Postavenie starostu obce

Právne postavenie starostu obce je oproti ostatným subjektom samosprávy vo viacerých smeroch osobitné. Jeho postavenie ako jedného z orgánov obce určuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 69 a zákon o obecnom zriadení v tom zmysle, že starosta:

-je výkonným orgánom obce,
-vykonáva obecnú správu,
-zastupuje obec navonok.

Pôvodné postavenie, pôsobenie a úlohy starostu obce boli spojené s celkovým poslaním obce. Bol teda jedným z činiteľov samosprávy – a to veľmi významným činiteľom. Postupne sa dostávala do popredia aj druhá oblasť charakterizujúca jeho súčasné postavenie – t.j. pôsobnosť v oblasti štátnej správy, prípadne na obec prenesených úloh štátnej správy. Vo vývoji sa potom objektivizuje postavenie starostu ako nezávislého predstaviteľa obce, ktorý nesmie dať prednosť osobným záujmom pred obecnými záujmami.

Funkcia starostu je budovaná na monokratickom princípe, na rozdiel od obecného zastupiteľstva, ktoré je typickým kolektívnym orgánom, rozhodujúcim v zbore. Starosta obce nie je členom kolektívneho orgánu – obecného zastupiteľstva a ani ním volený, má samostatné a nezávislé postavenie vyplývajúce z platnej právnej ústavy. Funkcia starostu obce v Slovenskej republike nie je len tzv. „čestnou funkciou“, tak ako je to zvykom v iných štátoch.

Starosta obce je zákonom o obecnom zriadení a ústavou Slovenskej republiky konštituovaný ako najvyšší výkonný orgán obce a predstavený obce. V tomto postavení citovaná úprava kladie dôraz predovšetkým na výkon tých záležitostí,

o ktorých rozhodovalo a rozhoduje obecné zastupiteľstvo, pričom sem patria aj tie veci, o ktorých rozhodli obyvatelia obce priamo ( spravidla miestnym referendom podľa čl. 67 Ústavy Slovenskej republiky § 11a zákona o obecnom zriadení). Nie zanedbateľnou oblasťou sú však aj záležitosti, ktoré nepatria samospráve (prenesený výkon úloh zo štátnej správy) a napokon vlastná iniciatívna činnosť orgánu obce.

Funkcia starostu obce je volenou a verejnou funkciou. Starostu obce volia obyvatelia obce na štyri roky na základe všeobecného, rovného, priameho volebného práva tajným hlasovaním. Vo voľbách do orgánov samosprávy obcí je za starostu obce zvolený kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov viacerých kandidátov na starostu obce sa vykonajú nové voľby. V týchto nových voľbách môže kandidovať každý, kto spĺňa podmienky uvedené v zákone SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov – nielen predchádzajúci kandidáti. Podľa citovaného zákona volebná komisia vydá kandidátovi zvolenému za starostu obce tzv. „osvedčenie o zvolení“. Je to právne významný doklad o tom. Že obyvateľ obce bol právoplatne zvolený za starostu obce. V súvislosti s tým treba poznamenať, že je aj vyjadrením „príslušnosti „ k obci.

Starosta nie je pracovníkom obce a voľbou do funkcie sa mu nezakladá pracovnoprávny vzťah k obci. Pretože nejde o voľbu s účinkami pracovnoprávnho vzťahu k obci v zmysle § 27 ods. 3 Zákonníka práce, nie je možné so zánikom mandátu spájať právne dôsledky uvedené v § 65 ods. 2 Zákonníka práce. Tie sa totiž viažu len na pracovný pomer. Starosta nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomer , čím sa zdôrazňujú jeho obdobné práva a nároky, aké vyplývajú pre ostatných pracovníkov. Obdobne je konštruované aj v § 25 ods. 5 zákona o obecnom zradení.

Starosta obce spĺňa všetky podmienky ustanovujúcu § 89 ods. 9 trestného zákona preto, aby jeho konanie bolo posudzované ako konanie verejného činiteľa:

- ide o voleného funkcionára obce,
- podieľa sa na plnení úloh štátu a spoločnosti,
- využíva pri plnení úloh právomoc, ktorá mu bola zákonom zverená ( v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh),
- čin musí byť spáchaný v súvislosti s touto právomocou a zodpovednosťou.

Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne – a ak by niektorá chýbala, nemohlo by ísť o verejného činiteľa v súvislosti s jeho ochranou, ale aj zodpovednosťou.
Hlavné zásady pracovnoprávneho postavenia starostu obce:

- funkcia starostu obce je verejná,
- zvolením do tejto funkcie sa pracovný pomer nezakladá,
- zákonník práce sa na túto funkciu nevzťahuje len ak to z neho priamo vyplýva, alebo ak to ustanovujú osobitné predpisy,
- výkon verejnej funkcie sa u zamestnávateľa posudzuje ako prekážka na strane zamestnanca z dôvodu všeobecného záujmu, avšak je chránený pred výpoveďou, okrem výpovede z dôvodu organizačných zmien,
- výkon verejnej funkcie sa uskutočňuje vo forme krátkodobého alebo dlhodobého uvoľňovania zo zamestnania,
- funkcia starostu sa môže v zásade vykonávať v obidvoch formách uvedených v predchádzajúcom bode, obyčajne dlhodobým uvoľnením zamestnanca,
- starosta má zo zákona nárok na plat,
- poskytnutie odmeny je fakultatívne,
- starosta má právo na úhradu výdavkov, vynaložených v súvislosti s výkonom funkcie,
- a nesmie byť pre výkon funkcie ukrátený na svojich nárokoch, vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru.

Ústava Slovenskej republiky nerozčleňuje pôsobnosť obce medzi starostu a obecné zastupiteľstvo a ponecháva to na bežné zákonodarstvo ( s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení to musí byť zákonom).

Kompetencie starostu obce

Starosta obce zásadne pôsobí v tých istých veciach ako aj obecné zastupiteľstvo, najmä v prípravnej fáze. Na rozdiel od obecného zastupiteľstva, ktoré rozhoduje o najvšeobecnejších záležitostiach pôsobnosti obce kolektívneho charakteru. Starosta vystupuje v nasledovných oblastiach:

a) ako štatutárny orgán v majetkoprávnych vzťahoch obce

Treba odlišovať občianskoprávnu oblasť a obchodnoprávnu oblasť.

Podľa § 20 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú k tomu oprávnení zákonom (štatutárne orgány). Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní pracovníci, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosť právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie o ktorom druhý účastník nemohol vedieť,

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo za ňu koná zástupca.

Vo vzťahu k zhora uvedeným právnym predpisom však právna úprava postavenia starostu obce je špeciálnou právnou úpravou vylučujúcou jej všeobecné využitia na samosprávny chod orgánu obce.

Je potrebné zvýrazniť, že určité úkony a činnosti v majetkoprávnych vzťahoch obce môžu robiť aj tí pracovníci obce, ktorým to vyplýva z náplne práce príp. vnútroorganizačnej normy obce, nemôžu však realizovať rozhodovaciu právomoc a podpisové právo. Tieto dve oblasti sú naviazané výlučne na osobu starostu obce.

V určitých prípadoch zákonodarca požaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva – napríklad podľa § 9 ods. 2 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ak ide o prevod nehnuteľného majetku, o prevod hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom a podobne.

b) ako štatutárny orgán v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce

V súlade s § 9 Zákonníka práce právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch robí v mene organizácie (obce) predovšetkým jej štatutárny orgán. Iní pracovníci organizácie, najmä vedúci jej organizačných útvarov sú oprávnení ako orgány organizácie robiť v mene organizácie právne úkony vyplývajúce z ich funkcií ustanovených organizačnými predpismi. Organizácia môže v medziach svojej pôsobnosti písomne poveriť ďalších svojich pracovníkov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jej mene. Oblasť samosprávy je opäť riešená špeciálnou právnou úpravou.

Starosta obce nemá univerzálne postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch, časť je priamo zo zákona zverená inému orgánu obce – obecnému zastupiteľstvu. Tak má obecné zastupiteľstvo právomoc:

- menovať prednostu obecného úradu,
- voliť hlavného kontrolóra,
- menovať náčelníka obecnej polície,
- menovať vedúcich jednotlivých subjektov zriadených alebo založených obcou.
Vychádzajúc zo zhora uvedených skutočností možno zveriť určité úkony a činnosti povereným pracovníkom obce vrátane prednostu obecného úradu,

nemožno však preniesť rozhodovaciu právomoc a podpisové právo( napr. prednosta obecného úradu nemôže podpisovať pracovné zmluvy, pretože je prednostom úradu, ktorý nemá právnu subjektivitu, a nie obce)

c) v administratívnych vzťahoch je správnym orgánom

Podľa § 5 ods. 1 č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon. Podľa § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických a fyzických osôb rozhodujú starostovia obcí sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s určitými odchýlkami tam uvedenými.

d) v daňových a poplatkových vzťahoch je správcom dane (resp. správcom poplatkov)

Podľa zákona SNR č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zák. SNR č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov je obec správcom dane z nehnuteľnosti a správcom miestnych poplatkov. Upravuje sa tu právo aj vo veciach daní a poplatkov, ktoré sú príjmom rozpočtov obcí .

e) vykonáva obecnú správu

f) môže uložiť právnickej osobe pokutu

g) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám

h) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu

i) má výlučné právo podpisovať uznesenia obecného zastupiteľstva

j) právo zvolávať zasadnutia obecného zastupiteľstva a viesť zasadnutia

Rokovania obecného zastupiteľstva sa uskutočňujú podľa potreby najmenej však raz za dva mesiace. Zasadnutia obecného zastupiteľstva zvoláva a vedie starosta obce. Zákon neurčuje. Kto môže zvolať a viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva v čase neprítomnosti starostu. Zástupca starostu má právo v čase, keď zastupuje starostu, zvolávať a viesť len zasadnutia obecnej rady je preto žiaduce aby túto záležitosť riešil rokovací poriadok.

k) má sistačné právo

Medzi inštitúty, ktoré tvoria systém určitých vzájomných bŕzd a protiváh medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce, možno zaradiť sistačné oprávnenie starostu obce vo vzťahu k uzneseniu zastupiteľstva. Pod týmto pojmom treba rozumieť oprávnenie starostu pozastaviť výkon uznesenia za predpokladu, že budú splnené určité podmienky, stanovené zákonom o obecnom zriadení.

V praxi sa niekedy tieto ustanovenia zákona vykladajú v tom zmysle, že starosta môže „zrušiť“ uznesenie obecného zastupiteľstva. Nie je to tak, pretože pozastavenie výkonu znamená, že schválené uznesenie, ktoré naďalej zostáva platným, sa len nerealizuje, t.j. nevykoná sa. Napríklad: obecné zastupiteľstvo rozhodne o predaji nehnuteľnosti, ale starosta (ako štatutár obce v majetkoprávnych vzťahoch) pozastaví výkon tohto uznesenia tak, že nepodpíše kúpno-predajnú zmluvu.

Starosta môže pozastaviť uznesenia len v dvoch prípadoch, a to ak sa domnieva, že uznesenie obecného zastupiteľstva:

1.) odporuje zákonu ( v našom prípade dajme tomu preto, lebo predmetná nehnuteľnosť nie je celá majetkoprávne usporiadaná, t.j. jej časť nie je

majetkom obce).

2.) je zjavne nevýhodné pre obec ( v našom prípade napr. preto, lebo sa predáva len za úradnú cenu, hoci iný záujemca ponúka viac).

Zákon do určitej mieri upravuje aj postup starostu pri využití tohto oprávnenia. Ešte pred tým, ako starosta pozastaví výkon uznesenia, je povinný prerokovať predmetné uznesenie v obecnej rade (ak je zriadená). Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.

Ďalej zákon určuje postup len v prípade keď je zjavne nevýhodná pre obec (2 variant). Takéto uznesenie musí byť zverejnené obci a upravené podľa stanoviska obyvateľov obce.

Tieto záležitosti zabezpečí starosta obce spolu s obecným úradom a zvolá aj zasadnutie obecného zastupiteľstva. To, preto lebo zákon umožňuje obecnému zastupiteľstvu do dvoch mesiacov napadnuté uznesenie zrušiť. Obecné zastupiteľstvo si môže v tejto záležitosti zriadiť poradný orgán alebo požiadať o stanovisko napríklad niektorú zo svojich komisií.

Na zrušenie napadnutého uznesenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých (teda nie iba prítomných) poslancov obecného zastupiteľstva.

Aby bol výpočet kompetencií starostu úplný, treba ešte raz pripomenúť, že starosta rozhoduje o všetkých ďalších veciach správy obce, ktoré nepatria do pôsobnosti obecného zastupiteľstva.

Uvedené kompetencie určil zákon výslovne starostovi obce a ako bolo už spomínané, nie je možné, aby si ich obecné zastupiteľstvo vyhradilo pre seba vo svojom organizačnom poriadku alebo v štatúte obce.
Zastupovanie starostu

Pomerne podrobnú úpravu obsahuje zákon o obecnom zriadení vo veci zastupovania starostu , a to preto, lebo na rozdiel od obecného zastupiteľstva funkciu tohto orgánu obce vykonáva jednotlivec. V praxi sa totiž môže stať, že starosta z nejakých príčin nemôže vykonávať svoju funkciu, a preto počas jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie ho zastupuje jeho zástupca.

Zástupca starostu je volený spomedzi poslancov obecného zastupiteľstva spravidla na celé funkčné obdobie, pričom ho obecné zastupiteľstvo môže kedykoľvek odvolať a zvoliť si iného zástupcu starostu. Funkcia zástupcu starostu je obligatórna, to znamená, že zákon neponecháva na ľubovôli obecného zastupiteľstva, či takúto funkciu vytvorí alebo nevytvorí.

Návrh na voľbu zástupcu starostu môže obecnému zastupiteľstvu predložiť len starosta (nie poslanec obecného zastupiteľstva). Zákonodarca dal týmto ustanovením starostovi možnosť vybrať si spomedzi poslancov takého zástupcu, s ktorým sa mu bude dobra spolupracovať, a to na základe vzájomnej dôvery, ako aj odborných a iných predpokladov. Ak obecné zastupiteľstvo nezvolí za zástupcu starostu kandidáta, ktorého navrhuje starosta, nemôže predložiť ďalší návrh na voľbu zástupcu starostu žiadny z poslancov ani skupina poslancov obecného zastupiteľstva, ale opäť len starosta.

Zástupca starostu sa svojím zvolením stáva zo zákona členom obecnej rady (ak je zriadená) a v čase, keď zastupuje starostu zvoláva a vedie jej zasadnutia.

Zákon rozoznáva viacero situácii, keď zástupca starostu vykonáva svoju funkciu a možno ich rozdeliť do dvoch skupín:

a) zastupovanie v obmedzenom rozsahu,
b) zastupovanie v plnom rozsahu

Zastupovanie v obmedzenom rozsahu:

Takéto zastupovanie prichádza do úvahy napríklad vtedy, keď je starosta práceneschopný, čerpá dovolenku, je na služobnej ceste a pod. podmienkou však je, že neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu nepresiahne 6 mesiacov

Obmedzený rozsah zastupovania je daný tým, že obecné zastupiteľstvo na návrh starostu určuje okruh úkonov a činností, ktoré je zástupca starostu oprávnený vykonávať. Z textu logicky vyplýva, že okruh úkonov a činností bude užší ako zákonom stanovený rozsah kompetencií starostu obce. Zákonodarca opäť ponecháva na zváženie starostovi obce, aby navrhol, aké kompetencie zverí svojmu zástupcovi na čas svojej neprítomnosti. Okruh úkonov a činností nemôže preto navrhovať nikto z poslancov obecného zastupiteľstva ani zástupca starostu.

Úkony a činnosti, ktoré je zástupca starostu oprávnený vykonávať, by však nemali zasahovať do tých oprávnení starostu, ktoré starostovi vyhradil zákon. Zástupca starostu by napríklad nemal mať oprávnenie podpisovať právne úkony ako štatutár v pracovnoprávnych a majetkoprávnych vzťahoch obce ani ako správny orgán. Tiež by mu nemalo byť zverené predkladanie návrhov na vymenovanie a odvolanie prednostu obecného úradu alebo náčelníka obecnej polície a pod.

Zastupovanie v plnom rozsahu:

Takéto zastupovanie prichádza do úvahy vtedy, ak obec ostane úplne bez starostu ako jediného zo svojich orgánov. Zákon tieto situácie určuje ( ich počet je konečný) a tiež za akých podmienok dochádza k zastupovaniu starostu v plnom rozsahu. Vtedy zvolený zástupca starostu s pomocou obecnej rady alebo pomocou dvoch poslancov ( ak obecná rada nie je zriadená). Určených obecným zastupiteľstvom, vykonáva všetky úkony a kompetencie starostu.

Ide o prípady, keď:

1. starosta zomrel,

2. starosta bol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť bola súdom obmedzená,

3. starosta sa vzdal funkcie,

4. starosta bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,

5. obecné zastupiteľstvo sa 3/5-ovou väčšinou uznieslo na voľbe nového starostu.

V bode 5. sa obecné zastupiteľstvo môže uzniesť na voľbe nového starostu, ak:
a) neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie je dlhodobá, spravidla presahujúca 6 mesiacov,
b) starosta nezvolá obecné zastupiteľstvo viac ako 4 mesiace,
c) starosta dlhodobo alebo hrubo a opakovane zanedbáva povinnosti starostu a tým vznikajú vážne nedostatky v správe obce a vo finančnom hospodárení obce,
d) voľbu nového starostu obce požaduje petícia skupiny obyvateľov obce v počte 20% oprávnených voličov.

Záver

Právomoci a kompetencie starostu sú úzko prepojené s právomocami a kompetenciami obecného zastupiteľstva a ponecháva to na bežné zákonodarstvo ako sa s tým vysporiada, ako to spomínam v začiatku tejto seminárnej práci, preto bolo pre mňa veľmi ťažké striktne ich vymedziť a explicitne vymenovať. Tiež mi veľmi pomohla pri písaní tejto práce starostka obce, v ktorej mám trvalý pobyt a ktorá mi vymenovala tie kompetencie, ktoré má ona sama, čo mi uľahčilo prácu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Právne postavenie, kompetencie starostu obce