
Sústava súdnictva môže byť:
a) homogénna – v nej máme len všeobecné súdy, zväčša okresný, krajská a najvyšší súd
b) heterogénna sústava súdnictva – v nej sa k nim pričleňujú ešte aj osobitné verejnoprávne súdy: osobitný ústavný súd, najvyšší správny súd a volebné súdy.
Súdy prejednávajú: záležitosti trestno-právne, v kt. súdy rozhodujú o tom, kto bude odsúdený o vine a treste. V obč. súdnom konaní súdy prejednávajú súkromnno-právne spory ale aj nesporové záležitosti napr. konanie o osvojení dieťaťa je nesporné konanie.

SAMOSPRÁVA:
Delenie:
1. Územná samospráva, ktorú tvoria:
a) obce:
Orgány:
- obecné zasupiteľstvo – príjma všeobecno-záväzné nariadenia obce a uznesenia, schvaľuje zásady hospodárenia s majetkom obce, schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce. Systém rokovania všeob.-záväz. nariadenia je platný, keď sa na ňom uznesie obecné zastupiteľstvo. Účinné je však okamihom, keď ubehne 15 deň od jeho vyvesenia na úradnej tabuli obce. Obec. zastupiteľstvo však môže ustanoviť aj neskorší dátum účinnosti.
- starosta (primátor mesta) obce – plní funkciu štatutár. orgánu obce v majtkovo-právnych a pracovnoprávnych vzťahoch. Je správnym orgánom v administratívno-právnych vzťahoch.
- hlavaný kontrolór mesta - obecná rada – je úradným, kontrolórnym a iniciatívnym orgánom obecného zastupiteľstva. Je zložená zposlancov obecného zastupiteľstva, ktorých určí obec. zastupiteľstvo. Je tu aj účastný hlavný kontrolór a význam. osobnosti obce. Poskytuje určité riešenia života obce, hlavnoe problémov, pripravuje podklady pre činnosť obce. Zastupiteľstvo je poradným orgánom starostu obce a osporúča obec. zastupiteľtu, aby schválilo alebo neschválilo uznesenie a všeob.-záväzné nariadenia obce, pretože rokuje v predstihu pred zastupiteľstvom.

2. Záujmová samospráva má tieto zložky:

- stavovské komory , patria sem: komora advokátov, lekárska komora, a ďalšie komory SR
- hospod. a finančné zväzy: napr. poľovnícky zväz
- verejno-právne subjekty v oblasti poisťovníctva: napr. sociálna poisťovňa. Základné pojmy:
- advokát – osoba, ktorá poskytuje právnu pomos. Advokáti sú nezávislí a nestranní. Je to zaručené. Advokát uzaviera zmluvu o právnej pomoci s klientom, t. j. kontroluje ho klient. Dalčm kontrolným orgánom je komora advokáov, ktorá jednak kontroluje advokátov a jednak zastupuje ich záujmy voči orgánom štátu, či iným inštitúciám.
- notár – vykonávajú slobod. povolanie, v rámci ktorého transformujú súkromné listiny na listiny verejné. Význam tohto konania je taký, že pri verejných listinách platí princíp dôvery, napr. v súdnom konaní súd automaticky dôveruje v obsah verejnej listiny, kým súkromná listina sa na súde spochibní veľmi jednoducho.
- notári ako súdni komisári – v dedičskom konaní môže súd poveriť notára, aby vykonával proces. úkony v mene súdu, v záujme urýchlenia dedičského konania.
- exekútor – je štátom splnomocnená osoby, ktorá je určená na to, aby vymáhala jednotlivé plnania vyplývajúce z právoplatných a vykonateľ. rozhodnutí – exekučných titulov v prospech oprávnených osôb. Exekútor vymáha plnenia peňažné ale aj nepeňažné. Napr.: rozhodnutie, ktorým súd rozhodne o vyprataní bytu nepeňažná povinnosť (nemajetkový exekučný titul).
- komora komerčných právnikov – v súčasnosti už nevykonáva svoju činnosť. Komerční právnici riešili obch. spory medzi podnikateľmi, ale nikdy nie trestno-právne veci. Ich riešenie prináležalo odvokátom. V súč. poznáme len advokátov.


Deľba moci a jej význam

Forma vlády je jedna. Sústava št. orgánov a ich vzájom. vzťahy, ale aj vzťah občanov k orgánom št. moci.
Poznáme 3 formy vlády:
1) Monarchie – môžeme deliť:
- absolutistická
- stavovská
- parlamentá
- konštitučná
2) Republiky
- parlamentná
- prezidentská
3) Diktatúry
- diktatúra jednotlivca
- diktatúra menšiny
- diktatúra väčšiny

V náväznosti na vzťah občana k štátnej moci ich delíme na:
- demokratické a nedemokratické formy vlády.
Ich základné delenie:
- parlamentná forma vlády
- prezidentská forma vlády
- vláda parlamentu
- zmiešaná forma vlády (kancelársky systém)
- falošný parlamentarizmus

Teória deľby práce a jej princípy:
- je ideálnym stavom, ktorý predstavuje akúsi absolútnu demokraciu.
Princípy deľby práce:
- oddelenosť a trojdelenie moci – požaduje, aby sa št. moc delila na zákonodárnu, výkonnú a súdnu
- inkomparibilita moci – zakazuje zlučovať jednotlivé zložky moci, napr. zakazuje zlučovať zákonodárnu a výkonnú moc, výkonnú a súdnu a pod. Nie je možné, aby poslanec NR bol sudcom
- nezávislosť moci – súvisí s tým, že jednotlivé zložky št. moci nie sú vo vzťahu subordinácie (ideálny model)
- samostatnosť moci – moci sú samostatné, každá musí byť samostatná
- nezodpovednosť moci – je napr. v tom, že prezident nie je zodpovedný za to, čo vykoná
- kooperácia, resp. konkurencia moci - stojí na systéme bŕzd a protiváh.

Tento systém v podmienkach SR:

• vzťah zákonodarnej moci (parlamentu a vlády) – vláda SR sa uchádza o dôveru v NRSR. Vláda SR predkladá v NR vládne návrhy zákonov. Jednotlivý ministri sú povinní v rámci interpelácií podávať vysvetlenia členom parlamentu (t. j. brzda, ktorá núti parlament a vládu, aby s ním spolupracovala.
• vzťah prezident a parlament – prezident môže odročovať a rozpustiť parlament. Predkladá správu o stave republiky, čím zase parlament získava informácie.
• vzťah parlamentu a súdnej moci – je predovšetkým cez ústavný súd, pretože ústavný súd ako jediný št. orgán kontroluje súlad zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi.
„ Zásadne súdnictvo je nezávislé od exekutívy“

Orgány št. správy súdov:
- predseda okresného súdu
- predseda krajského súdu
- predseda najvyššieho súdu

Systém bŕzd a protiváh v USA:

Delenie štátnej moci v USA:
• zákonodárna moc,
• Kongres USA, ktorý pozostáva zo snemovne reprezentantov a senát
• výkonná moc – prezident a vláda
• súdna moc – systém federálnych súdov s najvyšším súdom USA, ktorý stojí na čele a sústava št. súdov.

• vzťah kongresu a prezidenta – prezident USA má právo VETA. Kongres interpretuje a vykonáva zákonné právo kongresu. Prezident brzdený kongresom:

- v oblasti zahraničnej politiky
- vypovedania vojny
- vymenúvania vysokých štátnych funkcionárov potrebuje súhlas senátu. navyše Kongres USA môže prelomiť aj prezidentovo právo VETA. Prezident v USA potrebuje finančné prostriedky na exekutívu. Ak príslušné zákony mu kongres neschváli je obmedzená jeho exekutívna činnosť (politika)
„Kongres USA môže podať verejnú obžalobu proti prezidentovi USA a tým ho pozbaviť úradu“

• vzťah súdnej moci a prezidenta – prezident USA vymenúva sudcov nižších federálnych súdov. Vláda USA nemá významnejšie úlohy, je akýmsi poradným orgánom prezidenta USA.

Základné princípy parlamentnej formy vlády (aj v SR):
- vláda je zodpovedná parlamentu, uchádza sa o jeho dôveru. prezident nie je politicky zodpovedný a za jeho politické akty nesie zodpovednosť vláda. V niektorých štátoch je vláda dokonca poradným zborom parlamentu.
- ľudia zneužívajú št. moc, čo sa ukázalo aj v minulosti


Horizontálna a vertikálna deľba moci:
Horizontálna = zákonodárna – výkonná – súdna
Vertikálna deľba moci je deľba moci: ústredné orgány št. správy a miestne orgány št. správy a miestnej samosprávy, ústredné orgány št. správy a ústredné orgány územnej samosprávy.


TVORBA PRÁVA A PRAMENE PLATNÉHO PRÁVA

Tvorba práva je proces, ktorého výsledkom je tzv. normatívny právny akt.
V minulosti boli rôzne koncepcie tvorby práva:
- etapistická – vychádza z myšlienky, že štát cez svoje št. orgány určuje čo je platné právo a platné právo aj tvorí.
- sociatívna – vychádza z myšlienky, že právo by malo pochádzať od ľudí, t. j. že nie štátny suverén by mal určovať čo je to platné právo, ale ľudia by mali rozhodovať, ako zdroj štát. moci čím je platné právo.

V súčasnosti prevláda zmiešaná koncepcia, ktorá tvrdí, že štát tvorí platné právo, ale musí pri tom zohľadňovať mienku obyvateľov – občanov. V minulosti predovšetkým v stredoveku bol taktiež právny poriadok, ale nepredstavoval písané zákony ako právo v súčasnosti. Prevládal systém obyčajového práva, kde zákl. prameňom práva bola právna obyčaj, ktorá predstavuje určité pravidlo správania. ktoré bolo napísané, ale ktoré tým, že sa v spoloč. živote uplatňovalo nadobudlo záväznosť. Iným smerom išla etapistická cesta tvorby práva. V histor. napr. v rímskom práve existovalo zákonné právo. Tento právny systém rímsky sa vďaka tzv. recepcii rím. práva dostal aj do stredovekých krajín, predovšetkým vďaka činnosti glosátorov, ktorí vykonávali poznámky k jednotlivým častiam rímskeho práva. Takýmto spôsobom sa vo väčšine eur. krajín dosiahlo, že rímske právo, ktoré už reprezentovalo zaniknutý spoločenský systém sa transformovalo v pozmenenej podobe aj do tzv. novodobých kodifikácií. Napr. : CODECIVIL, CODEPENAL – trestaný. ( všeob.- rak. obč. zákonníka, či nemeckého obč. zákonníka).

Tvorba práva – je systematický proces, výsledkom ktorého je akt práva s normatívnosťou. V podmienkach SR rozhodujú o prijatí normatívnych priamych aktov tieto orgány:
1) NR SR
2) občania štátu v celoštátnom referende
3) vláda SR
4) ministerstvá a ostatné ústredné orgány št. správy
5) miestne orgány štátnej správy
6) obyvatelia obce v miestnom referende
7) orgány územnej samosprávy
- tieto prijímajú normatívne akty.

Normatívne akty zrušuje (má na to oprávnenie) NRSR. NR má tieto možnosti, pokiaľ chce zrušiť zákon, ktorý prijala, tak príjme v danej oblasti zákon úplne nový a v derogačnej (zrušovanej) doložke oznámi, že ruší tento skorší zákon. Alebo NR vydá samost. zákon, v ktorom len vymenuje, ktoré zákony ruší. Tento postup je menej obviklý.
Súdne zrušovanie zákonov – ústavný súd SR je osobitným verejno-právnym súdom, ktorý vyslovuje, či je zákon, resp. iný odvodený právny akt v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi. Pokiaľ ústavný súd zistí v tejto oblasti nezhodu, resp. nezhodnosť, napr. zákona, nariadenia vlády, opatrenia či výnosu ústavou, resp. ústavným zákonom vydá NÁLEZ. Nálezy ústavného súdu sa publikujú v Zb. zákonov. Po vydaní nálezu ústavným súdom zákon stráca účinnosť. Pokiaľ NRSR v lehote 6 mesiacov nedá príslušný zákon do súladu s ústavou a ústav. zákonom stráca tento zákon platnosť. Uvedené však neznamená, že by ústav. súd SR mohol zrušovať, resp. rozhodovať o platnosti a účinnosti zákonov. Zákon NR SR stráca platnosť po 6 mesiacoch nie z dôvodu nálezu ústav. súdu, ale z dôvodu tzv. konkludentného prejavu vôle NR, ktorá nekonaním v 6 mes. lehote vyjadrila svoju derogačnú (zrušujúcu) vôľu v dôsledku čoho zákon stratil platnosť.