referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Anabela
Utorok, 20. augusta 2019
Morálka a právo. Vznik a vývoj štátu a práva
Dátum pridania: 26.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: aktiduj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 341
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 
- znaky štátu
- právny štát a jeho znaky
- kategórie a odvetvia práva
- ochrana práva

Bohyňa Justícia - v ľavej ruke váhy, v pravej ruke meč a má zaviazané oči (spravodlivosť je slepá).

Morálka
Pre právom bola morálka- spoločnosť si vytvorila vlastné normy(pohľad mýtický, biblický, filozofický). Morálka je systém noriem a pravidiel, kt. zaviedli ľudia a kontroluje ich verejná mienka = nepísané pravidlá. Spoločnosť si neskôr vytvárala civilizovaný prostriedok presadzovania žiaduceho správania- právo. Neskôr(v čase keď spoločnosť prešla od lovecko-zberateľského spôsobu obživy k naturálnemu hospodárstvu) si mohla spoločnosť dovoliť vyčleniť skupinu ľudí, kt. sa venovala výlučne vládnutiu. Tam, kde vznikla takáto verejná autorita, t.j. jednotlivec alebo skupina schopná usmerňovať správanie ľudí, existovala už sila , ktorá garantovala dodržiavanie práva. Postupne sa sformovala do podoby štátu.
- 3 pohľady na vznik morálky: mytologický, biblický a filozofický

Právo je teda vôľa ľudu povýšená na zákon. Právo upravuje vzťahy medzi občan-občan, občan-štát, štát-občan = vnútroštátne právo
Štát-štát = medzinárodné právo. Je to systém noriem a pravidiel správania v spoločnosti, kt. stanovuje a sankcionuje- vynucuje štátna moc. Právo má už písanú formu, podobu. Má štátom stanovenú formu a celospoločenskú platnosť = monizmus- v spoločnosti platí jediný právny systém záväzný pre celú spoločnosť, kým morálnych či náboženských systémov môže byť v spoločnosti viacero.

Spätosť so štátom- lebo sa právo opiera o donucovaciu moc štátu(štátne orgány tvoria platné právo a v prípade jeho nerešpektovania uplatňujú sankcie)
Zvláštnu formu práva ustanoví, alebo uzná štát, vždy má podobu zákona, vyhlášky… Platnosť a účinnosť nadobúda v presne stanovenom čase a štát na seba berie zodpovednosť za to, že občania majú možnosť s právom sa oboznámiť(zodpovedá za jeho zverejnenie a dostupnosť)

Právo sa teda od ostatných normatívnych systémov v spoločnosti odlišuje :
1, svojim monizmom
2, spätosťou so štátom
3, zvláštnou formou

Pri vymedzení práva sa stretávame s troma základnými súčasťami jeho štruktúry:
1, Právne normy: - idey, pravidlá správania vystupujúce v podobe zákonov, vládnych nariadení, vyhlášok a iných foriem práva(prameňov). Predstavujú určitý právny ideál( vzor želateľného správania, kt. by mal každý dodržiavať)
2, Právne inštitúcie:- slúžia štátu na dodržiavanie, prípadné vynucovanie práva. Pomáhajú občanovi orientovať sa v systéme práv, noriem tak, aby si mohol riadne plniť svoje povinnosti, ale zároveň aj uplatňovať svoje práva. Do tohto systému patrí sústava súdov, prokuratúra, advokácia, notárstvo a polícia. Súdy riešia právne spory, prokuratúra je štátny žalobca, advokácia háji občanov, notárstvo slúži na overovanie dokladov, polícia dbá na dodržiavanie zákonnosti.
3, Právne vedomie:- predstavuje individuálne alebo spoločenské právne myslenie o práve a jeho uskutočňovaní. Vlastne súhrn poznatkov a postojov z oblasti práva, kt. má jednotlivec, skupina alebo celá spoločnosť.

Všetky tri zložky štruktúry práva sú navzájom späté a tvoria dve roviny práva: teoretické a praktickú. Veľmi dôležitú úlohu v štruktúre práva majú rôzne neštátne občianske združenia a nadácia podporujúce rozvoj a uplatňovanie ľudských práv.

Právna kultúra
- Hoci je veľa národov a štátov, civilizácií je len niekoľko. V jednej civilizácii môže teda byť viacero krajín a národov. Vyznávajú rovnaké hodnoty. V každej civilizácii je iná právna kultúra. Ona určuje právny systém, a preto viac štátov v jednej civilizácii má podobný právny systém. Právna kultúra je súčasť kultúry spoločnosti a je to, napr. filozofia práva, vyjadrenie práva, tvorba práva, vzdelanie právnikov, organizácia súdov, právo v praxi.
Rôzne právne systémy porovnáva PRÁVNA KOMPARATISTIKA: rozlišujeme tieto typy p kultúr:
1, európsky typ(kontinentálny)
2, Anglo-americký
3, náboženský- tradičný
4, socialistický(sovietsky)

Civilizácie: západná(Am&Eu), islamská, hinduistická, konfucionistická, latinskoamerická, africká, japonská

Európska práva na kultúra sa opiera o 3 stĺpy:
1, AKROPOLA:- symbol gréckej múdrosti. Gréci žili v pokojnom, plodnom období, nebolo to krvavé, ničivé obdobie a preto sú kolískou európskej civilizácie. Zaoberali sa filozofiou, vedeckým myslením, diskutovali o otázkach, na kt. dodnes nemáme odpovede. Sokratovské obdobie(etické) bolo najplodnejšie pre právne myslenie. Vtedy učili veľkí učitelia ako Sokrates, Platón, Aristoteles. Učili kalokagatiu, používať rozum a žiť dobrý život. Dobrý život je spätý so životom v štáte. Mali občianske štáty = POLISY a boli presvedčení, že šťastné sú len tie štáty, kde sa zachovajú zákony a spravodlivosť. Vypracovali prvé základy práva.
2, KAPITOL:- rímska právna vzdelanosť. Neskôr Gréci učili Rimanov. Do vzdelania zapájali filozofiu, logiku a rétoriku. Hoci Rimania nikdy nedosiahli filozofickú úroveň Grékov, čerpali z gr. múdrosti a vytvorili prvý systém platného práva. Ten vďaka svojej nadčasovosti a univerzálnosti prežil celé stáročia. Vytvorili aj vedu o práve- jurisprudenciu.
3, KRESŤANSKÁ MRAVNOSŤ- SINAJ:- kresťanstvo sa dostalo do popredia s Kristom(kríza Rímskej republiky). Priniesol nový zákon založený na súcite, tolerancii a odpustení. Kresťanstvo sa zaslúžilo na vzniku ĽP.

Rímske právo- najprepracovanejšie, dodnes z neho čerpáme; právnici ovládali rétoriku, gramatiku a logiku. Členia ho na súkromné a verejné.
Cisár Justinián(Východorímska- Byzantská ríša) dal zozbierať texty rímske súkromného práva a jeho zásluhou vznikla zbierka CORPUS IURIS CIVILIS. Toto právo používali najmä talianski právnici, germánski panovníci a aj katolícka cirkev sa ním riadila popri svojom kanonickom práve. V Taliansku vznikli prvé známe právnické školy. Bolonská univerzita(v Bologni) zatienila všetky ostatné a dodávala učiteľov do celého Talianska, Francúzska, Nemecka a Anglicka. Podliehali mu aj autori dodnes používaných komentárov- Glarvil a Bracton. Neskôr(10-12.stor.) prinášali rímske právo do Európy glosátori a komentátori. Sú to mladí právnici, vysvetľovali ho, prispôsobovali novým podmienkam, dopĺňali ho glosami(poznámkami), vykladali ho v latinčine a prišli z Ríma. Komentátori sú vlastne postglosátori na čele s Bartolom zo Saxoferratonu. Jeho meno je symbolom právnickej učenosti a o jeho nasledovníkoch sa hovorilo ako o bartolistoch. Písali komentáre, uplatňovali vlastné myšlienky, mali samostatný literárny prejav.

Potom sa rímske právo pokladalo za všeobecne platné právo- ius commune, bolo možné sa dohodovať pred každým súdom ak domáce právne úpravy zlyhali alebo chýbali.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.