Vychádzajúc zo zhora uvedených skutočností možno zveriť určité úkony a činnosti povereným pracovníkom obce vrátane prednostu obecného úradu,

nemožno však preniesť rozhodovaciu právomoc a podpisové právo( napr. prednosta obecného úradu nemôže podpisovať pracovné zmluvy, pretože je prednostom úradu, ktorý nemá právnu subjektivitu, a nie obce)

c) v administratívnych vzťahoch je správnym orgánom

Podľa § 5 ods. 1 č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon. Podľa § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických a fyzických osôb rozhodujú starostovia obcí sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s určitými odchýlkami tam uvedenými.

d) v daňových a poplatkových vzťahoch je správcom dane (resp. správcom poplatkov)

Podľa zákona SNR č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zák. SNR č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov je obec správcom dane z nehnuteľnosti a správcom miestnych poplatkov. Upravuje sa tu právo aj vo veciach daní a poplatkov, ktoré sú príjmom rozpočtov obcí .

e) vykonáva obecnú správu

f) môže uložiť právnickej osobe pokutu

g) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám

h) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu

i) má výlučné právo podpisovať uznesenia obecného zastupiteľstva

j) právo zvolávať zasadnutia obecného zastupiteľstva a viesť zasadnutia

Rokovania obecného zastupiteľstva sa uskutočňujú podľa potreby najmenej však raz za dva mesiace. Zasadnutia obecného zastupiteľstva zvoláva a vedie starosta obce. Zákon neurčuje. Kto môže zvolať a viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva v čase neprítomnosti starostu. Zástupca starostu má právo v čase, keď zastupuje starostu, zvolávať a viesť len zasadnutia obecnej rady je preto žiaduce aby túto záležitosť riešil rokovací poriadok.

k) má sistačné právo

Medzi inštitúty, ktoré tvoria systém určitých vzájomných bŕzd a protiváh medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce, možno zaradiť sistačné oprávnenie starostu obce vo vzťahu k uzneseniu zastupiteľstva. Pod týmto pojmom treba rozumieť oprávnenie starostu pozastaviť výkon uznesenia za predpokladu, že budú splnené určité podmienky, stanovené zákonom o obecnom zriadení.

V praxi sa niekedy tieto ustanovenia zákona vykladajú v tom zmysle, že starosta môže „zrušiť“ uznesenie obecného zastupiteľstva. Nie je to tak, pretože pozastavenie výkonu znamená, že schválené uznesenie, ktoré naďalej zostáva platným, sa len nerealizuje, t.j. nevykoná sa. Napríklad: obecné zastupiteľstvo rozhodne o predaji nehnuteľnosti, ale starosta (ako štatutár obce v majetkoprávnych vzťahoch) pozastaví výkon tohto uznesenia tak, že nepodpíše kúpno-predajnú zmluvu.

Starosta môže pozastaviť uznesenia len v dvoch prípadoch, a to ak sa domnieva, že uznesenie obecného zastupiteľstva:

1.) odporuje zákonu ( v našom prípade dajme tomu preto, lebo predmetná nehnuteľnosť nie je celá majetkoprávne usporiadaná, t.j. jej časť nie je

majetkom obce).

2.) je zjavne nevýhodné pre obec ( v našom prípade napr. preto, lebo sa predáva len za úradnú cenu, hoci iný záujemca ponúka viac).

Zákon do určitej mieri upravuje aj postup starostu pri využití tohto oprávnenia. Ešte pred tým, ako starosta pozastaví výkon uznesenia, je povinný prerokovať predmetné uznesenie v obecnej rade (ak je zriadená). Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.

Ďalej zákon určuje postup len v prípade keď je zjavne nevýhodná pre obec (2 variant). Takéto uznesenie musí byť zverejnené obci a upravené podľa stanoviska obyvateľov obce.

Tieto záležitosti zabezpečí starosta obce spolu s obecným úradom a zvolá aj zasadnutie obecného zastupiteľstva. To, preto lebo zákon umožňuje obecnému zastupiteľstvu do dvoch mesiacov napadnuté uznesenie zrušiť. Obecné zastupiteľstvo si môže v tejto záležitosti zriadiť poradný orgán alebo požiadať o stanovisko napríklad niektorú zo svojich komisií.

Na zrušenie napadnutého uznesenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých (teda nie iba prítomných) poslancov obecného zastupiteľstva.

Aby bol výpočet kompetencií starostu úplný, treba ešte raz pripomenúť, že starosta rozhoduje o všetkých ďalších veciach správy obce, ktoré nepatria do pôsobnosti obecného zastupiteľstva.

Uvedené kompetencie určil zákon výslovne starostovi obce a ako bolo už spomínané, nie je možné, aby si ich obecné zastupiteľstvo vyhradilo pre seba vo svojom organizačnom poriadku alebo v štatúte obce.