POLITICKÉ STRANY, ICH VÝZNAM, VZNIK A KLASIFIKÁCIA

POLITICKÉ STRANY: reprezentujú ekonomické, kultúrne, sociálne a iné záujmy určitých skupín obyvateľstva
Ich zámerom je ovplyvňovať politickú moc. Prvoradý cieľ vo voľbách: získať čo najväčší podiel na štátnej moci.

VÝZNAM POLIT. STRÁN:
1.) -prostredníctvom nich sa realizuje zastupiteľský princíp
2.) -stabilizujú politickú moc
3.) -strany zabezpečujú pluralitu spoločnosti

PRVÉ ZOSKÚPENIA: už boli v starovekom Grécku a Ríme, ale o politických stranách môžeme hovoriť až v 19.storočí

Politické strany nie sú rovnaké, odlišujú sa a rozlišujú sa podľa určitých kritérií:
1.) -líšia sa podľa spôsobu výberu členov = rozoznávame potom strany:
a) -masové – môže do nich vstúpiť ktokoľvek, jediná podmienka je 18 rokov
b) -strany s cieleným výberom – majú kritériá podľa ktorých sa môže niekto  členom.
2.) -podľa politickej orientácie rozlišujeme strany: a)-konzervatívne
b) -liberálne
c) -sociálne

a) KONZERVATÍVNE: Používajú v názve konzervatívna, ľudová, národná, kresťanská, katolícka. Ich tradičnými hodnotami sú: rodina, národ, náboženstvo.

b) LIBERÁLNE: Hodnoty: občianske práva a slobody, zachovanie mien, odmietajú násilie. V názve používajú: liberálna, strany stredu.

c) SOCIÁLNE: Orientujú sa na pracovné vrstvy. Sú za vytvorenie ekonomickej situácie, ktorá by odstránila príčinu triednej nerovnosti. V názvoch používajú: socialistická, komunistická, ľavicová.

3.) -podľa politického vplyvu:
a) Parlamentné
b) Neparlamentné

a) PARLAMENTNÉ: vyjadrujú sa k politike štátu priamo v parlamente a to prímaním zákonov, ústavy, vládnych programov. Vyjadrujú sa k politike vlády a môžu do nej zasahovať. Politický vplyv je rôzny, závisí od percentuálneho podielu.
Delia sa na:
a) koaličné
b) opozičné

b) NEPARLAMENTNÉ: nemajú priamy politický vplyv k politike sa vyjadrujú pomocou mítingov, konferencií, médií.

PRÁVNY ŠTÁT

Už v antickom Grécku sa objavili úvahy o črtách právneho štátu. Zákon tu vládol ako neobmedzený vládca nad všetkými. Grécky filozof PLATON videl spôsob štátu v tom, že nad vládnucou triedou vládne zákon.
Aristoteles- bol presvedčený, že zákon je obranným valom slabých proti svojvôli
mocných.

V STREDOVEKU – prevládala absolutistická forma vlády=nad úvahami o demokracii sa nezaoberal nikto = jednotlivé vrstvy spoločnosti sú ľahostajné voči štátu = „Dať cisárovi čo je cisárovo a dať Bohu čo je Božie.“

RENESANCIA – objavuje sa myšlienka silného centralizovaného štátu.

Michievalli = napísal dielo „VLADÁR“ (El Princije) = stanovil tu vlastnosti absolutistického panovníka a aj spôsob jeho vládnutia (priamosť diela) Vladár má byť mocný ako lev a lstivý ako líška, má vládnuť „politikou biču a cukru“ = dodnes sa tento spôsob vlády nazýva Machivellizmus.

V období revolúcií, ktoré znamenali prechod ku kapitalistickej spoločnosti sa rodí koncepcia prirodzeného práva a spoločenskej zmluvy. Z tejto koncepcie vychádzala buržoázia v boji proti absolutistickej vlády panovníka „DEKLARÁCIA PRÁV ČLOVEKA A OBČANA“ => 1791 (koniec Francúzskej revolúcie)
Tu sa zrodilo slovo OBČAN (predtým nevoľník, poddaný) má svoje práva.

19.storočie – formovali sa názory či štát má či nemá zasahovať do života spoločnosti – hľadala sa miera zásahov.
Z týchto úvah vzniká v Nemecku pojem „RECHSTAAT“ – právny štát

I.KANT – nemecký filozof, domnieval sa, že štát je zjednotenie slobodných bytostí, pod panstvom práva, preto kritizoval zasahovanie štátu do života spoločnosti.
Úlohou štátu je len vytvoriť systém platného práva a starať sa o jeho zavedenie do práva.

HUMBOLT – zakladateľ Berlínskej univerzity, rozvinul Kantove myšlienky.
Napísal spis: „ Jednotlivec a štát“ a tvrdil, že zasahovanie štátu do spoločnosti má byť presne vymedzené.