Štruktúra práv. systému
- práv. systém je súbor práv. noriem, ale aj väzieb medzi nimi. Tieto väzby vytvárajú štruktúru práv. systému, musia byť pevné, pretože potom by bol systém práva nestabilný. Takto môžeme v práv. systéme vytvoriť dvojice práv. noriem, ktoré spolu súvisia.
- Právne normy delíme:
1)
- primárne – sú: ústava, úst. zákony, zákony, ale aj všeob.-záväzné nariadenia
- sekundárne - vykonávacie práv. predpisy (nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy)

2)
- špeciálne
- grenerálne = upravujú spoloč. vzťahy všeobecnejšie, kým špeciálne konkrétnejšie. Na riešenie konkrétneho prípadu sa použije špeciál. norma a keď niet špec. normy použije sa norma všeobecná. Medzi špeciál. a všeob. normami je vzťah SUBSIDIARITY.

Napr. Obč. zákonník – norma generálna
Obch. zákonník – norma špeciálna
Zákon o rodine – norma špeciálna
Občiansky zákon – norma generálna

3)
- univerzálne – pôsobí na území celého štátu, napr. federálne právo na úrovni federácie
- lokálne – pre určitú oblasť užšieho rozsahu

4)
- zakazujúce – trestnopr. normy zakazujú určité správanie sa
- dovoľujúce – dovoľujú určité správanie sa, za určitých podmienok
- prikazujúce – prikazujú určité pravidlo správania sa

5)
- kogentné – kogentná norma určuje pravidlo správania sa takým spôsobom, že nie je možné sa od tohto pravidla správania sa za žiadnych okolností odchýliť. Napr. prokurátor – trest. poriadok, zásada legality, všetko musí stíhať (bez výnimky)
- dispozitívne – právo pri nich umožňuje, aby sa subjekty práva na základe vzájomne dohodli na inom variante ako ustanovuje právna norma (dávajú určitú možnosť konania)

6)
- striktné – musí sa dodržiavať bezvýhradne
- ekvitálne – odvodené od ekvita (z lat.) – slušnosť. Sú také, ktoré umožňujú to tvrdé (striktné) právo a upraviť ho v nadväznosti na konkrétny prípad tak, aby bolo právo slušné. Má svoje korene v starov. Ríme, kde pôsobili tzv. PREATORI (prétory), ktorí mali takéto postavenie v Ríme – zák. právo, tabule ... V Ríme mal oprávnenie aby pozmeňoval toto tvrdé zákonné právo a prispôsoboval ho na konkrétny prípad. V súčasnosti sa slušnosť v práve zabezpečuje prostredníctvom inštitúcie zmiernenia tvrdosti a dobrých mravov. Napr. Zákon o miestnych poplatkoch umožňuje starostovi zmierniť poplatky.

§ 3 obč. zákonníka znie:
- výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s právami a oprávnenými záujmami iných subjektov alebo v rozpore s dobrými mravmi (zmluva sa nemôže dostať do rozporu s dobrými mravmi)-
§39 obč. zákonníka znie:
- práv. úkon, ktorý svojím obsahom obchádza alebo sa prieči platnému právu, alebo je v rozpore s dobrými mravmi je neplatný.

Procesné a hmotné právo

Procesné právo – upravuje procesný postup uplatňovania práv a povinností
Hmotné právo – upravuje práva a povinnosti

Poznáme:
obč. právo hmotné a nehmotné
trest. právo hmotné a nehmotné
Všetky práva a povinnosti sa procesne realizujú len v rámci trest. práva procesného. Nie všetky práva a povinností v obč. práve hmotnom sa realizujú v obč. právnom procese.

Charakteristika právnych odvetví

TRESTNÉ PRÁVO
- môžeme ho zaradiť medzi verejné práva. Je to samost. odvetvie slov. práv. systému, ktoré uprafuje spoločenské vzťahy medzi štátom a páchateľom trestného činu a to v záujem ochrany práv a oprávn. záujmov FO a PO, záujmov spoločnosti, ako aj ústavného zriadenia SR.
trestný čin – je čin, nebezpečný pre spoločnosť, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone.
Trestný zákon má všeob. časť, kde sú rozpracované inštitúty platné pre celú oblasť trestného práva hmotného a osobitnú časť rozdelenú do hláv, kde sú jednotlivé skupiny trest. činov, ako aj trestov. Každý trestný čin má skutkovú podstatu, teda hovoríme o skutkovej podstate trest. činu. Skut. podstata trest. činu má obligatórne a fakultatívne znaky.
OBLIGATÓRNE sú:
- objekt trestného činu je spoločenský záujem, kt. chráni štát, resp. trest. právo, pred právne nedovoleným správaním páchateľa trest. činu (mater. vec, ľudské zdravie). Objekt v trestnom zákone: je všeobecný objekt, paragraf 1 trest. zákona. Trestný zákon chráni práva a opráv. záujmy FO a PO, záujmy štátu a ústavné zriadenie SR. Skupinový objekt (druhový) je vymedzený hlavami trest. zákona osobitnej časti. Individuálny objekt v nadväznosti na konkrétny trestný čin.
- objektívna stránka – má tieto zložky:
1. konanie – faktický pohyb človeka, pričom tento fakt. pohyb predstavuje jednotu jeho vôle s fyz. pohybom. Takýto pohyb človeka, pri ktorom nie je urobiť tento pohyb trestné konanie. Predmet útoku – vec a telo, na ktoré páchateľ smeruje v nadväznosti na toto konanie. Trestné činy:
- komisívne - sú také, ktoré vznikajú konaním, napr. trestný čin podvodu
- omisívne – vznikajú nekonaním (neposkytnutie pomoci, trest. čin neoznámenia trest. činu
- nepravé omisívne – aj konaním aj nekonaním (vražda)
2. následok - prejavuje sa na objekte trestného činu. Poznáme:
- následok vo vlastnom zmysle slova, ktorý stanovuje trestné právo
- škodlivý následok – je záväznejší, jeho odstránenie je podmienkou účinnej ľútosti (spôsobuje beztrestnosť)
- ťažší následok – je takým následkom, ktorý je okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Príkl. trest ublíženia na zdraví – ťažšia ujma na zdraví a ujma na zdraví.
- obzvlášť ťažký, ťažko napraviteľný – je jednou z podmienok uloženia výnimočného trestu.
Trest. činy podľa následku:
- ohrozovací –pri ňom postačuje na naplnenie trest. činu len ohrozenie, nemusí nastať následok /trest. čin všeob. ohrozenia, založenie požiaru, nehoda/
- poruchové – musí nastať porucha, ohrozenie toho záujmu, kt. chráni trest. právo /pokus o vraždu, musí nastať usmrtenie/
3. príčinný vzťah – medzi konaním a následkom musí byť (objektívna stránka)


Deliktuálna spôsobilosť – spôsob páchateľa trest. činu niesť následky za svoje protiprávne konanie. U nás môže byť trestnoprávna zodpovednosť len FO (u nás) – je deliktuálne spôsobilá, ak (1)dosiahla určitý vek – 15 rokov a keď je (2) príčetná. Ak spácha osoba staršia ako 12 a mladšia ako 15 rokov trestný čin, za kt. je možné podľa osobitných častí trest. zákona uložiť výnim. trest, uloží súd takejto osobe aj keď je trestnoprávne zodpovedná v obč. súdnom konaní ochrannú výchovu.
Od 15-18 rokov – mladistvý, znižuje sa trestná sadzba o polovicu. Poľahčujúcou okolnosťou v trestnom práve je skutočnosť, že osoba spáchala trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých.
Páchateľ trest. činu je príčetný, pokiaľ v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať následky svojho spávania a zároveň vedel toto svoje konania aj ovládať. 1+2 musia byť splnené kumulatívne.

- subjektívna stránka trest. činu - = zavinenie, je vnútorný psych. vzťah páchateľa trest. činu k vlastnému protipráv. správaniu, resp. jeho právnemu následku. Zavinenie má tieto formy:
- 1. úmysel – DOLUS –
priamy: predstavuje prípad, keď páchateľ trest. činu chcel ohroziť alebo porušiť záujem chránený trestným zákonom.
nepriamy: je to stav, keď páchateľ trest. činu vedel, že svojim konaním môže ohroziť al. porušiť záujem chránený trest. zákonom a bol s tým aj uzrozumený
- 2. nedbanlivosť – CULPA -
vedomá: (vedel, že rýchlou jazdou môže ublížiť) pri nej páchateľ vede, že svojim konaním môže ohroziť alebo porušiť záujem chránený trest. zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že k porušeniu práva nedôjde
nevedomá: páchateľ trest. činu nevedel, že svojim konaním môže ohroziť alebo porušiť záujem chránený trestným zákonom, ale v nadväznosti okolnosti ako aj pomery o tom vedieť mal a mohol.

OBČIANSKE PRÁVO
- samostatné odvetvie slov. práva, ktoré upravuje:
• majetkovo právne vzťahy FO a PO – sú vzťahy, ktoré sa upínajú k mejetk. hodnotám
• osobné vzťahy – sú vzťahy, ktoré rozdeľujeme:
1. rodinné vzťahy – sú v obč. zákonníku, v rodinnom práve, sú zložkou osobných
2. čisté osobnostné vzťahy (práva) – sú v obč. zákonníku § 11-16 ochrana osobnosti.
Delíme ich na:
- právo na ochranu cti
- právo ľudskej dôstojnosti, súkromia, svojho mena, prejavov osobnej povahy
- právo telesnej integrity
- právo na ochranu písomností, podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy tykajúce sa FO
• osobno-majetkové vzťahy – delia sa na práva autorské, práva výkonných umelcov, priemyselné práva, zlepšovacie návrhy. (patria iba určitým ľuďom)
= na základe princípu právnej rovnosti a dispozičnej autonómie.

Systém obč. práva:
1. všeob. časť obč. práva je prvou systémovou súčasťou (občiansko – právna skutočnosť), vecné práva, vlastnícke, držba
2. vecné práva k cudzej veci :
- vecné bremená
- záložné právo
- retenčné právo (zádržné)
- predkupné právo
3. dedičské práva – upravuje prechod práv a povinností z poručiteľa na dedičov
4. obligačné (záväzkové) práva – upravuje záväzky a zmluvy


SPÁVNE PRÁVO
- je súborom právnych noriem, kt. upravujú spoloč. vzťahy pri výkone verej. správy, ktoré vznikajú medzi správnym orgánom a FO, správ. orgánom a PO a správnymi orgánmi navzájom

Postavenie správneho práva v Slovenkom právnom systéme:
- v SR platí DUALIZMUS, verejné (patrí sem správne) a súkromné právo.

Delenie správneho práva:
• 1. všeobecné súkromné právo (občianske) – obsahuje všeob. inštitúty pre celé správne právo (správny proces, formy verejnej správy, metódy verejnej správy, kontrola vo verejnej správe, zodpovednosť vo verejnej správe, správne subjekty
• 2. osobitné právne odvetvia (správne) – vnútorná správa, správa obrany, správa zdravotníctva, kultúry, zahranič. vecí, justície

• 1. hmotné – ustanovuje nám práva a povinnosti
• 2. procesné – upravuje procesný postup nadobúdania práv a poviností

Kodifikovateľnosť správ. práva:
- správne právo nie je možné kodifikovať, na poli správ. práva poznáme čiastočné a otvorené kodifikácie. (správny poriadok 71, priestup. zákon, staveb. zákon). Nemožno ho kodifikovať, lebo je tu diverzifikácia spoloč. vzťahov, veľká dynamika v oblasti spoloč. vzťahov (meniace sa prostredie, rozmanitosť spoloč. záujmov)


Pramene správneho práva:
- prameňom je Ústava, úst. zákony, nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy, všeob. záväzné vyhlášky miestnych orgánov št. sprvy. Všeob. záväzné nariadenia obcí a miest.


Formy: aj právo Eur. spoločenstiev primárne: zákl. zmluvy EÚ(Mastrichtská)
sekundárne: smernice, akty EÚ
- pracovné, obchodné, finančné právpo aj súkromné a verejné