referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vít
Sobota, 15. júna 2019
Štátne zriadenia na území Slovenska
Dátum pridania: 09.12.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: eXcentricka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 884
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 6m 10s
Pomalé čítanie: 9m 15s
 
VEĽKÁ MORAVA
Veľkomoravská ríša bola prvým štátnym útvarom našich predkov. Bol to relatívne stabilný štátny útvar, k upevneniu významne prispela i kresťanská cirkev. Rím mal záujem na usporiadaní vlády v Európe, vo Veľkej Morave videl určitú protiváhu rozpínavosti impéria Frankov. Aj preto pápež Ján VIII. bulou Industriae tuae povolil vykonávať liturgiu v slovienskom jazyku. Ústavné základy VM štátnosti položili Cyril a Metod v dielach Nomokánon a Zákon sudnyj ljudem (Zákonník pre pospolitý ľud - autorom je Cyril). Metodovo dielo Nomokánon možno pokladať za 1. slovenskú ústavu, za 1. občiansko-cirkevný zákonník. Obe tieto diela mali vzor v byzantskom práve.VM ríša podľahla tlaku Frankov. Zánik VM štátu vytvoril priaznivé podmienky pre vznik českého kráľovstva a uhorského štátu.

SLOVÁCI V UHORSKU
Územie Uhorska obývané slovenským etnikom – Slovensko – predstavovalo najvyspelejšiu oblasť nielen z hľadiska hospodárstva ale aj z hľadiska štátnych a právnych inštitúcií a inštitútov. Predkovia Maďarov ich prevzali a osvojili si ich. Nemaďarské národy začali byť utláčané, pomaďarčovací tlak narástol do rozmerov, že Slováci sa stali jedným z najutláčanejších národov v Európe. Uhorský štát neumožňoval Slovákom formovať vlastnú štátnosť. Svoje štátnopolitické požiadavky sme sformulovali v Žiadostiach slovenského národa ( Liptovský Mikuláš 10.5.1848). Ide o národný, kultúrny, sociálny politický program zhrnutý v 14 bodoch. Požaduje sa zriadenie národného snemu. Ďalej je vyslovená požiadavka zaviesť používanie národnej zástavy, slovenčiny ako úradného jazyka v slovenských župách a obciach, zriadiť národné školy všetkých stupňov, slovenské vojenské velenie, zaviesť všeobecné a rovné volebné právo s tajným hlasovaním, slobodu tlače a zhromaždovania, zrušiť poddanské povinnosti....
16.9.1848 bola vo Viedni vytvorená Slovenská národná rada ako najvyšší slovenský vojenský a politický orgán na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom.
19.9.1848 Vyhlásila Slovenská národná rada odtrhnutie Slovenska od Uhorska a vyzvala slovenský ľud do celonárodného povstania. Maďarské gardy toto povstanie potlačili a vláda v Budapešti nastolila na Slovensku politický teror.
Maďarizácia v druhej polovici 19.storočia sa vystupňovali hoci občas sa zdalo, že Slováci dosiahli isté ústupky. O tom svedčí Memorandum slovenského národa prijaté v Martine 7.6.1861 – dôraz na uznanie slovenského národa rovnoprávneho s maďarským a a uznanie slovenčiny ako úradného jazyka na území Slovenska. Podrobné požiadavky obsahoval Prosbopis Slovákov odovzdaný 12.12.1861 slovenskou deputáciou vo Viedni cisárovi Františkovi Jozefovi I.

ÚSTAVA ČSR Z ROKU 1920
Ústava ČSR mala svoj vzor v americkej, francúzskej ústave a tiež v ústave Weimarskej republiky. Ústavná listina ČSR sa skladala z úvodného vyhlásenia, uvádzacieho zákona, 10 článkov, 6 hláv a 134 paragrafov.
1. hlava: zakotvovala jednotnosť, Prahu ako hlavné mesto a farby republiky.
2. hlava: je predovšetkým o zákonodarnej moci, ktorú vykonával dvojkomorový parlament(skladal sa z poslaneckej snemovne a senátu).
3. hlava: bola v nej upravená vládna a výkonna moc.
4. hlava: moc sudcovská.
5. hlava: práva a slobody, povinnosti občanov...
6. hlava: zaoberá sa ochranou národnostných, náboženských a rasových menšín.
Po celý čas jestvovania prvej republiky nebola oficiálne uznaná existencia Slovákov.
Slováci požadovali aby českí politici, ktorí podpísali Pittsburskú dohodu z roku 1918 splnili aspoň prísľub autonómie Slovenska. Prvý takýto navrh predložili Ferdinand Juriga a Ľudovít Labaj. Návrh Vojtecha Tuku smeroval k vytvoreniu Česko-slovenskej zväzovej republiky.(2 suverénne štáty) Vládne strany neboli schopné vymaniť sa z čechoslovakizmu a uznať Slovákov za samostatný národ. Zápas s čechoslovakistami viedla najmä HSĽS. Andrej Hlinka s Martinom Rázusom požadovali včleniť Pittsburskú dohodu do Ústavy ČSR. Česká strana nemala pre toto pochopenie a označila to za rozbíjanie jednoty československého štátu a národa. Slovenské požiadavky predstavuje Žilinská dohoda zo 6.10.1938, ktorú podpísali zástupcovia HSĽS s predstaviteľmi agrárnej, národnej, sociálnodemokratickej a iných strán.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA (1939 – 1945)
Zámienkou na zásah Nemecka bol zákrok pražskej vlády ktorá sa v záujme udržania celistvosti ČSR rozhodla zakročiť proti autonómnej slovenskej vláde (tzv. Homolov puč)
Po prijatí Hitlerovho návrhu vyhlásil Snem Slovenskej krajiny 14.3.1939 Slovenskú republiku. Tento čin uchránil veľkú časť Slovenska pred rozdelením medzi Nemecko, Poľsko a Maďarsko. Ústava bola schválená 21.3.1939 a skladala sa z 2 častí. Z Vyhlásenia (preambuly) a 13 hláv, ktoré obsahovali 103 paragrafov.
1. hlava: všeobecné ustanovenia 2.hlava: snem 3.hlava: prezident republiky 4.hlava: vláda 5.hlava: štátna rada 6.hlava: politické strany 7.hlava: stavovské zriadenie 8. hlava: územná samospráva 9.hlava: súdnictvo 10.hlava: povinnosti a práva občanov 11.hlava: cirkev 12.hlava: národnostné skupiny 13.hlava: rozličné ustanovenia
Ústava z roku 1939 zakotvila republikánsku formu vlády na čele s prezidentom republiky(26.10.1939 bol zvolený ThDr. Jozef Tiso)
Rovnako ako sa Edvard Beneš sklamal vo svojich západných spojencoch (Veľká Británia, Francúzsko) a prikláňal sa postupne k prosovietskej orientácii, aj na Slovensku mohutneli tendencie novej zahraničnopolitickej orientácie osobitne na Sovietsky zväz.

PRÍPRAVA NOVEJ ÚSTAVY ČSSR, ČSR A SSR (TZV. TROJJEDINEJ ÚSTAVY)
Základy právnej politiky, a teda aj zámerov legislatívy boli vytyčované len orgánmi komunistickej strany. V r.1987 sa začali práce na novej Ústave ČSSR ale nie na ústavách národných republík. Bolo potrebné prijať novú Ústavu ČSSR a ústavy národných republík ako jeden dokument ako trojjedinú ústavu. O vypracovaní ústav národných republík sa však nehovorilo. Slovenskí odborníci z oblasti vied o štáte neustále zdôrazňovali túto požiadavku. Návrh trojjedinej ústavy ČSSR, ČSR a SSR nielenže zasahoval do suverenity národa ale aj do suverenity národných republík a okrem toho chcel zaistiť a stabilizovať vtedajšie ústavné pomery. Tento návrh tvrdo kritizovali poslanci SNR ako Vladimír Mináč, Vasiľ Bejda a Ján Majer. Minister pre legislatívu Marián Čalfa požiadal expertov aby vypracovali pripomienky k návrhu ústavy.( Pripomienky k návrhu zákona o spôsobe prijatia novej Ústavy Československej socialistickej republiky) Tieto pripomienky mali charakter výzvy aby poslanci SNR zaň nehlasovali (za ten zákon). Pod tlakom vystúpenia predsedu SNR Viliama Šalgoviča SNR tento návrh ústavného zákona v tejto podobe schválila. Autorov Pripomienok....vykázali zo zasadania SNR, a na druhý deň ich vôbec nevpustili do budovy SNR kde zasadala.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.