I. ZÁKLADY PRÁVA
VZNIK SPOLOČNOSTI A ŠTÁTU
Človek je tvor biospoločenský (patrí aj do prírody aj do spoločnosti) , skúma ich pravidlá, je od nich závislí a hľadá si v nich svoje miesto.
SPOLOČNOSŤ: existuje dlhšie ako štát, začala sa formovať od 3,8 mil. rokov od jednod.
podôb (rod, kmeň, zväz) k zložitejším, ktoré mali vlastný systém.
SPOLOČNOSŤ je vnútorne diferencovaný spolok, ktorý sa skladá z javov
a procesov, tvoria ju ľudia, spoločenské skupiny, inštitúcie, právo, kultúra,
umenie, náboženstvo, atď. Predstavuje súhrn najrozličnejších vzťahov medzi
ľuďmi k rodine, na verejnosti, pri výkone práce, morálne, právne a iné
vzťahy..
ŠTÁT: vzniká nn určitom stupni vývoja spoločnosti = v období rozkladu pravekej spoločnosti
približne 6000-4000 rokov p.n.l. (Sumer, Ur, Babylon, Atény)
Rozhodujúci význam pre vznik štátu a rozklad pravekej spoločnosti boli spoloč. deľba
práce, rozvinuté hospodárstvo, rozvoj remesiel a obchodu, rast produktivity práce,
rast obyvateľov = to všetko si vyžiadalo usporiadanie
Vyčleňuje sa skupina ľudí, ktorá sa venuje len riadeniu a stáva sa nositeľom štátnej
moci.
ŠTÁT je teda riadiaca formaa spoločnosti, kde sa vyčleňuje verejná moc ako
osobitná spoločenská funkcia = štátna moc (z lat. slova = „STATUS“ =stav)
status naturalis status civilis
(ľudstvo fungovalo na úrovni prirodzeného stavu) (stav občiansky)
Mestské štáty : V Ríme = „CIVITAS“
V Grécku = „POLIS“
Cicero vymyslel = „Res republika“ republika
(vec verejná)
ZNAKY A FUNKCIE ŠTÁTU : 1.) existencia štátnej moci
2.) existencia štátnych orgánov
3.) suverenita štátu
4.) štátne územie
5.) štátne občianstvo
1.) Štátna moc: druh verejnej moci, keď možno určovať správanie všetkých členov
spoločnosti = správanie je vynútiteľné štátnou mocou, ktorá sa
uskutočňuje pomocou štátnych orgánov.
Trojzložkové delenie št. moci:
a) zákonodárna moc = parlament
b) výkonná moc = vláda a prezident
c) súdna moc = súdy a prokuratúra
2.) Štátne orgány
3.)Suverenita štátu :
a) Vnútorná = prejavuje sa nezávislosťou zákonodárstva,
prejavuje sa nezávislosťou št. moci od
akejkoľvek moci vo vnútri štátu.
b) Vonkajšia = prejavuje sa nezávislosťou štátu od susedných
štátov alebo štátnych združení
4.) Štátne územie : je dané = a) štátnymi hranicami
b) vzdušnou čiarou
c) pobrežnými moriami
5.) Štátne občianstvo : znamená príslušnosť osoby k istému štátu z toho
vyplývajú práva a povinnosti občana
FUNKCIE ŠTÁTU
1.) Zabezpečenie reprodukcie štátno-mocenských
štruktúr
2.) Verejná moc
FORMA ŠTÁTU
záleží od 4 faktorov:
1.) od politického usporiadania
2.) od kultúrnej úrovne tradícií a hodnôt spoločnosti = vzdelanie
3.) od medzinárodnej sytuácie
4.) od objektívnych prírodných
a demokratických podmienok
Z hladiska hlavy štátu rozlišujeme tieto 3 formy štátu:
1) MONARCHIA= hlava štátu- panovník (kráľ, cisár,..)je nevolený, funkciu nadobúda
dedične, vykonáva doživotne, má osobné privilégia, nieje politicky
zodpovedný
3 druhy monarcie: a) Stavovská 14.-15.stor. = vládne šľachta a duchovenstvo, +pápež,
neskôr tretí stav mešťania
b) Absolutistická 15.-16.stor. = moc v rukách len jedného
panovníka, cirkev už nevládne
c) Konštitučná (parlamentná) vládne panovník + parlament. Moc je
rozdelená medzi panovníka a parlament
(Veľká Británia)
2) REPUBLIKA = predstaviteľ štátu je volený na časovo obmedzené obdobie bez osobných
privilégii – obvykle prezident alebo kolektívny orgán.
Podľa toho, ktorý z najvyšších orgánov má silnejšie postavenie rozdeľujeme:
a) Parlamentná (SR) – vyššiu moc má parlament
b) Prezidentská (USA) . prezident má právo „VETA“
3) DIKTATÚRA = keď je funkcia hlavy štátu obsadená nelegitímne napr. štátnym
prevratom. Na čele štátu môže stáť jedinec alebo skupina vojenská
junta (chunta) - v Chille.
TYPY ŠTÁTOV
Podľa územného členenia delíme štáty na:
a) CENTRALIZOVANÉ = (centrálne orgány
št. môžu zasahovať
do pravomoci miest-
nych orgánov)
c) DECENTRALIZOVANÁ = (obec sa riadi sama) dostáva určité finncie od štátu.
mietne orgány majú väčšie právomoci, ktoré vykonávajú
samostatne
Oblastná samospráva môže niekedy prerásť do
autonómie.
1.) UNITÁRNY = nositeľom suverenity je len štát ako celok, územné časti štátu
nemajú znaky štátnej suverenity.
Unitárny štát má: a) jednu ústavu
b) jednu sústavu št. orgánov
c) jedno zákonodárstvo
d) jednotné št. občianstvo
2.) ZLOŽENÝ = 1.) FEDERÁCIA – skladá sa z 2 alebo viacerých štátov
2.) REÁLNA ÚNIA
3.) NOVODOBÁ ÚNIA
4.) KONFEDERÁCIA
5.) PERSONÁLNA ÚNIA
1.)FEDERÁCIA : skladá sa z 2 albo vicerých štátov. Štáty predstvujú suverénne celky. Do
právomoci federácie patrí: a) OBRANA
b) ZAHRANIČNÝ OBCHOD
c) MENA
d) FEDERATÍVNE ZÁKONY
Do právomoci členských štátov patria: a) Hospodárske
b) Kultúrne kompetencie
c) Sociálne
Má minimálne 2 ústavy a všetky zložky zložených štátov. Napr. USA,
ZSSR... Vo svete existuje množstvo federálnych spojených štátov.
2.)REÁLNA ÚNIA: charakterizuje ju spoločný panovník a spoločná správ vecí na ktorých sa
členské štáty dohodnú napr. obrana, financie, zahraničná politika, ale
ide o voľnejšie
Existovala v Rakúsko-uhorsku 1867 – rakúskouhorské vyrovnanie
3.)NOVODOBÁ ÚNIA: bolo spojenie bývalých kolónií s materskými krajinami po II. svetovej
vojne v dôsledku rozpadu koloniálnej sústavy:
napr. Britské spoločenstvo národov
Spoločenstvo krajín pridružených k Francúzsku
NADŠTANDARDNÉ SPOJENIA
4.) KONFEDERÁCIA: zväz suverénnych štátov, má
spoločné štátne orgány, ktoré
prerokúvajú spoločné záležitosti,
ale rozhodnutia spoločenských
orgánov konfederácie nezaväzuje
občanov jednotlivých štátov, ale len
štáty ako celky.
USA – 1778- 1787
Švajčiarsko – skončilo v roku 1847
Nemecko – skončilo v roku 1870
V súčasnosti neexistuje čistý typ
konfederácie.
5.) PERSONÁLNA ÚNIA: voľné spojenie suverénnych
štátov, ktorá spája jedine
osoba spoločného panovníka
vtedy ak niektorý zo štátov
stratí panovníka.
Napr. Anglicko a Škótsko
ŠTÁTNY REŽIM:
Tvorí ho súhrn metód fngovania štátnej moci ( furmy vládnutia a riadenie v spoločnosti)
Rozoznávame 3 druhy režimov:
1.) Demokratický
2.) Nedemokratický
3.) Kombinovaný
1.) DEMOKRATICKÝ:
=znaky=
1.) Fungovanie trhovej ekonomiky – štát zasahuje v prípade nutnosti
2.) Štátna moc garantuje všetky 3 formy vlastníctva:
a) štátne
b) súkromné
c) družstevné
3.) Zaručuje ľudské práva a slobody
4.) Zaručuje slobodné voľby a volebné právo: a)všeobecné
b) priame
c) rovné
d) tajné hlasovanie
5.) Celé riadenie spoločnosti sa uskutočňuje v súlade so zákonmi.
6.) Dodržiava sa princíp voľby moci medzi: zákonodárnou, výkonnou, súdnou
7.) Pluralita ideológií, strán, sloboda vyznania a prejavu.
2.) NEDEMOKRATICKÝ: =znaky=
1.) Nerešpektuje trhovú ekonomiku a slobodu súkromného vlastníctva
2.) Nie sú garntované ľudské práva a slobody, alebo len obmedzené
3.) Štátna moc nevzniká z vôle ľudu
4.) Zakazuje sa zakladť strany a združenia, na ktorých nemá záujem štátna moc
5.) Prevažujú mimoprávne metódy riadenia zložené na represií (násilie, utláčania)
Nedemokratické režimy označujeme:
a) Totalitné
b) Despotické
c) Fašistické
d) Oligarchia ( vrstva spoločnosti, tak bohatá že stojí za zákonom)
3.) KOMBINOVANÝ: Prvky demokracie sa udeľujú vládnucim skupinám a prvk nedemokracie ovládaním (napr.v Ríme v období republiky)
DEMOKRACIA
Demos = ľud
z Grécka = vláda ľudu
Kracia = vláda
Demokracia znamená VAČŠINA
Má 2 formy:
1.) PRIAMA : Priamo rozhodujú slobodný občania na ľudových snemoch o veciach verejných (súdy, vypovedanie o skončení vojny)
Bola v Starovekom Ríme a Aténach, už dnes neexistuje
2.) NEPRIAMA / zastupiteľská
ľudia si volia v slobodných voľbách svojich zástupcov, poslancov, ktorí ich zastupujú v rozhodovaní o veciach verejných.
Pozostatky priamej demokracie:
1.) REFERENDUM = prihlasujú sa k prímaniu zákonov
2.) PLEBISCIT = prihlasuje sa k akýmkoľvek otázkam.
Druhy REFERENDA:
1.) Obligatórne: je dané ústavou a presne vymedzuje k akým zákonom sa vyhlasuje
2.) Fakultatívne: môže ale nemusí byť vyhlásené
3.) Ratifikačné: vyhlasuje sa na potvrdenie už prijatého zákony
4.) Vládne: môže ho vyhlásiť vláda
5.) Ľudové: vzniká na podnet ľudu
NEPRIAMA demokracia: sa uskutočňuje prostredníctvom volených zástupcov ľudu t.j.
poslancov vo voľbách a je garantovaná volebným právom.
Volebné právo:
1.) VŠEOBECNÉ -atributy volebného-právo voliť bez rozdielu na vek, pohlavie, rasy a národnosť, ale musia byť občanmi štátu.
Podmienka všeob. práva: právo voľby majú občania, ktorí min v deň volieb dosiahnu 18. rok života = dospelosť 18 r.=
AKTÍVNE = môžeš sa podieľať na voľbách
PASÍVNE = právo byť zvolený=21 rokov (na post prezidenta 35 rokov)
Vo volebnom zákone musím byť ustanovené aj to kto nemôže voliť:
a) občania zbavený svojprávnosti= psychická vada= musí byť súdom zbavený svojprávnosti
b) ľudia vo výkone trestu
2.) ROVNÉ –každý volič má len 1 hlas a všetky sú si rovné
3.) PRIAME –volič sám priamo, osobne, bez sprostredkovateľa volí. Hlas je neprenosný.
4.) TAJNOSŤ HLASOVANIA –vyplýva zo zákona upraviť miestnosť, tak aby každý volič vo vyhradenom mieste mohol upravovať hlasové lístky bez kontroly.
Volebné systémy: ako voľby prebiehajú
V demokratickej krajine sa uplatňujú 2 druhy:
1.) VäČŠINOVÝ (USA) – v každom volebnom obvode sa volí jeden poslanec (guverner). Územie štátu sa člení na množstvo volebných obvodov. Koľko obvodov je toľko je poslancov. Voliči svojimi hlasmi rozhodujú kto bude ich obvod zastupovať = volia konkrétne osoby.
Volebný zákon určí či na víťazstvo kandidáta stačí či
a) Absolútna väčšina = musí byť 50% + 1 hlas
b) Relatívna väčšina = víťazí kandidát, ktorý dostane najviac hlasov aj keby to bolo menej ako 50%
2.) SYSTÉM POMERNÉHO ZASTÚPENIA – Štát je rozdelený na menší počet volebných obvodov, ktoré sú veľké mnohomandátové. Volia sa politické strany alebo hnutia na kandidátke, ktorých je 15, 20 a viac.
Politické strany na základe výsledkov volieb obsadia taký počet poslaneckých mandátov aký zodpovedá pomeru dosiahnutých hlasov. Robí sa to pomocou volebného koeficientu. Úspešnosť nad 5% ide do parlamentu
Tento systém umožňuje určiť rozloženie síl v spoločnosti a predpokladá vytváranie koalícií.
POLITICKÉ STRANY, ICH VÝZNAM, VZNIK A KLASIFIKÁCIA
POLITICKÉ STRANY: reprezentujú ekonomické, kultúrne, sociálne a iné záujmy určitých skupín obyvateľstva
Ich zámerom je ovplyvňovať politickú moc. Prvoradý cieľ vo voľbách: získať čo najväčší podiel na štátnej moci.
VÝZNAM POLIT. STRÁN:
1.) -prostredníctvom nich sa realizuje zastupiteľský princíp
2.) -stabilizujú politickú moc
3.) -strany zabezpečujú pluralitu spoločnosti
PRVÉ ZOSKÚPENIA: už boli v starovekom Grécku a Ríme, ale o politických stranách môžeme hovoriť až v 19.storočí
Politické strany nie sú rovnaké, odlišujú sa a rozlišujú sa podľa určitých kritérií:
1.) -líšia sa podľa spôsobu výberu členov = rozoznávame potom strany:
a) -masové – môže do nich vstúpiť ktokoľvek, jediná podmienka je 18 rokov
b) -strany s cieleným výberom – majú kritériá podľa ktorých sa môže niekto členom.
2.) -podľa politickej orientácie rozlišujeme strany: a)-konzervatívne
b) -liberálne
c) -sociálne
a) KONZERVATÍVNE: Používajú v názve konzervatívna, ľudová, národná, kresťanská, katolícka. Ich tradičnými hodnotami sú: rodina, národ, náboženstvo.
b) LIBERÁLNE: Hodnoty: občianske práva a slobody, zachovanie mien, odmietajú násilie. V názve používajú: liberálna, strany stredu.
c) SOCIÁLNE: Orientujú sa na pracovné vrstvy. Sú za vytvorenie ekonomickej situácie, ktorá by odstránila príčinu triednej nerovnosti. V názvoch používajú: socialistická, komunistická, ľavicová.
3.) -podľa politického vplyvu:
a) Parlamentné
b) Neparlamentné
a) PARLAMENTNÉ: vyjadrujú sa k politike štátu priamo v parlamente a to prímaním zákonov, ústavy, vládnych programov. Vyjadrujú sa k politike vlády a môžu do nej zasahovať. Politický vplyv je rôzny, závisí od percentuálneho podielu.
Delia sa na:
a) koaličné
b) opozičné
b) NEPARLAMENTNÉ: nemajú priamy politický vplyv k politike sa vyjadrujú pomocou mítingov, konferencií, médií.
PRÁVNY ŠTÁT
Už v antickom Grécku sa objavili úvahy o črtách právneho štátu. Zákon tu vládol ako neobmedzený vládca nad všetkými. Grécky filozof PLATON videl spôsob štátu v tom, že nad vládnucou triedou vládne zákon.
Aristoteles- bol presvedčený, že zákon je obranným valom slabých proti svojvôli
mocných.
V STREDOVEKU – prevládala absolutistická forma vlády=nad úvahami o demokracii sa nezaoberal nikto = jednotlivé vrstvy spoločnosti sú ľahostajné voči štátu = „Dať cisárovi čo je cisárovo a dať Bohu čo je Božie.“
RENESANCIA – objavuje sa myšlienka silného centralizovaného štátu.
Michievalli = napísal dielo „VLADÁR“ (El Princije) = stanovil tu vlastnosti absolutistického panovníka a aj spôsob jeho vládnutia (priamosť diela) Vladár má byť mocný ako lev a lstivý ako líška, má vládnuť „politikou biču a cukru“ = dodnes sa tento spôsob vlády nazýva Machivellizmus.
V období revolúcií, ktoré znamenali prechod ku kapitalistickej spoločnosti sa rodí koncepcia prirodzeného práva a spoločenskej zmluvy. Z tejto koncepcie vychádzala buržoázia v boji proti absolutistickej vlády panovníka „DEKLARÁCIA PRÁV ČLOVEKA A OBČANA“ => 1791 (koniec Francúzskej revolúcie)
Tu sa zrodilo slovo OBČAN (predtým nevoľník, poddaný) má svoje práva.
19.storočie – formovali sa názory či štát má či nemá zasahovať do života spoločnosti – hľadala sa miera zásahov.
Z týchto úvah vzniká v Nemecku pojem „RECHSTAAT“ – právny štát
I.KANT – nemecký filozof, domnieval sa, že štát je zjednotenie slobodných bytostí, pod panstvom práva, preto kritizoval zasahovanie štátu do života spoločnosti.
Úlohou štátu je len vytvoriť systém platného práva a starať sa o jeho zavedenie do práva.
HUMBOLT – zakladateľ Berlínskej univerzity, rozvinul Kantove myšlienky.
Napísal spis: „ Jednotlivec a štát“ a tvrdil, že zasahovanie štátu do spoločnosti má byť presne vymedzené.
PRINCÍPY PRÁVNEHO ŠTÁTU:
1.) V právnom štáte vládne právo
2.) V právnom štáte je vytvorený účinný a fungujúci systém právnych a politických záruk proti porušeniu práva
3.) Všetka činnosť v štáte musí mať právny základ a musí byť realizovaná v rámci platného práva.
4.) Musia byť presne vymedzené právomoci jednotlivých orgánov, najmä zákonodárne
5.) Znakom je zákonnosť – dodržiavanie zákonov
6.) Žiadny štátny orgán, úradná osoba, organizácia ani žiadny človek sa nesmú postaviť nad zákon.
7.) Právny štát musí venovať pozornosť úrovni právneho poriadku, aby bol v súlade s medzinárodnými dohodami
VZNIK A PODSTATA PRÁVA
NORMY – sú pravidlá správania, ktoré majú ochraňovať určité hodnoty:
Nie sú vynútiteľné Etické – sústreďujú sa okolo hodnoty dobra (nemôžme niekoho Estetické – sústreďujú sa okolo hodnoty krása donútiť aby niečo urobil) Náboženské – sústreďujú sa okolo hodnoty viery v Boha = sú SUBJETÍVE
Sú vynútiteľné Právne – sústreďujú sa okolo hodnoty spravodlivosti a poriadku štátnou mocou = sú OBJEKTÍVNE
Bohyňa JUSTÍCIA – z lat. slova JUS = spravodlivosť
- má symbol súdnictva – má zaviazané oči= nestranná
- v jednej ruke drží váhy= zvažuje vinu a nevinu
- v druhej ruke drží meč, s ktorým určuje trest
PRÁVNE NORMY - pravidlá správania, ktoré sú vytvorené aj vynútiteľné štátnou mocou = zákonodárne útvary.
ZNAKY PRÁVA:
1.) MONIZMUS – v štáte môže existovať len jeden platný systém práva.
2.) ZVLÁŠTNA FORMA VYJADRENIA – majú formu zákona a sú publikované v zb.zákonov.
3.) SPäTOSŤ PRÁVA SO ŠTÁTOM – vynútiteľnosť práva
PRÁVO = SÚHRN VŠETKÝCH PLATNÝCH PRÁVNYCH NORIEM.
Systém práva: tvoria odvetvia práva – sú určité skupiny právnych noriem, ktoré
upravujú určitú skupinu spoločenských vzťahov ( vzťahy v rodine-
rodinné právo, vzťahy na pracovisku – pracovné právo)
Medzinárodné – upravuje vzťahy medzi štátmi. Je tvorené pomocou
medzinárodných zmlúv.
PRÁVO
Vnútorné – upravuje vzťahy v rámci štátu.
1.) MEDZINÁRODNÉ PRÁVO:
Gréci a Rímania ho ešte nepoznali a v prípade konfliktov ich riešili pomocou morálnych a náboženských noriem. Až v 16.storočí (reformácia) v dôsledku reformácie, keď bolo oslabené pôsobenie pápeža- španielsky teológovia: VITORIO, VASQUEZ, SUAREZ založili myšlienku, že vzťahy medzi štátmi by sa mali upravovať aj právne.
HUGO GROTIUS „vierozvestec OSN“ sa snažil vytvoriť zhromaždenie, aby právne rozhodlo o štátnych vzťahoch.
Medzinárodné právo tvoria:
a) MEDZINÁRODNÉ ZMLUVY
b) DIPLOMATICKÝ PROTOKOL
c) DODRŽIAVANIE MEDZINÁRODNÝCH ZVYKOLOSTÍ
(tzv. uznalcií)
RATIFIKÁCIA: je potvrdenie platnosti medzinárodnej zmluvy určitým štátnym orgánom. U nás
prezident aj v USA, inde parlament.
2.) VNÚTROŠTÁTNE PRÁVO:
a) verejné: právne vzťahy sú založené na nadradenosti a podradenosti. Právne
subjekty nie sú rovnocenné (finančné právo, štátne- ústavné právo,
správne právo,...)
b) súkromné: vzťahy medzi subjektami sú rovnocenné (rodinné, pracovné, obchodné, občianske právo)
ZÁKLADNÉ ODVETVIA PRÁVA
1.) Ústavné právo – obsahom je ústava = predstavuje spoločenský systém, ekonomické
základy štátu, rozčlenenie orgánov štátnej moci a ich kompetencie.
2.) Správne právo – upravuje správu vecí verejných ( školstvo, doprav, zdravotníctvo,
hosp. s bytovým fondom)
3.) Občianske právo – upravuje vzťah medzi občanmi navzájom, občanmi a organizáciami,
prípadne organizácie: občan –štát.
V právnych vzťahoch rozlišujeme:
a) FYZICKÁ OSOBA – občan, jednotlivec
b) PRÁVNICKÁ OSOBA – orgnizácia, štát (firma)
DELIKT: porušenie občianskeho práva. Neobsahuje vysoký stupeň nebezpečenstva pre
spoločnosť. V prípade páchania deliktu nastupuje občiansko - právna
zodpovednosť.
úmyselný
Delikt: neznalosť zákona neospravedlňuje!!!
z nedbanlivosti
4.) Obchodné právo: upravuje vzťahy medzi obchodnými partnermi. Nemá dlhú tradíciu.
5.) Pracovné právo: upravuje vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
KÓDEX –zákonník práce.
6.) Rodinné právo: vzťahy v rodine
vznik a zánik manželstva
vzájomnú vyživovaciu povinnosť rodičov a detí
náhradnú rodinnú starotlivosť – adopcia, pestúntvo, dokazovnie
otcovstva.
7.) Trestné právo: porušenie trestného práva je TRESTNÝ ČIN, ktorý dosahuje vysoký
stupeň nebezpečenstva pre spoločnosť.
Páchateľ trestného činu = ten kto trestný čin spácha (sám).
Spolupáchateľ = ten kto navádza druhého na trestné činy, pomáha pri
páchaní alebo ho zatají – trestný čin – pokus o trestný
čin.
TVORBA PRÁVA
Prestavuje legislatívny – zákonodárny proces
Proces – od podania návrhu zákona až po vstúpenia do platnosti.
1. Návrh zákona môžu podať subjekty, ktoré majú zákonodárnu iniciatívu – u nás sú to
napr.: poslanci, poslanecké výbory, vláda.
2. GESTOR ZÁKONA – ten kto vypracuje návrh zákona, musí byť podaný v paragrafovom
znení zákona a vždy ho sprevádza dôvodová správa, v ktorej je analyzovaný momentálny
stav a dôvod prečo je potrebné prijať nový zákon.
Návrh gestora zákona sa dáva predsedovi parlamentu, ten ho dáva na prerokovanie poslaneckému výboru podľa charakteru tohto zákona.
Prerokúva sa v 3 čítaniach – vtedy môžu poslanci dávať pozmeňujúce návrhy, v ktorých sa rozhoduje hlasovaním, potom nasleduje schvaľovanie zákona tiež hlasovaním.
3. KVÓRUM – počet poslancov, ktorý je potrebný na to, aby parlament bol schopný prijať právoplatné rozhodnutie. Musí to byť nadpolovičná väčšina ( zo 150 poslancov – 50% + 1 hlas = 76 hlasov za pri 150tich poslancoch)
Na prijatie ústavného zákona v ústave musí byť kvalifikovaná väčšina = 3/5vá väčšina (t.j. 90 hlasov pri 150tich poslancoch)
Zákon podpisuje: predseda NrSr + predseda vlády + prezident.
Prezident má PRÁVO VETA: silné = USA (schválenie 3/5vá väčšina)
slabé = SR (schválenie nadpolovičnou väčšinou)
Zverejnenie zákona: do 15 dní od prijatia.
Účinnosť zákona: spravidla 14 dní po zverejnení.
Platí zákon RETROAKTIVITY: Človek, ktorý spáchal trestný čin v istom období musí byť
stíhaný podľa vtedy platných zákonov ( zákaz súdiť spätne).
JUSTIČNÉ ORGÁNY
Orgány spravodlivosti:
1.) SÚDY
2.) ADVOKÁCIA
3.) PROKURATÚRA
4.) NOTÁRSTVO
5.) ZBOR NÁPRAVNEJ VÝCHOVY
1.) SÚDY: Rozhodujú o vine a nevine
vynášajú rozsudok,
stanovujú trestnú sankciu,
sú nezávislé,
sudcovia sú volitelny a odvolatelny,
volia sa na 4 roky,
platí roznosť občana pred súdom
každý občan má právo na obhajcu (ústnosť a verejnosť súdov).
a) Najvyšší súd (Štefan Harabin, Župné námestie 13, BA)
b) Krajské súdy –druhostupňové pre závažné trestné činy
c) Okresné súdy- prvostupňové v prípade odvolania
Vojenský súd
Ústavný súd ( Ján Mazák, Hlavná 72,Košice) špeciálne postihy
Zasadajú v senátoch ( 3 až 5 členné). Niekedy môže súdiť aj samosudca (ale len na okresných
súdoch)
2.) ADVOKÁCIA: ( JUDr. Štefan Detvai, Kolárska 4 , BA)
slobodné povolanie
ADVOKÁT: ten, ktorý je zapísaný v zozname. Ktorý je uvedený v Slovenkej Advokátskej Komore.
POŽIADAVKY:
a) Vysokoškolské vzdelanie
b) 5 rokov praxe
c) zloženie advokátskych skúšok
d) spoločenská bezúhonnosť
e) advokátsky sľub mlčanlivosti
3.) PROKURATÚRA: jej činnosť : 8 hlava ústavy
ÚLOHY:
a) Dodržiavanie zákonnosti v štáte
b) Vyšetruje trestnú činnosť
c) Kontroluje či všetky orgány a občania dodržiavajú zákony
d) Skúma či pri vyšetrovaní trestnej činnosti sa dodržuje zákon
e) V súdnych sporoch zastupuje štát ako vlastníka
f) Kontroluje dodržiavanie zákona v niektorých miestach obmedzujúcich slobodu (väzenie, psychiatrické ústavy)
Má 3 stupne:
1.) OKRESNÁ
2.) KRAJSKÁ
3.) GENERÁLNA – na jej čele stojí generálny prokurátor – Milan
Hanzel, Štúrová 2, BA.
Vymenúva ho a odvoláva prezident.
4.) NOTÁRSTVO: rozhoduje o veciach nespornej povahy = napr. dedičné konanie, overenie
platnosti dokumentov...
Poskytuje právne poradenstvo, spisujú zmluvy, prijímajú do úschovy cenné
listiny, predmety a peniaze.
5.) ZBOR NÁPRAVNEJ VÝCHOVY: je ozbrojený orgán, organizovaný podľa vojenských
zásad. Plní úlohy nápravnej výchovy osôb potrestaných
odňatím slobody v nápravno-výchovných ústavoch aj pre
mladistvých. Je podriadený ministrovi spravodlivosti.
