Rímske právo: Nadobudnutie vlastníckeho práva

Nadobudnutie vlastníckeho právo
Vydržanie- usucapio
- dôvod, keď sa určitý faktický stav počas plynutia príslušnej lehoty zmení na stav právny
Usucapio ako dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním už obsahoval Zákon XII tabúľ a pre nadobudnutie vlastníckeho práva stanovoval určité právne znaky a týkalo sa to predovšetkým časovej lehoty. Pri vydržaní hnuteľnej veci bola lehota stanovená na 1 rok, pri nehnuteľnej veci 2 roky. Z hľadiska čisto právneho by bolo absurdné, aby ktokoľvek nadobudol vlastnícke právo len na základe toho, že má faktickú moc nad vecou počas určitej doby.
- v klasickom rímskom práve k tejto temporálnej podmienke pristúpili 2 ďalšie podmienky:
iusta causa- objektívny znak- dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, muselo ísť o taký dôvod, ktorý bol spôsobilý na prevod vlastníckeho práva, napr. kúpna zmluva, darovanie, splnenie záväzku alebo poskytnutie pôžičky
bona fides- subjektívny znak- dobromyseľnosť nadobúdateľ musel byť presvedčený o tom, že poskytovateľ veci je oprávnený vec scudziť alebo ide priamo o osobu, ktoré má plnomocenstvo na to, aby vec scudzila

- ten kto nadobúda vec si myslí, že nadobúda vec priamo o d vlastníka alebo od osoby, ktorá je oprávnená takýto úkon uskutočniť
Vydržanie ako určitý stav, ktorý charakterizuje prechod od fakticity k právu znamená aj to, že uzukapient(budúci nadobúdateľ) má takúto vec trvalo vo svojej faktickej moci.
→ pentagram:res habilis-
titulus- právny dôvod
possessio- držba
tempus- čas
bona fides- dobromyseľnosť
Res habilis- vec, ktorú možno nadobudnúť podľa rímskeho práva. Bolo absolútne nezlučiteľné s rímskou právnou doktrínou, aby veci, ktoré boli ukradnuté alebo ulúpené sa stali predmetom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
- bolo to určité hraničné kritérium, kde ani dobromyseľnosť nemohla zmeniť nič na tom, že veci ktoré boli predmetom krádeže alebo lúpeže sa v žiadnom prípade nemohli stať predmetom vlastníckeho práva na základe inštitútu usucapio- vydržanie.
Okupácia- occupatio
- pôvodný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva pričom sa realizuje nadobudnutím držby nad vecou, ktorú kvalifikujeme ako vec nepatriacu nikomu
- jednostranné zmocnenie sa takej veci, ktorá nepatrila nikomu
- takýto výnimočný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva závisel predovšetkým od toho, ktoré veci boli kvalifikované ako veci, ktoré nepatrili nikomu
Veci nepatriace nikomu:
• divé zvieratá- len také, ktoré žili voľne v prírode; divé zvieratá chované v zajatí nemožno považovať za veci nikoho
Lov divých zvierat nepodliehal nijakej koncesii alebo nejakému povoleniu, takže divé zvieratá bolo možné uloviť de facto kedykoľvek a kdekoľvek. ’Kdekoľvek’ nemožno brať úplne doslovne- osoba, ktorá ulovila divé zviera na pozemku iného vlastníka síce k ulovenému zvieraťu nadobudla vlastnícke právo, ale keďže sa tak stalo na pozemku inej osoby, prišlo týmto spôsobom k porušeniu vlastníckeho práva inej osoby.
Lov v jazerách a moriach- štát prenajímal právo rybolovu

→ poľovné právo neexistovalo, ale existovalo rybolovné právo
• novovzniknutý ostrov v mori
• veci nepriateľov, ale nesmelo ísť o vojnovú korisť, nakoľko vojnová korisť ako taká pripadala Rímskemu štátu
• veci nachádzajúce sa na morskom brehu, ale nesmelo ísť o veci, ktoré pochádzali zo stroskotanej lode
• opustené veci