Postavenie starostu obce

Právne postavenie starostu obce je oproti ostatným subjektom samosprávy vo viacerých smeroch osobitné. Jeho postavenie ako jedného z orgánov obce určuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 69 a zákon o obecnom zriadení v tom zmysle, že starosta:

-je výkonným orgánom obce,
-vykonáva obecnú správu,
-zastupuje obec navonok.

Pôvodné postavenie, pôsobenie a úlohy starostu obce boli spojené s celkovým poslaním obce. Bol teda jedným z činiteľov samosprávy – a to veľmi významným činiteľom. Postupne sa dostávala do popredia aj druhá oblasť charakterizujúca jeho súčasné postavenie – t.j. pôsobnosť v oblasti štátnej správy, prípadne na obec prenesených úloh štátnej správy. Vo vývoji sa potom objektivizuje postavenie starostu ako nezávislého predstaviteľa obce, ktorý nesmie dať prednosť osobným záujmom pred obecnými záujmami.

Funkcia starostu je budovaná na monokratickom princípe, na rozdiel od obecného zastupiteľstva, ktoré je typickým kolektívnym orgánom, rozhodujúcim v zbore. Starosta obce nie je členom kolektívneho orgánu – obecného zastupiteľstva a ani ním volený, má samostatné a nezávislé postavenie vyplývajúce z platnej právnej ústavy. Funkcia starostu obce v Slovenskej republike nie je len tzv. „čestnou funkciou“, tak ako je to zvykom v iných štátoch.

Starosta obce je zákonom o obecnom zriadení a ústavou Slovenskej republiky konštituovaný ako najvyšší výkonný orgán obce a predstavený obce. V tomto postavení citovaná úprava kladie dôraz predovšetkým na výkon tých záležitostí,

o ktorých rozhodovalo a rozhoduje obecné zastupiteľstvo, pričom sem patria aj tie veci, o ktorých rozhodli obyvatelia obce priamo ( spravidla miestnym referendom podľa čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky § 11a zákona o obecnom zriadení). Nie zanedbateľnou oblasťou sú však aj záležitosti, ktoré nepatria samospráve (prenesený výkon úloh zo štátnej správy) a napokon vlastná iniciatívna činnosť orgánu obce.

Funkcia starostu obce je volenou a verejnou funkciou. Starostu obce volia obyvatelia obce na štyri roky na základe všeobecného, rovného, priameho volebného práva tajným hlasovaním. Vo voľbách do orgánov samosprávy obcí je za starostu obce zvolený kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov viacerých kandidátov na starostu obce sa vykonajú nové voľby. V týchto nových voľbách môže kandidovať každý, kto spĺňa podmienky uvedené v zákone SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov – nielen predchádzajúci kandidáti. Podľa citovaného zákona volebná komisia vydá kandidátovi zvolenému za starostu obce tzv. „osvedčenie o zvolení“. Je to právne významný doklad o tom. Že obyvateľ obce bol právoplatne zvolený za starostu obce. V súvislosti s tým treba poznamenať, že je aj vyjadrením „príslušnosti „ k obci.

Starosta nie je pracovníkom obce a voľbou do funkcie sa mu nezakladá pracovnoprávny vzťah k obci. Pretože nejde o voľbu s účinkami pracovnoprávnho vzťahu k obci v zmysle § 27 ods. 3 Zákonníka práce, nie je možné so zánikom mandátu spájať právne dôsledky uvedené v § 65 ods. 2 Zákonníka práce. Tie sa totiž viažu len na pracovný pomer. Starosta nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomer , čím sa zdôrazňujú jeho obdobné práva a nároky, aké vyplývajú pre ostatných pracovníkov. Obdobne je konštruované aj v § 25 ods. 5 zákona o obecnom zradení.

Starosta obce spĺňa všetky podmienky ustanovujúcu § 89 ods. 9 trestného zákona preto, aby jeho konanie bolo posudzované ako konanie verejného činiteľa:

- ide o voleného funkcionára obce,
- podieľa sa na plnení úloh štátu a spoločnosti,
- využíva pri plnení úloh právomoc, ktorá mu bola zákonom zverená ( v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh),
- čin musí byť spáchaný v súvislosti s touto právomocou a zodpovednosťou.

Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne – a ak by niektorá chýbala, nemohlo by ísť o verejného činiteľa v súvislosti s jeho ochranou, ale aj zodpovednosťou.