Základy práva

PRÁVO – PRÁVNE NORMY – PRÁVNY SYSTÉM –PRAVNE VZTAHY

Pramene práva
Pramene tvorby práva – materiálne pramene práva
Pramene poznania práva – priame, nepriame
Priame – úradné pramene práva – oficiálne zbierky
Nepriame – informácie o platnom práve vyjadrené v komentároch k textom priamych prameňov práva
Pramene práva v o formálnom zmysle vyjadrujú záväznosť platného práva. Každý štát stanovuje konkrétne alebo uznané formy, v ktorých sú vyjadrené platné právne normy. Toto pravidlo nadobúda charakter všeobecne záväznej právnej normy

Druhy prameňov práva
Normatívne právne akty
Právne obyčaje
Súdne, správne precedensy
Normatívne zmluvy

Zásady tvorby práva – stanovenie právomoci, pôsobnosti, spôsobu procesu

Kontinuálny systém - základný prameň práva – zákon (normatívny právny akt)
Zákon je normatívnym právnym aktom primárnym.

Normatívne akty
Normatívny právny akt je výsledkom normotvornej činnosti kompetentných štátnych orgánov, ktorou sa ustanovujú, menia alebo rušia právne normy
Normatívne právne akty – právne akty –akty všeobecne záväzné – právny poriadok, zákony a iné právne predpisy, všeobecne záväzné právne predpisy
Normatívne právne akty sa vydávajú predpísaným spôsobom, musia byť verejne vyhlásené, sú všeobecne záväzné.

Právna obyčaj musí spĺňať podmienky
Dlhodobé faktické masové uskutočňovanie určitého správania sa na určitom území
Určitosť obyčaje – možnosť konkrétne určiť jej obsah
Aplikácia obyčajových pravidiel štátnymi orgánmi i vrátane uplatnenia štátneho donútenia pri ich porušení

Označuje sa aj právo nepísané (normatívne akty sú právo písané, majú písomnú formu vydania) právna obyčaj nemusí mať písomnú formu, ale v rozvinutejších právnych kultúrach bolo obyčajové právo písané (nie oficiálne texty) – súkromné zbierky zozbierané a spísané právnymi vedcami.

Je prameňom angloamerického práva, ale aj kontinuálneho európskeho systému – pričom právne obyčaje sa považujú za prameň práva len v prípadoch, keď sa ich zákon dovoláva.

Precedens – (súdny) ako prameň práva je individuálny právny akt – (rozhodnutie, štátneho orgánu), kt. rieši prípad doposiaľ právnymi normami neupravený. Prvé rozhodnutie v takomto prípade nadobúda do budúcnosti všeobecnú záväznosť, každé ďalšie rozhodnutie v prípadoch rovnakého druhu sa podriaďuje prvému rozhodnutiu.

Je prameňom angloamerického systému práva

Normatívny zmluvy
Zmluva je zhodný prejav vôle dvoch alebo viacerých subjektov a nemá všeobecný normatívny význam. Zmluva sa stáva prameňom práva, ak má všeobecný charakter. Zmluva obsahujúca právnu normu je normatívnou zmluvou – je prameňom práva (medzinárodného)
Od normatívnych právnych aktov ako všeobecne záväzných právnych predpisov treba rozlišovať normatívne interné inštrukcie
1. Čo sú interné normatívne právne inštrukcie?

Normatívne interné inštrukcie – smernice, opatrenia, pokyny nie sú všeobecne záväzné, najmä štátom stanovenú formu nie sú prameňom práva. Riadia činnosť administratívne podriadených orgánov, pre ktoré sú záväzné.

2. Čo je právo?
Pojem – právo
a) Definícia – administratívny pojem práva
Právo – je súbor všeobecne záväzných pravidiel správania sa v štátom ustanovenej alebo uznanej forme, kt. zachovávanie je vynutiteľné štátnou mocou.

b) vedecký pojem práva
Je jednotou 3 rovín
- súbor právnych noriem
- súbor právnych vzťahov
- právne vedomie

Právo je súbor pravidiel správania sa – systém právnych noriem

3. Aký je vzťah medzi morálkou a právom?
Morálka sa nedá vynútiť štátnou mocou. Právo sa dá vynútiť štátnou mocou
Morálka – „prirodzené právo“- normatívny systém (kritika, chvála)

4. Čím sa právo odlišuje od iných normatívnych systémov?
a) monizmus – monos z grec. – jeden
b) spätosť so štátom – vynútenie štátnou mocou
c) zvláštna forma – predpísaná forma
Pod štátom stanovenou alebo uznanou formou práva máme na mysli formy práva, v ktorých štát vyjadruje právne normy.

5. Čo je to norma?
Definícia normy
Všeobecná výpoveď direktívnej povahy, kt. svojmu adresátovi, formou príkazu, zákazu, alebo dovolenia určuje ako sa má správať

6. Čo je to právna norma?
Definícia právnej normy
Všeobecne záväzné pravidlo správania sa ustanovené štátom a vynutiteľné štátnou mocou
Právna norma je objektívne existujúce záväzné pravidlo správania sa.

7. Aké sú špecifické znaky právnej normy?
a) všeobecnosť – platí pre všetkých
b) záväznosť – platí pre všetkých
c) normatívnosť – pravidlo správania
d) štátom stanovená, uznaná forma
e) štátne donútenie
f) efektívnosť

Normatívnosť právnej normy – prikazujú, zakazujú dovoľujú, stanovujú práva a povinnosti
Záväznosť právnych noriem vyplýva iz ich platnosti. Na záväznosť bezprostredne nadväzuje všeobecnosť.
Normatívny právny akt a právna norma nie sú totožné pojmy. Právne normy sú obsahom normatívnych právnych aktov.
8. Aké sú podmienky platnosti právnej normy?
a) právna norma je prijatá príslušným orgánom
b) právna norma je prijatá predpísaným spôsobom
c) právna norma musí byť predpísaným spôsobom vyhlásená

9. Aké sú to derogačné pravidlá?
Derogat – zrušiť
a) vyšší zákon ruší nižší zákon
b) neskorší zákon ruší skorší zákon
c) osobitný špeciálny zákon ruší všeobecný zákon

Dôvody zániku platnosti a účinnosti
Právne normy pôsobia v určitom čase, takže ich platnosť a účinnosť nielen vzniká, ale aj zaniká.

Vonkajším dôvodom zániku platnosti a účinnosti právnej normy je vznik platnosti a účinnosti novej normy, ktorá upravuje rovnaké vzťahy a má rovnakú alebo vyššiu právnu silu.
Vnútorným dôvodom zániku platnosti účinnosti právnych noriem majú pôvod v samotnej právnej norme, ktorej platnosť a účinnosť je vopred časovo obmedzená – termínované právne normy.

10. Čo to je legisvakačná lehota?
Doba medzi platnosťou a účinnosťou, spravidla 15 dní
Účinnosť – časová pôsobnosť právnej normy
Podmienky plastnosti PN – dňom uverejnenia nadobudne platnosť, neskôr nadobudne účinnosť – 15. dňom po vyhlásení, výnimočne, skôr, ale môže byť aj dlhšia, mimoriadne v ten istý deň
vakatio legis – prázdniny zákona

11. Čo je te interporalita?
Interporálne ustanovenia sú súčasťou záverečných ustanovení
Predmetom interporálnych (tranzitných, prechodných) ustanovení, je úprava dočasného pôsobenia skoršieho a neskoršieho NPA v prechodnom období, v kt. sa finalizuje realizácia právnych vzťahov vzniknutých za časovej pôsobnosti NPA

12. Čo je retroaktivita a kedy je prípustná
Lex retro – non a qit – zákon spätne nepôsobí
Aretroaktivita – zákony majú pôsobnosť do budúcnosti
Retroaktivita – spätné pôsobenie zákona do minulosti
Retroaktivita je prípustná len vtedy, ak je to pre občana výhodnejšie.

13. Čo je premlčacia a prekluzívna lehota?
Právnymi udalosťami sú narodenie, smrť, plynutie času
Plynutie času – lehoty v práve
14. Prekluzívna lehota – predpokladá uplynutie stanovenej lehoty na uplatnenie práva v dôsledku čoho dochádza k zániku práva neuplatneného v stanovenej lehote.

14. Premlčacia lehota – predpokladá uplynutie stanovenej lehoty na uplatnenie práva v dôsledku čoho však právo nezaniká, len sa oslabuje, až uplatnením námietky premlčania dochádza k zániku nároku.

15. Aký je systém práva?
Právo – len jedno, monizmus, všeobecnosť, záväznosť - všeobecná záväznosť
Monizmus a derogačné pravidlá zabezpečujú jednotu práva Jednota práva – monizmus – právne normy by si nemali odporovať
Jednota 2 rovín
a) svojou jednotou
b) svojou diferencovanosťou
Diferencovanosť práva – systém práva
– Súkromné
I. štátne – ústavné právo
II. správne asministratívne právo
III. finančné právo
IV. trestné právo
V. (pracovné právo)
Verejné právo
I. občianske právo
II. obchodné právo
III. rodinné právo
IV. pozemkové právo
V. (pracovné právo)

Právo je objektívne a subjektívne

Objektívne - pozitívne – platné právo – opak prirodzeného práva
Subjektívne právo –prirodzené právo - oprávnenie, kt. vyplýva z objektívneho práva, možnosť subjektu práva správať sa určitým spôsobom, vyžadovať splnenie právnej povinnosti od iného

Pozitívnoprávna koncepcia právo je systémom právnych noriem, popiera možnosť existencie iného jako platného práva. Pozitívnoprávne myslenie je monoistické.
Prirodzené myslenie je dualistické, nepopiera existenciu pozitívneho práva, ale tvrdí, že nad ním stojí ešte ďalšie prirodzené právo.

16. Zložky subjektívneho práva:
a) možnosť byť subjektom objektívneho práva
b) mať oprávnenie z objektívneho práva
c) mať možnosť vyžadovať u iných rešpektovanie tochto oprávnenia
d) možnosť mocenského zásahu štátu

Č o realizácia práva?
I Aké sú prvky právnych vzťahov?
a) subjekty
b) objekt
c) obsah – oprávnenia a povinnosti

II Aké sú podmienky (predpoklady)právnych vťahov?
a) právna skutočnosť – hypotéza
b) subjekty
c) objekt
17. Aká je štruktúra právnej normy?

17 Popíšte trojčlánkovú štruktúru právnej normy
a) hypotéza – AK
Stanovuje spoločenské podmienky, predpoklady, za ktorých sa má realizovať pravidlo správania obsiahnuté v dispozícii
b) dispozícia – POTOM
Obsahuje samotné pravidlo správania, prostredníctvom nej sa predovšetkým reguluje konanie ľudí v právnych vzťahoc, z nej vyplývajú oprávnenia a povinnosti v hypotéze
c) sankcia – INAK
Vyjadruje právny následok v prípade porušenia povinnnosti uvedenej v dispozícii., určitá osobitná ujma, kt. má postihnúť, pouršiteľa právnej nomry, t. j. každého, kto by podmienok obsiahnutých v hypotéze nezachoval pravidlo stanovené v dispozícií
H+D+S – v jednom zákone – výnimka

17. Popíšte dvojčlánkovú(duálnu, zdvojenú) štruktúru právnej normy
AK A F POTOM B
AK NON B F POTOM C

Primárna hypotéza Primárna dispozícia
A B
Sekundárna hypotéza Sekundárna dispozícia
Non B C

Druhy právnych noriem
Normy práva hmotného – upravujú práva a povinnosti subjektov v rámci konkrétneho právneho vzťahu
Normy práva procesného - upravujú postup štátnych orgánov a účastníkov konania při rozhodovaní o právach a povinnostiach účastníkov

18. Čo je to kogentná (kategorická) právna norma?
Také ustanovenia, kt. majú mimoriadny význam a sa musia kategoricky dodržiavať.

19. Čo je to dispozitívna právna norma, aj uviesť príklad?
Umožňujú účastníkom právnych vzťahov, aby prejavom súhlasnej vôle určili obsah vzájomných oprávnení a povinností (vzťahuje sa podporne – subsidiárne)

20. Čo je oprávňujúca právna norma?
Formulujú výslovne len oprávnenia - môže, ale nemusí

21. Čo je zaväzujúca právna norma?
Formulujú výslovne povinnosť a t formou príkazu alebo zákazu, obsahuje zákaz, alebo príkaz, je povinný, musí, má povinnosť

Platnosť, pôsobnosť, účinnosť právnej normy, lehoty
Platnosť právnej normy znamená, že sú pri jej tvorbe splnené všetky náležitosti predpísané právnym systémom – normatívnymi právnymi aktami, že boli vydané príslušným orgánom v medziach jeho právomoci a kompetencie a že boli riade vyhlásené

Pôsobnosť právnej normy znamená stanovenie rozsahu v akom sa norma použije na konkrétny prípad so zreteľom k
Času, miestu, subjektu a veci – pôsobnosť časová, miestna, osobná, vecná
Výnimku zo všeobecnej pôsobnosti právnych noriem majú diplomatické imunity a výsady (vyňaté najmä z pôsobnosti trestoprávnych a administratívnoprávych noriem.)
Právne vzťahy
Vzťahy vznikajúce medzi ľudskými - fyzickými a právnickými osobami – predstavujú spoločenský vzťahy, ak sú regulované právnymi normami – sú to právne vzťahy.
Právne vzťahy – sú súhrn vzájomných oprávnení a povinnosť PV, oprávnenia jedného subjektu zodpovedajú povinnosti druhého subjektu(a naopak)

Subjekty právneho vzťahu - FO, PO
Subjekty právneho vzťahu sú subjekty práva – účastníci právnych vzťahov – osoby v právnom zmysle - právna osoba – právna subjektivita

Obsah právnych vzťahov
Oprávnenia – Upravujú možnosť subjektu právneho vzťahu správať sa určitým spôsobom a požadovať k tomu zodpovedajúce správanie iného subjektu. (toto oprávnenie sa môže, ale nemusí uplatniť
Povinnosti – nutnosť subjektu PV správať sa tak jako predpokladá PN.

Objekt (predmet) právneho vzťahu
Je to, k čomu smerujú vzájomné práva a povinnosti

Štruktúra právneho vzťahu

PREDPOKLADY
I. PRAVNE NORMY
II. PRAVNE SKUTOCNOSTI
A. OBJEKTIVNE a) PRAVNE UDALOSTI
b) PROTIPRAVNE STAVY
B. SUBJEKTIVNE a) PRAVNE KONANIE
b) PROTIPRAVNE KONANIE
· INDIVIDUALNE PRAVNE AKTY
· PRAVNE UKONY

PRVKY
SUBJEKTY
OBJEKTY
OBSAH
II. Právne skutočnosti ako predpoklad právneho vzťahu sú právne významné okolnosti, ktoré spôsobujú právne následky a sú predvídané v hypotéze právnej normy.(vznik, zmena, zánik právnych vzťahov)

A Objektívne právne skutočnosti sú právne skutočnosti nezávislé od vôle subjektu.
a) Právne udalosti sú také právne skutočnosti, na ktoré sa viaže vznik, zmena, zánik pracovného vzťahu a vznikli nezávisle od vôle subjektu
b) Protiprávne stavy sú výsledkom nezavineného chovania alebo udalosti, ktoré sú v rozpore s právom.

B Subjektívne právne skutočnosti sú právne skutočnosti závisle od vôle subjektu.
a) Právne konanie – je právna skutočnosť spočívajúca v správaní subjektu v súlade s právnymi normami. Správanie v súlade s právnymi normami je spravidla prejavom vôle subjektu, ktorá sa môže prejaviť činnosťou alebo nečinnosťou.
b) Protiprávne konanie – delikt – spočíva v činnosti alebo nečinnosti, ktorá je v rozpore s právnymi normami. Výsledkom protiprávneho konanie je spravidla zodpovednosť toho, kto sa takéhoto konania dopustil (delikvent)
Zavinenie je definované ako vnútorný psychický vzťah toho, kto porušuje právo , ktoré je v rozpore splatným právom a vedie k protiprávnemu výsledku. Zavinenie sa prejavuje formou priameho alebo nepriameho úmyslu, vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti.

22. Právne významné ľudské správanie podľa toho, či je právnou normou dovolené, alebo zakázané, delí ma na
a) právne konanie
b) protiprávne konanie

· Právne úkony (FO PO) - sú také prejavy vôle, ktoré sú v súlade s právnymi právnymi normami a sú spôsobilé privodiť právne následky TZV – súkromoprávne úkony · Individuálne právne akty – štátnych orgánov tzv. verejnoprávne úkony

23. Aký je systém právnych skutočnosti
a) vôľové ľudské vlastnosti
b) právne podmienky – prezunkcie
c) právne fikcie
d) právne udalosti

Druhy právnych úkonov?
a) výslovné – ústne, písomne
b) konkludentne – iným jako výslovným spôsobom, o kt. nemôže byť pochybností, čo chcel subjekt svojou vôľou prejaviť –reč tela – mimika gestikulácia, súhlasné pokývanie hlavou, stisk ruky, (roztrhanie závetu poručiteľom)

Právne úkony možno urobiť?
a) konaním – komisívne
b) nekonaním – nekomisívne
24. Aké sú náležitosti právneho úkonu?
a) spôsobilosť subjektu na právne úkony
b) vôľa
c) prejav vôle
d) možnosť a dovolenie plnenia

25. Spôsobilosť subjektu na právne úkony – z čoho vyplýva subjektivita FO?
PO – zápis do OR (a iné formy)
Druhy právnej subjektivity
a) spôsobilosť na právne povinnosti
b) spôsobilosť na právne úkony (právne konanie)
c) spôsobilosť na protiprávne úkony – deliktuálna spôsobilosť (protiprávne konanie)
d) spôsobilosť samostatne vystupovať – procesná spôsobilosť

26. Aké sú druhy právnych domnienok?
a) vyvrátiteľné
Prezunkcia neviny – dokiaľ právoplatným rozsudkom neuznal súd niekoho za vinného musí sa na neho hľadieť jako na nevinného (na základe dôkazov)
b) nevyvrátiteľné
Domnienka o znalosti všeobecne známych vyhlásených platných predpisov je nevyvrátiteľná
„Neznalosť zákona neospravedlňuje!

27. Právne fikcie
„fingujú“ – nahrádzajú právne úkony
Náhradné doručenie písomnosti podľa paragrafu 24, 25 správneho poriadku, podľa paragrafu 47. občianskeho súdneho poriadku (doručenie výpovede – odmietnutie, aj tak je prevzatá – deň uloženia – deň prevzatia)

28. Aké sú právne udalosti?
Právne udalosti sú nezávislé od vôle človeka – narodenia, smrť, živelné prírodné katastrofy
Najdôležitejšia – plynutie času – premlčacia, prekluívna, výpovedná lehota

29. Aké sú štádia legisvakačného procesu – tvorba zákona?
a) legisvakačná iniciatíva – podania návrhu zákona (vláda NRSR, poslanci NRSR, výbory NRSR)
b) prerokovanie návrhu zákona v pléne NRDR
c) v 3. čítaniach, alebo v skrátenom konaní
d) hlasovanie o návrhu zákona (bežné zákony – nadpolovičná väčšina, dôležité – kvalifikovaná väčšina – 3/5 – 90 zo 150)
e) podpísanie – signácia návrhu zákona (predseda NRSR, prezident SR, predseda vlády SR)
f) vyhlásenie zákona v Zbierke zákonov
30. Čo je analógia práva?
Právne veci, kt. nie sú výslovne právom upravené sa rozhodujú na základe aplikácie práva podľa analógie.

Analógia zákona – je postup aplikácie právnej normy, kt. upravuje najpodobnejší analogický prípad, právna norma sa aplikuje na prípad, ktorý nie je výslovne upravený, ale odlišuje sa druhotnými znakmi.
Analógia práva – je postup , ktorý sa použije v prípade, keď neexistuje žiadne právna norma, ktorá by riešila konkrétny alebo podobný prípad.
31. Čo je aplikácia práva?
Osobitná forma uskutočňovania práva. Aplikáciu práva uskutočňujú štátne orgány na základe svojej právomoci a kompetencie, kt. je stanovené v normatívnych právnych aktoch, je to rozhodnutie štátnych orgánov na základe a v rámci právnych noriem.
Výsledkom aplikačného procesu je individuálny právny akt – ak aplikácie práva – rozhodnutie št. Orgánu.

Proces aplikácie práva – tri štádia
Zistenie skutkového stavu riešeného prípadu
Zistenie právnej normy, podľa, kt. sa má riešiť konkrétny prípad
- zistiť či je norma platná
- zistiť oficiálne znenie textu
- zistiť výklad právnej normy
vydanie rozhodnutia – individuálneho právneho aktu kt. je záverom procesu aplikácie práva. Individuálny právny akt je záväzný pezprostredne pre subjekty, kt. sa priamo týka

Podľa právych následkov:
Konštituívne individuálne právne akty sú právnymi skutočnosťami s ktorými je spojený vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu – pre konkrétny subjekt – vznik nových práv a povinností
Deklaratórne individuálne právne akty konštatujú určité skutočnosti, existenciu prípadne neexistenciu právnych vzťahov. Nespôsobujú zmenu konkrétneho právneho vzťahu.

Podľa podnetu
IPA – vydané z iniciatívy orgánu, kt. akt vydáva
IPA vydané na základe vonkajšieho podnetu
IPA vydané na základe podnetu toho, koho sa IPA týka

Uváženie pre aplikácii
Princíp viazanosti štátnych orgánov je jedným zo základných princípov demokratického štátu
Sú povinné pri svojej činnosti postupovať podľa práva a na jeho základe.
Viazanosť je podmienená so všeobecnosťou právnej normy, čím ponecháva normotvorca ŠO v právnej regulácii dostatočný priestor na aplikáciu práva (osobitosti každého konkrétneho prípadu)

Podriadenie každého konkrétneho prípadu konkrétnej právnej normy sa uskutočňuje v dvoch formách:
Forma súdenia – aplikuje sa pri kogentných – kategorických právnych normách, sú jednoznačne formulované, aplikácia je jednoduchá – prosté prenesenie do konkrétneho rozhodnutia.
Forma posúdenia – aplikuje sa pri dispozitívnych normách, ktoré pre uváženie vytvárajú dostatatočný priestor
Viazané uváženie –umožňuje štátnemu orgánu aplikujúcemu právo, aby věc posúdil, uvážil, či je potrebné a ako je potrebné rozhodnúť (vychádza zo všeobecnosti PN dispozitívnej)
Voľné uváženie – normotvorca oprávňuje naň orgány, kt. aplikujú právo (formou analógie). Záleží na názore orgánu aplikujúceho právo.
32. Čo je inerpretácia(výklad) práva?
Zisťovanie objasňovanie zmyslu a obsahu platných právnych normie, za účelom ich správneho praktického využitia

Členenie
Podľa subjektov – kto podáva výklad
Legálny
Interný
Autentický
Výklad najvyššieho súdu
Výklad orgánu aplikujúceho právo
Výklad doktrinálny

Podľa metód
Jazykovo gramatický
Systematický
Historický
Logický

Podľa rozsahu právnej normy
Doslovný
Zužujúci
Rozširujúci
34. Aká je štruktúra Ústavy SR?

ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
· PREAMBULA
· PRVÁ HLAVA
o Prvý oddiel ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
o Druhý oddiel ŠTÁTNE SYMBOLY
o Tretí oddiel HLAVNÉ MESTO SLOVENSKEJ REPUBLIKY
· DRUHÁ HLAVA ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY
o Prvý oddiel VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
o Druhý oddiel ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY
o Tretí oddiel POLITICKÉ PRÁVA
o Štvrtý oddiel PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN
o Piaty oddiel HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA
o Šiesty oddiel PRÁVO NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A KULTÚRNEHO DEDIČSTVA
o Siedmy oddiel PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU
o Ôsmy oddiel SPOLOČNÉ USTANOVENIA K PRVEJ A DRUHEJ HLAVE
· TRETIA HLAVA
o Prvý oddiel HOSPODÁRSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY
o Druhý oddiel NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY
· ŠTVRTÁ HLAVA ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA
· PIATA HLAVA ZÁKONODARNÁ MOC
o Prvý oddiel NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
o Druhý oddiel REFERENDUM
· ŠIESTA HLAVA VÝKONNÁ MOC
o Prvý oddiel PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY
o Druhý oddiel VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
· SIEDMA HLAVA SÚDNA MOC
o Prvý oddiel ÚSTAVNÝ SÚD SLOVENSKEJ REPUBLIKY
o Druhý oddiel SÚDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
· ÔSMA HLAVA PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV
o Prvý oddiel PROKURÁTURA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
o Druhý oddiel VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV
· DEVIATA HLAVA PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA