Zmluva ako dvojstranný ,výnimočne viacstranný právny úkon vzniká konsenzom , t.j. úplnou a bezpodmienečnou akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy.
Dvojstranné právne úkony vznikajú dvoma vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle. Proces vzniku zmluvy konsenzom je podrobne upravený v § 43a a v nasledujúcich Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“).
NÁVRH NA UZAVRETIE ZMLUVY :
Prvým z dvoch jednostranných právnych úkonov je návrh na uzavretie zmluvy. Návrh na uzavretie zmluvy je jednostranný prejav vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje uzavretie zmluvy s obsahom uvedeným v návrhu .Tento návrh musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa , aby ním bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Presné znenie § 43a (1) : Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy , ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám , je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len
„ návrh“) ,ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa , aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia.
Ako je ten , kto navrhuje uzavretie zmluvy svojou ponukou viazaný?
Občiansky zákonník určuje časovú hranicu záväznosti ponuky, t.j. dokedy adresát ponuky musí návrh prijať, aby vznikla navrhovaná zmluva. Pri určení tejto hranice zákon vychádza najmä z vôle strán. Počas plynutia lehoty určenej na prijatie návrhu je navrhovateľ svojou ponukou viazaný. Občiansky zákonník v § 43 b ustanovuje začiatok plynutia lehoty na prijatie návrhu. Lehota určená v telegrame začína plynúť, podaním telegramu na odoslanie. Lehota určená v liste začína plynúť od dátumu uvedeného v liste, ak nie je uvedený, tak od dátumu na obálke. Lehota určená telefonicky, ďalekopisom alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu , kedy návrh dôjde osobe, ktorej je určený.
Presné znenie § 43b (3) : Lehota na prijatie návrhu určená navrho-vateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený.
Zánik návrhu:
Ak nebola určená lehota záväznosti ponuky medzi navrhovateľom a adresátom ponuky , treba prihliadať aj na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov , ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu. OZ ďalej ustanovuje kedy návrh zaniká a to §43 b (1): Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
(2) Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.
To znamená , že márnym plynutím lehoty určenej navrhovateľom alebo márnym uplynutím primeranej lehoty, s prihliadnutím na povahu zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré sú použité na zaslanie návrhu , návrh zaniká a navrhovateľ nie je ďalej viazaný prejavom vôle. Ak z obsahu nevyplýva niečo iné, ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď.
Zrušenie návrhu:
Návrh na uzavretie zmluvy je možné aj zrušiť. Podmienkou však je že, prejav o zrušení je doručený osobe, ktorej je určený , skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
Presné znenie § 43a (2) : Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe,
ktorej je určený. Návrh aj keď je neodvolateľný,
môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení,
osobe, ktorej určený, skôr alebo aspoň súčasne
s návrhom.
Odvolanie návrhu:
Po lehote v ktorej možno návrh zrušiť, nasleduje až do uzavretia zmluvy lehota, v ktorej navrhovateľ môže návrh odvolať. Odvolanie návrhu však musí dôjsť osobe ktorej je určené, skôr , než táto osoba odoslala prijatie návrhu. Návrh na uzavretie zmluvy nemôže byť odvolaný počas lehoty , ktorá je v ňom určená na jeho prijatie, iba ak z jeho obsahu vyplýva právo odvolať ho aj pred uplynutím lehoty , alebo ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.
PRIJATIE NÁVRHU :
Druhým jednostranným právnym úkonom je prijatie návrhu. Pod prijatím návrhu sa rozumie včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie osoby , ktorej bol návrh určený a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas s návrhom.
Presné znenie § 43c (1): Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie nadobúda účinnosť od okamihu, keď vyjadrenie súhlasu došlo navrhovateľovi. Návrh na uzavretie zmluvy ako aj jeho prijatie možno odvolať. Odvolanie je účinné, ak došlo navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Preto neskoré prijatie návrhu spravidla nespôsobuje právne následky , ku ktorým smerovali jednotlivé prejavy vôle.
Za určitých okolnosti aj neskoré prijatie môže mať účinky včasného prijatia. V Občianskom zákonníku sú upravené dva také prípady. Prvý prípad je, ak navrhovateľ o tom bezodkladne upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený , a to ústne alebo odoslaním správy.
Presné znenie § 43c (3): Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
Druhý prípad rieši situáciu, keď k zdržaniu prijatia návrhu prišlo pri preprave. Ak z listu alebo inej písomnosti ktorá vyjadruje prijatie návrhu vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala zvyčajným spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, iba ak navrhovateľ bez odkladu ústne upovedomí osobu, ktorej bol návrh určený, že návrh považuje za zaniknutý alebo jej v tom zmysle odošle správu.
Presné znenie § 43c (4): Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu,
ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.
Vznik zmluvy predpokladá, že zmluva bola prijatá úplne a bez výhrad. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje výhrady, dodatky, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
Na vznik zmluvy je potrebné, aby sa účastníci dohodli aspoň o jej podstatných náležitostiach.
Od vzniku zmluvy treba odlišovať jej ÚČINNOSŤ, to znamená skutočnosť , že zmluva začala spôsobovať zamýšľané právne následky, inak povedané, že sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy.
Vznik zmluvy a jej účinnosť spravidla nastávajú zároveň. Niekedy však účinnosť nastáva až po vzniku zmluvy, pričom sa môže stať, že zmluva vznikne, ale nestane sa účinnou. Tieto prípady sú upravené v § 47 OZ, podľa ktorého ak je k zmluve potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, zmluva je účinná jeho kladným rozhodnutím.
Presné znenie § 47 (1): Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účin-
ná týmto rozhodnutím.
§ 47 (2): Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí , že účastníci od zmluvy odstúpili.
Zmluvu je možné uzavrieť aj v prospech tretej osoby. Táto osoba je zo zmluvy oprávnená okamihom , keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti tejto osobe tie isté námietky ako proti osobe , s ktorou zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba svojho práva vzdá, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že sa má dlh plniť tomu, s kým bola zmluva uzavretá.
Presné znenie § 50 (1): Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.
§ 50 (2): Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas.
Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že
v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.
Ak tretia osoba nedá súhlas, alebo ak súhlas odoprie, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli.
Presné znenie § 50 (3): Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli, právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej
osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.
Je možné uzavrieť aj zmluvu o budúcej zmluve. Ak sa zmluva neuzavrie do dohodnutej doby je možné sa do jedného roka domáhať súdneho rozhodnutia. Tento záväzok však zaniká, ak sa okolnosti do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Presné znenie § 50a (1): Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
§ 50a (2): Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym
rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
§ 50a (3): Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo
požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Podobne sa postupuje aj pri zmluvách , ktoré majú byť ešte doplnené.
Presné znenie § 50b: Ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa účastníci dohodli, že obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pri tom dali ne-
pochybne najavo, že zmluva má platiť aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.
