Konkludentný prejav vôle je taký prejav vôle, ktorý zakladá právne následky vďaka nečinnosti konkrétneho orgánu štátu.

Pramene práva
- delíme ich na formálne a materiálne.

materiálnym prameňom práva – všetky podmienky, ktoré môžu determinovať proces tvorby právneho systému. Tieto materiálne práva sú teda:
- spoločenské podmienky
- politické podmienky
- ekonomické podmienky
- sociálne podmienky
- etické podmienky

formálne pramene práva:
- rozdeľujeme ich na: - formálny prameň práva v zmysle procedurálnom a formálny prameň práva v zmysle rezultatívnom. Z pohľadu procedurálneho je formou práva štátom presne stanovený proces tvorby práva. Formou práva v zmysle rezultatívnom je štátom stanovená a uznaná forma, v kt. je vyjadrený výsledok normotvorného procesu. Procedurálnu formou práva je zákon, nariadenia vlády ....

Pojmy:
NORMOTVORBA – systematický proces, ktorého výsledkom je akákoľvek norma ako inštitucionálna forma hodnoty. Výsledkom normotvorby nie len právna norma, ale aj napr. norma etická, morálna, príp. iná spoločenská norma

LEGISLATÍVA – je tiež system. proces, ktorého výsledkom je právna norma obsiahnutá v normatívnom právnom akte. Výsledkom legislatívneho procesu preto nie je len ústava, úst. zákon a zákon, ale aj tzv. derivátne (nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy) správne akty, lebo vykonávacie právne predpisy

ZÁKONODARSTVO – je system. proces. jeho výsledkom je len zákonný normatívny právny akt.

NORMATÍVNY PRÁVNY AKT – výsledkom normotvorného procesu, ktorý obsahuje tzv. právne normy. Systém norm. právnych aktov:

• Ústava SR je normatívnym právnym aktom najvyššej právnej sily. Z hľadiska formálneho je základnou normou, od ktorej odvíjajú svoju normatívnosť všetky ostatné normatívne právne akty. Ústavu SR prijíma NR SR tzv. kvalifikovanou ústavno-právnou väčšinou, ktorú predstavuje trojpätinové kvórum všetkých poslancov NR.
• V istých prípadoch je potrebné pre právnu relevanciu zmeny ústavy aj tzv. celoštátne referendum. O vstupe SR do št. zväzku s iným štátom je možné rozhodnúť len na základe ústavnej zmeny, ktorá na svoju právnu relevanciu potrebuje súhlas občana v celošt. referende. Pričom takýto výsledok referenda má silu ústav. zákona, teda je nadradený aj zákon.
• Ústavné zákony sú ďalším normatívnym právnym aktom.
• Medzinárodné zmluvy – sa stane súčasťou právneho systému štátu až okamihom jej transformácie do slov. právneho systému, pričom medzinár. zmluva sa prejednáva v parlamente a je tu potrebná ratifikácia.
• Zákon – je výsledkom normotvorného procesu, ktorý prebieha v NR SR. NR je uznášania schopná, pokiaľ je na danej schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov (u nás 76). Na priatie platného uznesenia NR o schválení návrhu zákona je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Tieto zákony NR preto, aby sme ich rozlíšili od ústav. zákonov (90 hladov) sa používa označenie obyčajné zákony.
• Normatívne právne akty sú aj výsledkom referenda so silou zákona a medzinárodnej zmluvy so silou zákona.
• Nariadenia vlády SR patria medzi vykonávacie právne predpisy. Vláda SR pre ich vydávanie nepotrebuje špeciálne splnomocnenie v zákone. Ak vláda SR uzná za vhodné, že je potrebné vykonať zákon, nepotrebuje na to splnomocnenie v zákone, ale z vlastnej iniciatívy danej ústavou prijme nariadenia vlády. Je ústavno-právne sporné, či môže takéto nariadenie vlády určovať konkrétne práva a povinnosti subjektom práva, keď vlastný zákon, ktorý je vyššej právnej sily nie je pri určovaní práv a povinností dosť konkrétny, alebo tieto práva a povinnosti neurčuje vôbec.
• Ministerstvá prijímajú tieto normatívne právne akty.(Vyhlášky, opatrenia a výnosy). Ministerstvo na rozdiel od vlády môže vydať vykonávací právny predpis len na základe splnomocňovacieho ustanovenia, ktoré je obsiahnuté v zákone. Vláda SR a ministerstvá môžu prijímať vykonávacie právne predpisy len v rozsahu a v medziach zákona.
• Ďalším normatívnym právnym aktom sú všeob. – záväzné samosprávne nariadenia. Do tejto kategórie zaraďujeme všeobecne záväzné nariadenia obce, ktorých obce plnia tzv. originárne kompetencie (teda vlastné samospr. funkcie).
• Výsledky referenda a všeobecne záväzné správne nariadenia


Členenie normatívnych právnych aktov:
- Ústava
- Ústav. zákony
- Výsledky celoštátneho referenda so silou ústavného zákona
- Medzinár. zmluvy
- Zákon
- Medzinárodné zmluvy a výsledky referenda so silou zákona
- Nariadenia vlády SR
- Vyhlášky, opatrenia, výnosy, ministerstvá a ost. orgány št. správy
- Všeobecne záväzné samosprávne nariadenia
- Výsledky referenda
- Všeob.- záväzné právne nariadenia

Všeobecne záväzné nariadenia obce delíme na:
- samosprávne všeobecne záväzné nariadenia – v kt. si obec spravuje svoje záležitosti, obec rozhoduje o zaobchádzaní svojho majetku
- správne všeobecne záväzné nariadenia – v kt. obec rozhoduje o veciach preneseného výkonu št. správy napr. Obec rozhodne vo veciach stavebného zákona.


OZGANIZ. AKTY
(normatívne interné inštrukcie)

- sú akty, ktorými sa organizuje vnútorný život subjektu práva.
Formálne pramene práva:
- normatívne právne akty – v SR sú iba tieto
- normatívne zmluvy
- právna obyčaj – napísané pravidlo správania sa, ktoré získalo záväznosť najmä vďaka tomu, že sa po určený čas používalo (nie je prameňom práva v SR od 1950)
- právotvorný precedens – nie je prameňom práva v SR, JUDIKA – rozhodnutie súdu nie je prameňom práva, rozhodnutia vyššieho súdu sa publikujú v zb. súdnych rozhodnutí a súdy nižšieho stupňa sú týmto právnym názorom viazané


Štúdia legislatívneho procesu
1. Podanie návrhu tzv. právo zákonodarnej iniciatívy – je právom subjektu práva podať príslušný návrh pričom zákonodarný orgán je povinný sa týmto návrhom zaoberať.
2. Prerokovanie v NR
3. SIGNÁCIA – podpis zákona (prezident, predseda vlády, prezident parlamentu). Veto prezidenta má zásadu mater. charakteru (forma zákona). Platnosť zákona – okamihom jeho vyhlásenia v Zb. zákonov SR. Je účinný 15 dňom od jeho uverejnenia v Zb. zákonov, ale môže byť aj neskôr, ako je ustanovené v záverečných ustanoveniach.


PRÁVNY SYSTÉM, PRÁVNA NORMA

Platný právny systém – je súbor práv. noriem. Práv. norma je zákl. prvkom práv. systému. právne normy nie sú izolované, sú medzi nimi vzťahy a väzby, mali by byť pevné a stabilné.
Ak je splnená formálna podmienka platnosti – práv. systém má mať svoju formu. Pocedurálnu a desutatívnu formu.
Materiálna podmienka práv. systému = ako často sa práv. norma v spoločnosti uplatňuje, normativistické koncepcie. Právne normy OPSOLÉTNE – ktoré sa nevyužívajú. Právny systém je efektívny, keď podstatné kordinálne dôležité normy sú úplne rešpektované anormy menej významné sú v zásade rešpektované. (rešpektované normy: trestného práva).
- efektívnosť
- morálnosť
Menej závažné: normy medzinár. práva (opsoletnejšie) . Efektívnosť opak opsoletnosť.
Právny systém by mal byť vnútorne nerozporný. Vnútorná rozpornosť odstraňuje rozpornosti práv. systému. Práv. systém by mal byť dynamický (mal by zachytávať spoloč. zmeny). Niektoré normy v práv. systéme sa nemenia, sú statické (nemenné opak dynamiky). Zákl. ideálom je dosiahnuť taký stav, aby sa prispôsobovali dynamike vonkajšieho prostredia, aby sa zároveň rýchlo nemenili.
V súvislosti formálnou podmienkou platnosti pr. systému sú dôležité pojmy:
- základná norma – v štáte je ústava, nie je tu vyšší právny akt, Ústava – nie je tu nič vyššie v štáte.
- rekogničná norma – HART – právny teoretik, rozdelil právny systém na primárne a sekundárne normy (Hartovo členenie). Podľa neho prim. sú ustanovujúce práva a povinnosti. Sekundár. normy, ktoré upravujú procesný postup vzniku práv. noriem. Rekong. norma je sekundárna norma. Zákon o ZB. zákonov, ktorý upravuje tento procesný postup.


Právna norma – špecif. znaky:
1) štátom stanovená a uznaná forma – je v podmienkach SR forma normatív. práv. aktu. Práv. forma v zákone.
2) záväznosť – pre záväznosť práv. normy platí, že ide o všeobecnú záväznosť, norma zaväzuje každého.
3) normatívnosť – je vyjadrená cez normatívne vety, určujú príkazy a zákazy a sú ešte tzv. vety permisívne (určujú dovolenia určitého správania sa)
4) všeobecno – právne normy – súvisí s tým, že pr. norma ako pravidlo správania sa upravuje spoloč. vzťahy určitého druhu a neurčitého počtu. T. j. práv. norma je abstraktná.
5) štátne donútenie – prejavuje sa formou sankcií. protiprávne konanie môže byť v oblasti občianskeho práva al. v oblasti trestného práva – sú tu rôzne postihy. V rámci obč. práva delíme:
- reparacné sankcie- ich zákl. úlohou o obč. práve je poskytnúť protihodnotu, ktorá sa rovná úbytku hodnoty, ktorá bola protiprávnym konaním znížená (peniaze niečo naviac)
- reštitučné sankcie – súvisí s tým, že tzv. škodca je povinný uviesť vec do predošlého stavu (nový plot)
- satisfakčné sankcie – nahrádza nemajetkovú ujmu, ktorá Vám protiprávnym konaním škodcu vznikla (ospravedlnenie, al. za urazenie peniaze)

Trestné právo: trestné sankcie- tresty za trestné činy a ochranné opatrenia (trest vyhostenia, výnimočný trest, trest odňatia slobody, zákazu pobytu, vyhostenia)

Teórie trestania:
1) Retributívna teória trestania – v trestnom práve vyzdvihuje snahu trestaním páchateľovi trest. činu spôsobiť bolesť, táto metóda zastáva trest smrti, neuznáva argumenty proti.
2) Utilitárna teória trestania – vyzdvihuje nápravu páchateľa a účel trestu vidí v prevencii, v prevýchove a zmene vlastností páchateľa trestného činu.

Pojmy:
• Platnosť a účinnosť právnej normy – nemusí byť zhodná s platnosťou a účinnosťou normatívneho právneho aktu. Normatívny právny akt – zákon, je platný, keď je uverejnený v Zb. zákona, účinný je 15 dňom. (Zákona a norma nie sú účinné a platné rovanko).
• Intertemporalita – určuje aký bude právny štandart, napr. spoluvlastníkmi, medzi manž. práv. vzťah
• Retroaktivita – spätná účinnosť zákona do minulosti, je nedemokratiská. vychádza z myšlienky, ten kto konal s dôverou skorší zákon nemôže byť sankciovaný. V trest. práve je to pre páchateľa trest. čin priaznivejsie.