Hlavné zásady pracovnoprávneho postavenia starostu obce:

- funkcia starostu obce je verejná,
- zvolením do tejto funkcie sa pracovný pomer nezakladá,
- zákonník práce sa na túto funkciu nevzťahuje len ak to z neho priamo vyplýva, alebo ak to ustanovujú osobitné predpisy,
- výkon verejnej funkcie sa u zamestnávateľa posudzuje ako prekážka na strane zamestnanca z dôvodu všeobecného záujmu, avšak je chránený pred výpoveďou, okrem výpovede z dôvodu organizačných zmien,
- výkon verejnej funkcie sa uskutočňuje vo forme krátkodobého alebo dlhodobého uvoľňovania zo zamestnania,
- funkcia starostu sa môže v zásade vykonávať v obidvoch formách uvedených v predchádzajúcom bode, obyčajne dlhodobým uvoľnením zamestnanca,
- starosta má zo zákona nárok na plat,
- poskytnutie odmeny je fakultatívne,
- starosta má právo na úhradu výdavkov, vynaložených v súvislosti s výkonom funkcie,
- a nesmie byť pre výkon funkcie ukrátený na svojich nárokoch, vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru.

Ústava Slovenskej republiky nerozčleňuje pôsobnosť obce medzi starostu a obecné zastupiteľstvo a ponecháva to na bežné zákonodarstvo ( s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení to musí byť zákonom).

Kompetencie starostu obce

Starosta obce zásadne pôsobí v tých istých veciach ako aj obecné zastupiteľstvo, najmä v prípravnej fáze. Na rozdiel od obecného zastupiteľstva, ktoré rozhoduje o najvšeobecnejších záležitostiach pôsobnosti obce kolektívneho charakteru. Starosta vystupuje v nasledovných oblastiach:

a) ako štatutárny orgán v majetkoprávnych vzťahoch obce

Treba odlišovať občianskoprávnu oblasť a obchodnoprávnu oblasť.

Podľa § 20 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú k tomu oprávnení zákonom (štatutárne orgány). Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní pracovníci, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosť právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie o ktorom druhý účastník nemohol vedieť,

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca.

Vo vzťahu k zhora uvedeným právnym predpisom však právna úprava postavenia starostu obce je špeciálnou právnou úpravou vylučujúcou jej všeobecné využitia na samosprávny chod orgánu obce.

Je potrebné zvýrazniť, že určité úkony a činnosti v majetkoprávnych vzťahoch obce môžu robiť aj tí pracovníci obce, ktorým to vyplýva z náplne práce príp. vnútroorganizačnej normy obce, nemôžu však realizovať rozhodovaciu právomoc a podpisové právo. Tieto dve oblasti sú naviazané výlučne na osobu starostu obce.

V určitých prípadoch zákonodarca požaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva – napríklad podľa § 9 ods. 2 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ak ide o prevod nehnuteľného majetku, o prevod hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom a podobne.

b) ako štatutárny orgán v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce

V súlade s § 9 Zákonníka práce právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch robí v mene organizácie (obce) predovšetkým jej štatutárny orgán. Iní pracovníci organizácie, najmä vedúci jej organizačných útvarov sú oprávnení ako orgány organizácie robiť v mene organizácie právne úkony vyplývajúce z ich funkcií ustanovených organizačnými predpismi. Organizácia môže v medziach svojej pôsobnosti písomne poveriť ďalších svojich pracovníkov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jej mene. Oblasť samosprávy je opäť riešená špeciálnou právnou úpravou.

Starosta obce nemá univerzálne postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch, časť je priamo zo zákona zverená inému orgánu obce – obecnému zastupiteľstvu. Tak má obecné zastupiteľstvo právomoc:

- menovať prednostu obecného úradu,
- voliť hlavného kontrolóra,
- menovať náčelníka obecnej polície,
- menovať vedúcich jednotlivých subjektov zriadených alebo založených obcou.