referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Branislava
Sobota, 14. decembra 2024
Právo
Dátum pridania: 12.10.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: otrava
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 017
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 23.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 38m 50s
Pomalé čítanie: 58m 15s
 

Štruktúra práv. systému
- práv. systém je súbor práv. noriem, ale aj väzieb medzi nimi. Tieto väzby vytvárajú štruktúru práv. systému, musia byť pevné, pretože potom by bol systém práva nestabilný. Takto môžeme v práv. systéme vytvoriť dvojice práv. noriem, ktoré spolu súvisia.
- Právne normy delíme:
1)
- primárne – sú: ústava, úst. zákony, zákony, ale aj všeob.-záväzné nariadenia
- sekundárne - vykonávacie práv. predpisy (nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy)

2)
- špeciálne
- grenerálne = upravujú spoloč. vzťahy všeobecnejšie, kým špeciálne konkrétnejšie. Na riešenie konkrétneho prípadu sa použije špeciál. norma a keď niet špec. normy použije sa norma všeobecná. Medzi špeciál. a všeob. normami je vzťah SUBSIDIARITY.

Napr. Obč. zákonník – norma generálna
Obch. zákonník – norma špeciálna
Zákon o rodine – norma špeciálna
Občiansky zákon – norma generálna

3)
- univerzálne – pôsobí na území celého štátu, napr. federálne právo na úrovni federácie
- lokálne – pre určitú oblasť užšieho rozsahu

4)
- zakazujúce – trestnopr. normy zakazujú určité správanie sa
- dovoľujúce – dovoľujú určité správanie sa, za určitých podmienok
- prikazujúce – prikazujú určité pravidlo správania sa

5)
- kogentné – kogentná norma určuje pravidlo správania sa takým spôsobom, že nie je možné sa od tohto pravidla správania sa za žiadnych okolností odchýliť. Napr. prokurátor – trest. poriadok, zásada legality, všetko musí stíhať (bez výnimky)
- dispozitívne – právo pri nich umožňuje, aby sa subjekty práva na základe vzájomne dohodli na inom variante ako ustanovuje právna norma (dávajú určitú možnosť konania)

6)
- striktné – musí sa dodržiavať bezvýhradne
- ekvitálne – odvodené od ekvita (z lat.) – slušnosť. Sú také, ktoré umožňujú to tvrdé (striktné) právo a upraviť ho v nadväznosti na konkrétny prípad tak, aby bolo právo slušné. Má svoje korene v starov. Ríme, kde pôsobili tzv. PREATORI (prétory), ktorí mali takéto postavenie v Ríme – zák. právo, tabule ... V Ríme mal oprávnenie aby pozmeňoval toto tvrdé zákonné právo a prispôsoboval ho na konkrétny prípad. V súčasnosti sa slušnosť v práve zabezpečuje prostredníctvom inštitúcie zmiernenia tvrdosti a dobrých mravov. Napr. Zákon o miestnych poplatkoch umožňuje starostovi zmierniť poplatky.

§ 3 obč. zákonníka znie:
- výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s právami a oprávnenými záujmami iných subjektov alebo v rozpore s dobrými mravmi (zmluva sa nemôže dostať do rozporu s dobrými mravmi)-
§39 obč. zákonníka znie:
- práv. úkon, ktorý svojím obsahom obchádza alebo sa prieči platnému právu, alebo je v rozpore s dobrými mravmi je neplatný.

Procesné a hmotné právo

Procesné právo – upravuje procesný postup uplatňovania práv a povinností
Hmotné právo – upravuje práva a povinnosti

Poznáme:
obč. právo hmotné a nehmotné
trest. právo hmotné a nehmotné
Všetky práva a povinnosti sa procesne realizujú len v rámci trest. práva procesného. Nie všetky práva a povinností v obč. práve hmotnom sa realizujú v obč. právnom procese.

Charakteristika právnych odvetví

TRESTNÉ PRÁVO
- môžeme ho zaradiť medzi verejné práva. Je to samost. odvetvie slov. práv. systému, ktoré uprafuje spoločenské vzťahy medzi štátom a páchateľom trestného činu a to v záujem ochrany práv a oprávn. záujmov FO a PO, záujmov spoločnosti, ako aj ústavného zriadenia SR.
trestný čin – je čin, nebezpečný pre spoločnosť, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone.
Trestný zákon má všeob. časť, kde sú rozpracované inštitúty platné pre celú oblasť trestného práva hmotného a osobitnú časť rozdelenú do hláv, kde sú jednotlivé skupiny trest. činov, ako aj trestov. Každý trestný čin má skutkovú podstatu, teda hovoríme o skutkovej podstate trest. činu. Skut. podstata trest. činu má obligatórne a fakultatívne znaky.
OBLIGATÓRNE sú:
- objekt trestného činu je spoločenský záujem, kt. chráni štát, resp. trest. právo, pred právne nedovoleným správaním páchateľa trest. činu (mater. vec, ľudské zdravie). Objekt v trestnom zákone: je všeobecný objekt, paragraf 1 trest. zákona. Trestný zákon chráni práva a opráv. záujmy FO a PO, záujmy štátu a ústavné zriadenie SR. Skupinový objekt (druhový) je vymedzený hlavami trest. zákona osobitnej časti. Individuálny objekt v nadväznosti na konkrétny trestný čin.
- objektívna stránka – má tieto zložky:
1. konanie – faktický pohyb človeka, pričom tento fakt. pohyb predstavuje jednotu jeho vôle s fyz. pohybom. Takýto pohyb človeka, pri ktorom nie je urobiť tento pohyb trestné konanie. Predmet útoku – vec a telo, na ktoré páchateľ smeruje v nadväznosti na toto konanie. Trestné činy:
- komisívne - sú také, ktoré vznikajú konaním, napr. trestný čin podvodu
- omisívne – vznikajú nekonaním (neposkytnutie pomoci, trest. čin neoznámenia trest. činu
- nepravé omisívne – aj konaním aj nekonaním (vražda)
2. následok - prejavuje sa na objekte trestného činu. Poznáme:
- následok vo vlastnom zmysle slova, ktorý stanovuje trestné právo
- škodlivý následok – je záväznejší, jeho odstránenie je podmienkou účinnej ľútosti (spôsobuje beztrestnosť)
- ťažší následok – je takým následkom, ktorý je okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Príkl. trest ublíženia na zdraví – ťažšia ujma na zdraví a ujma na zdraví.
- obzvlášť ťažký, ťažko napraviteľný – je jednou z podmienok uloženia výnimočného trestu.
Trest. činy podľa následku:
- ohrozovací –pri ňom postačuje na naplnenie trest. činu len ohrozenie, nemusí nastať následok /trest. čin všeob. ohrozenia, založenie požiaru, nehoda/
- poruchové – musí nastať porucha, ohrozenie toho záujmu, kt. chráni trest. právo /pokus o vraždu, musí nastať usmrtenie/
3. príčinný vzťah – medzi konaním a následkom musí byť (objektívna stránka)


Deliktuálna spôsobilosť – spôsob páchateľa trest. činu niesť následky za svoje protiprávne konanie. U nás môže byť trestnoprávna zodpovednosť len FO (u nás) – je deliktuálne spôsobilá, ak (1)dosiahla určitý vek – 15 rokov a keď je (2) príčetná. Ak spácha osoba staršia ako 12 a mladšia ako 15 rokov trestný čin, za kt. je možné podľa osobitných častí trest. zákona uložiť výnim. trest, uloží súd takejto osobe aj keď je trestnoprávne zodpovedná v obč. súdnom konaní ochrannú výchovu.
Od 15-18 rokov – mladistvý, znižuje sa trestná sadzba o polovicu. Poľahčujúcou okolnosťou v trestnom práve je skutočnosť, že osoba spáchala trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých.
Páchateľ trest. činu je príčetný, pokiaľ v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať následky svojho spávania a zároveň vedel toto svoje konania aj ovládať. 1+2 musia byť splnené kumulatívne.

- subjektívna stránka trest. činu - = zavinenie, je vnútorný psych. vzťah páchateľa trest. činu k vlastnému protipráv. správaniu, resp. jeho právnemu následku. Zavinenie má tieto formy:
- 1. úmysel – DOLUS –
priamy: predstavuje prípad, keď páchateľ trest. činu chcel ohroziť alebo porušiť záujem chránený trestným zákonom.
nepriamy: je to stav, keď páchateľ trest. činu vedel, že svojim konaním môže ohroziť al. porušiť záujem chránený trest. zákonom a bol s tým aj uzrozumený
- 2. nedbanlivosť – CULPA -
vedomá: (vedel, že rýchlou jazdou môže ublížiť) pri nej páchateľ vede, že svojim konaním môže ohroziť alebo porušiť záujem chránený trest. zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že k porušeniu práva nedôjde
nevedomá: páchateľ trest. činu nevedel, že svojim konaním môže ohroziť alebo porušiť záujem chránený trestným zákonom, ale v nadväznosti okolnosti ako aj pomery o tom vedieť mal a mohol.

OBČIANSKE PRÁVO
- samostatné odvetvie slov. práva, ktoré upravuje:
• majetkovo právne vzťahy FO a PO – sú vzťahy, ktoré sa upínajú k mejetk. hodnotám
• osobné vzťahy – sú vzťahy, ktoré rozdeľujeme:
1. rodinné vzťahy – sú v obč. zákonníku, v rodinnom práve, sú zložkou osobných
2. čisté osobnostné vzťahy (práva) – sú v obč. zákonníku § 11-16 ochrana osobnosti.
Delíme ich na:
- právo na ochranu cti
- právo ľudskej dôstojnosti, súkromia, svojho mena, prejavov osobnej povahy
- právo telesnej integrity
- právo na ochranu písomností, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy tykajúce sa FO
• osobno-majetkové vzťahy – delia sa na práva autorské, práva výkonných umelcov, priemyselné práva, zlepšovacie návrhy. (patria iba určitým ľuďom)
= na základe princípu právnej rovnosti a dispozičnej autonómie.

Systém obč. práva:
1. všeob. časť obč. práva je prvou systémovou súčasťou (občiansko – právna skutočnosť), vecné práva, vlastnícke, držba
2. vecné práva k cudzej veci :
- vecné bremená
- záložné právo
- retenčné právo (zádržné)
- predkupné právo
3. dedičské práva – upravuje prechod práv a povinností z poručiteľa na dedičov
4. obligačné (záväzkové) práva – upravuje záväzky a zmluvy


SPÁVNE PRÁVO
- je súborom právnych noriem, kt. upravujú spoloč. vzťahy pri výkone verej. správy, ktoré vznikajú medzi správnym orgánom a FO, správ. orgánom a PO a správnymi orgánmi navzájom

Postavenie správneho práva v Slovenkom právnom systéme:
- v SR platí DUALIZMUS, verejné (patrí sem správne) a súkromné právo.

Delenie správneho práva:
• 1. všeobecné súkromné právo (občianske) – obsahuje všeob. inštitúty pre celé správne právo (správny proces, formy verejnej správy, metódy verejnej správy, kontrola vo verejnej správe, zodpovednosť vo verejnej správe, správne subjekty
• 2. osobitné právne odvetvia (správne) – vnútorná správa, správa obrany, správa zdravotníctva, kultúry, zahranič. vecí, justície

• 1. hmotné – ustanovuje nám práva a povinnosti
• 2. procesné – upravuje procesný postup nadobúdania práv a poviností

Kodifikovateľnosť správ. práva:
- správne právo nie je možné kodifikovať, na poli správ. práva poznáme čiastočné a otvorené kodifikácie. (správny poriadok 71, priestup. zákon, staveb. zákon). Nemožno ho kodifikovať, lebo je tu diverzifikácia spoloč. vzťahov, veľká dynamika v oblasti spoloč. vzťahov (meniace sa prostredie, rozmanitosť spoloč. záujmov)


Pramene správneho práva:
- prameňom je Ústava, úst. zákony, nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy, všeob. záväzné vyhlášky miestnych orgánov št. sprvy. Všeob. záväzné nariadenia obcí a miest.


Formy: aj právo Eur. spoločenstiev primárne: zákl. zmluvy EÚ(Mastrichtská)
sekundárne: smernice, akty EÚ
- pracovné, obchodné, finančné právpo aj súkromné a verejné
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Podobné referáty
Právo SOŠ 2.9850 513 slov
Právo SOŠ 2.9485 4342 slov
Právo GYM 2.9418 1084 slov
Právo 2.9499 8833 slov
Právo SOŠ 3.0010 166 slov
Právo 2.9716 678 slov
Právo GYM 2.9872 2919 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.