Pre právo sú charakteristické tieto znaky
Svojím vznikom i fungovaním je späté zo vznikom štátu, je zabezpečené štátnym donútením- má celospoločenskú záväznosť.
Má štátom stanovenú formu, vstupuje do platnosti oficiálne má presne vymedzenú platnosť.
Právo je súhrn platných právnych noriem ktoré sú stanovené štátom a všeobecne záväzne.
a) Objektívne právo- všeobecné záväzné
b) Subjektívne právo- je to oprávnenie niečo mať, používať, žiadať,
- vyplýva zo všeobecného platného práva a je ním zaručené a chránené
1) právna norma- pravidlo správania ktoré reguluje činnosť a postup ľudí (FO,PO), organizácií a štátu. znaky práv. normy: -je stanovená štátom a má stanovenú formu, -je všeobecne záväzná, čosi prikazuje, zakazuje, dovoľuje, -musí byť riadne vyhlásená v zbierke zákonov SR, -musí byť vynuliteľná, -každá právna norma má určitú spôsobnosť (osobnú, miestnu a časovú)
2) právny systém- tvoria to platné právne normy ktoré sú v právnom systéme usporiadané vertikálne a horizontálne, -právny systém štátu tvorí určitú štruktúru, - poznáme 3 druhy PS:a)právny systém štátu –vnútroštátne právo, b)medzinárodné právo, c)veľké právne systémy niektorých štátov, súžia ako prameň práva, určitý vzor či ideál
Verejné právo- upravuje vzťahy medzi štátom a občanom.
Súkromné právo - PO a FO tu vystupujú ako rovnoprávne subjekty.
Verejno súkr. Právo - pracovné, poistovacie a iné...
-najdôležitejšími prameňmi práva v SR sú:
a) republikové právo- ústava, ústavné zákony, vládne nariadenia musia byť dostupné a publikované v zbierke zákonov
b) komunálne právo- normy mestskej a miestnej samosprávy
Právna sila- vzájomný vzťah právnych noriem od najväčších po najmenšie
Právne vzťahy- vzťahy medzi 2 účastníkmi, keď jeden z nich má právo od druhého požadovať a druhý má povinnosť požadované plniť. Každý má právo aj povinnosti.
Znaky-existencia právnej moci ktorá je zviazaná na určité sústavy štátnych orgánov.
- suverenita štátu,
- štátne územie,
- štátne občianstvo,
Štátna moc - je to druh verejnej moci, keď schopnosť určovať správanie všetkých členov spoločnosti sa sústredilo. V rukách určitej skupiny, ktorá sa zaoberá len mocou. Štátna moc sa uskutočňuje prostredníctvom štátnych orgánov:
- zákonodarný,
- výkonný,
- súdny,
Suverenita štátu – nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek či vo vnútri štátu, alebo mimo hraníc daného štátu. Hovoríme o vnútornej a vonkajšej suverenite štátu.
Vnútorná suverenita- prejavuje sa nezávislosťou zákonodarstva, reprezentujú ju najvyššie orgány, ktoré majú najvyššiu moc. Vonkajšia suverenita- štát nie je podrobený vôli a záujmom iného štátu alebo vôli medzištátnych združení.
Štátne územie- obyvateľstvo štátu je organizované podľa územia. Územie je predpokladom vykonávania štátnej moci nad obyvateľstvom ktoré sa v ňom nachádza, či už ide o občanov štátu, alebo cudzincov.
Štátne občianstvo- znamená príslušnosť osoby určitému štátu- právne postavenie osoby , aké sú vzájomné práva a povinností občana a štátu-
Funkcia štátu- rozumieme takúto jeho činnosť, ktorá obsahuje určitú kontitu a kvalitu a má: Veľký rozsah a spoločenský význam, trvalý a systematický charakter, na jej vykonávanie štát vytvára organizačné štruktúry.
Základné funkcie štátu- funkcia zabezpečenia reprodukcie štátnomocenských štruktúr,
funkcia verejnej moci.
Voľby- sú jedným zo spôsobov, ktorým sa vyberajú zástupcovia do štátnych orgánov a inštitúcii. Konkrétny spôsob, akým sa tento výber realizuje závisí od právnej úpravy, tradície, funkcie, povahy štátu. Občan má právo zúčastniť sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom zástupcov, ktorým dáva mandát, aby v jeho mene rozhodovali o veciach verejných– nepriama demokracia.
Štáty-
1.) so systémom dvoch politických strán,
2.) so systémom viacerých politických strán. Volebná geometria- postup vytvárania volebných obvodov, volebná aritmetika- rozdeľovanie mandátov, závisí od volebného systému.
Zásady volebného práva- tajnosť hlasovania, rovnosť, priamosť volebného práva.
Aktívne volebné právo (do NRSR)- občan SR, vek 18rokov, zdržiavať sa na území SR. Pasívne volebné právo- (právo byť zvolený za poslanca NRSR)- štátne občianstvo, dovŕšenie veku 21rok., trvalý pobyt. Pre voľby do NRSR sa zriaďujú ÚVK(ústredná volebná komisia), OVK(okresná vol. kom.).
Volebná kampaň- začína sa 30 dní pred voľbami, Moratórium- 48 hodín pred voľbami, Voľby do NR- vyhlasuje predseda NR najneskôr 90 dní pred konaním volieb.
Orgány NR- predseda, podpredseda, výbory, poslanci.
Právo poslanca- právo zákonodarnej iniciatívy, intervetačné právo, klásť otázky, zúčastňovať sa na rokovaniach NRSR, hlasovať, byť volený do orgánov, poslaneckej imunity.
Výkonná moc- je vláda a prezident, volený priamou voľbou, 5 ročné funkčné obdobie, pôsobnosť prezidenta- smerom k zahraničiu, smerom k NR, smerom k vláde, kreačná pôsobnosť, prerogatívy štátnej hlavy. Štátne orgány- sú súčasťou mechanizmu štátu, kt. vo svojom súhrne zabezpečuje realizáciu jednotlivých funkcií a úloh štátu.
Štátne orgány sú: primárne, sekundárne.
Štátne orgány delíme podľa: moci kt. reprezentujú: zákonodarná moc (NR), výkonná moc(vláda), súdna moc (nezávislé súdy). Podľa zloženia- kolegiálne, individuálne, Podľa spôsobu akým sa zriaďujú- volene, vymenúvané. Zákonodarná moc- 150 poslancov, funkčné obdobie 4 roky, NRSR upravená 5. hlavou ústavy SR- pôsobnosť NR-
1.) v oblasti zákonodarstva,
2.) v oblasti kontroly,
3.) v oblasti tvorby štátnych orgánov,
4.) v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky.
Zákonodarná iniciatíva - právo podať návrh zákona a povinnosť NR a týmto návrhom zaoberať.
Pracovné právo - je odvetvie práva, ktorí upravuje vzťahy medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce. -centrálnym pojmom ku ktorému sa viaže predmet pracovného práva, je ľudská práca.- aby bola práca spôsobilým predmetom pracovného práva musí byť- ľudská, slobodná, odplatná, závislá, nesamostatná- námedzná, musí byť vykonaná osobne.
Subjekty pracovnoprávnych vzťahov -
1.) zamestnávateľ- FO,PO ktorá zamestnáva Fo v pracovnom pomere alebo v odbornom vzťahu,
2.) zamestnanec – je to FO ktorá vykonáva pre zamestnávateľa určitú prácu za dohodnutú odmenu.
3.) odborná organizácia- uzatvárajú kolektívne zmluvy.
4.) odborové zväzy- viac odborových organizácii,
5.) Štát- subjekt pracovnoprávnych vzťahov, zabezpečuje realizáciu práva na prácu, vykonáva kontrolu nad dodržiavaním predpisov o BOZP, zabezpečuje nároky zamestnancov z garančného fondu.
Pracovný pomer
- zmluvný a záväzkový vzťah, ktorým sa prvý účastník zaväzuje sa druhému účastníkovi vykonávať prácu za mzdu.
- ide o výkon v rámci dispozičného oprávnenia zamestnávateľa. Dispozičné oprávnenie- právo zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu zodpovedajúcu dojednanému druhu práce v mieste a čase určenom pri vzniku pracovného pomeru- právo zamestnávateľa ukladať zamestnancovi záväzné pokyny.
Obsah prac. pomeru – súbor práv a povinnosti na strane jedného účastníka, ktorým zodpovedajú práva a povinnosti na strane druhého účastníka.
Druhy prac. pomeru-
- podľa počtu a ich rozsahu,
- podľa dĺžky trvania prac. pomeru,
- podľa miesta výkonu práce.
1.) podľa počtu prac. pomerov a ich rozsahu ich delíme:
a) súbežné prac. pomery,
b)súbežné,
2.) podľa dĺžky trvania prac. pomeru-
a) na dobu určitú,
b) na dobu neurčitú.
Vznik a zmena pracovného pomeru- musí mať písomnú formu. Povinné obsahové náležitosti: druh práce, mzdové podmienky, miesto výkonu práce, dohodnutí deň nástupu do práce. Pravidelné obsah. nálež.: pracovný čas, výplatný termín, výmera dovolenky, dĺžka výpovednej doby (3 mesiace).
Skončenie prac. pomeru.:
1.) na základe právneho úkonu: dohodou, skončením skúšobnej lehote, okamžitým skončením.
2.) právnej udalosti- smrť zamestnanca, uplynutím času.
3.) úradného rozhodnutia.
4.) Zo zákona.
Skončenie prac. pom.
Dohodou: zamestnávateľ musí uviesť dôvody skončenia prac. pomeru.
Výpoveďou-
a) ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ,
b) ak sa zamestnanec stane nespôsobilým na výkon svojej práce,
c) ak sa zamestnanec stane nadbytočným,
d) je to strata spôsobilosti,
e) ak sú dôvody na okamžité skončenie pr. pomeru.
Povinnosti zamestnanca: plniť pokyny nadriadených súlade s právnymi predpismi, plne využívať prac. čas., povinnosť dodržiavať zákaz fajčenia na pracovisku. , pracovať podľa svojich síl.
Pracovný čas- je časový úsek v ktorom je zamestnanec dispozícii zamestnávateľmi vykonáva prácu a plní povinnosti súlade so prac. zmluvou. – denní, týždenní, ročný.
Max. týždenní prac.čas- 40h. ustanovený týždeň prac. čas je dohodnutý medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Pracovná zmena: je to časť ustanovení týždenný prac. času ktorú je zamest. Povinný odpracovať vrámci 1 dňa. Prac.režim môže byť: jedno-,dvoj-,troj,- zmenný prac. režim. Prac. zmeny: ranná (6:00-14:00), odpoludňajšia (14:00-22:00), nočná (22:00-06:00), prac. čas môže byť rovnomerná a nerovnomerná.
Dovolenka-
1.) za kalendárny rok/pomernú časť roka- má na to nárok (aspoň 60 dní), základná výmera dovolenky je 4 týždne,
2.) za odpracované dni,
3.) dodatková dovolenka.
Mzda
- je forma odmeny za prácu v pracovnom pomere, odmenou je aj odstupné, provízie, podiely na zisku,
- je peňažné alebo nepeňažné plnenie ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu. Je splatná po zadu za mesačné obdobie.
