referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lýdia
Pondelok, 19. augusta 2019
Ústavný vývoj u nás, Ústava a ústavnosť
Dátum pridania: 11.11.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: coolmarko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 355
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 

ÚSTAVNÝ VÝVOJ U NÁS
1.) HISTORICKÉ OBDOBIE VEĽKEJ MORAVY

- ústava neexistovala      
- vierozvezcovia Konštantín a Metod priniesli na naše územie právny základ
- zákony určené ľuďom : „ZÁKON SUDNYJ LJUDEM“ a rada pre vladára, napomenutie vladárom = NOMOKANON
- aplikácia týchto zákonov nebola jednoduchá

2.)OBDOBIE RAKÚSKO-UHORSKA

- ústava nebola písaná, platili jednostlivé zákony
- Významní vladári:
ŠTEFAN I = vydal zbierky zákonov
ONDREJ II = upravil zákony v prospech nižších vrstiev= „ZLATÁ BULA“
MÁRIA TERÉZIA: zákon o školstve
JOZEF II: Tolerančný patent
Zrušenie nevoľníctva
Zavedenie priezvísk
1918 – rozpad VEĽKEJ MORAVY

Druhá maturitná otázka z ústav:
ÚSTAVA A ÚSTAVNOSŤ

Starovek
ÚSTAVA – termín už v starom Grécku.
Už Platón dokonca vytvoril dielo ktoré sa volá: „ÚSTAVA“
                                                                                                 
„ZÁKONY“


„O ŠTÁTE“
V starovekom Ríme - v Stredovek

S náznakom ústavy sa stretávame v PRVEJ NEPÍSANEJ FORME ÚSTAVY v roku 1215 = „MAGNA CHARTA LIBERTA“ (Veľká listina slobôd)

PRVÁ PÍSANÁ ÚSTAVA sa stáva = ÚSTAVA USA z roku 1776

7.júl = Deň nezávislosti – 13 kolónií prvýkrát deklarovali samostatnosť
12.júla = Prvá ústava štátu Virginia

17.9.1787 = PRVÁ ÚSTAVA USA
sa stala vzorom pre PÍSANÉ ústavy na európskom kontinente
Najstaršia PÍSANÁ ústava na európskom kontinente = FRANCÚZSKA ÚSTAVA prijatá Národným zhromaždením 3.9.1791

Znaky ústavy má DEKLARÁCIA PRÁV ČLOVEKA A OBČANA = 26.8.1789

1818-1820 = vznikli ústavy nemeckých štátov
1831 = Belgická ústava
1791 = Poľská ústava
1816 = Tyrolská ústava
1849 = Rakúsko-uhorská ústava = „OKTROJOVÁ ÚSTAVA“

Od polovice 19.storočia
je nevyhnutnou súčasťou náuky o štáte a práve.

ÚSTAVA: je najvyšší zákon v štáte = stojí na vrchole právnych noriem. Má najvyššiu právnu silu t.j. ostatné právne normy musia byť v súlade s ústavou a nesmú jej odporovať.

Rozlišujeme: TYPY ÚSTAV:

a) TUHÉ ÚSTAVY: jej prijatie alebo zmena si vyžaduje prísnejšie podmienky ako obyčajný zákon t.j. schvaľuje sa kvalifikovanou väčšinou = 2/3 poslancov, 3/5 poslancov prípadne potvrdenie v referende.                               
                                                       
b) PRUŽNÉ ÚSTAVY: flexibilita- nevyžadujú si osobitnú procedúru, menia sa podobne ako bežný zákon.
Platí tu zásada – neskorší zákon ruší platnosť skoršieho zákona.
                                                       
Z hľadiska FORMY:
a) PÍSANÉ = USA
b) NEPÍSANÉ = Charta Magna Liberta

Existujú ďalej:                    
a) PRÁVNE: zhoda so spoločskou realitou
b) FAKTICKÉ: obraz sa nezhoduje so spoločenskou realitou

Z hľadiska VZNIKU:
a) OKTROJOVANÉ = nanútené: Mohli vzniknúť pod nátlakom.
b) REVOLUČNÉ: majú obmedzený čas trvania.
c) DOHODNUTÉ: parlament ich odhlasuje

Z hľadiska FORMY VLÁDY:                     
a) REPUBLIKÁNSKE: Zriadenie je republika. Na čele = parlament.
b) MONARCHISTICKÉ: konštitučná monarchia – v jedinej existuje ústava

Podľa FORMY ŠTÁTNEHO ZRIADENIA:
a) UNITARISTICKÉ: ústavy jednotlivých štátov
b) FEDERATÍVNE: My máme parlamentnú formu vlády.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.