Procesné právo je súhrn noriem, ktoré upravujú postup súdov a účastníkov v občianskom súdnom konaní.

Pojem právnej normy - platnosť, účinnosť a pôsobnosť právnej normy
Zo životom každého občana v spoločnosti je spojená existencia normatívnych systémov, t.j. rôznych spoločenských noriem, ktoré regulujú ľudské správanie a zabezpečujú integritu spoločnosti. Tieto normatívne systémy vyjadrujú a zabezpečujú integritu spoločnosti. Tieto normatívne systémy vyjadrujú a zabezpečujú ochranu hodnôt v spoločnosti a medzi takéto normatívne systémy patria aj právne normy. Právne normy v porovnaní s neprávnymi systémami sa považujú za dôležité a za špecifické najme preto, lebo ich existencia je spojená so štátnou mocou a s uplatňovaním štátnej moci prostredníctvom štátnych inštitúcií akými sú: parlament, prokuratúra, polícia a pod.
Právne normy vznikajú normatívnym aktom príslušného štátneho orgánu čo znamená, že vznikajú formou rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Za každou právnou normou stojí donucovacia moc v tom zmysle, že štát sa stará o jej dodržiavanie štátnych noriem. V závislosti od toho, ktorý štátny orgán právnu normu prijal a schválil rozoznávame viaceré formy právnych noriem. Sú to:
- Ústava SR (je publikovaná v zb. z. ako ústavný zákon č. 460/1992),
- Ústavné zákony,
- Obyčajné zákony,
- Nariadenia vlády SR,
- Vyhlášky a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a rozhodnutia ústavného súdu. Všetky sa vyhlasujú uverejnením v zb. z. SR. Všeobecne záväzné predpisy a rozhodnutia súdu SR nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Účinnosť nadobúdajú 15 dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobúdania účinnosti.

Právny vzťah – pojem, vznik, zmena, zánik
Právny vzťah je spoločenský vzťah upravený právnou normou. Vznik, zmena, zánik právnych vzťahov je spojený s určitými podmienkami. Každý právny vzťah vzniká, mení sa a zaniká na základe právnych skutočností, ktoré delíme na:
1.) právne úkony, ktoré sú a ktoré bývajú najčastejšie právnou skutočnosťou. Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene a zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Môžu byť jednostranné i viacstranné.
Jednostranné právne úkony, ide o právne úkony spočívajúce v prejave vôle jednej osoby, napr.: závet, výpoveď, okamžité zrušenie pracovného pomeru, uznanie dlhu.
Viacstranné právne úkony, vznikajú súhlasným prejavom vôle aspoň dvoch osôb, napr.: zmluva (pracovná, spoločenská zmluva o založení verejnej obchodnej spoločnosti).
Podľa spôsobu vôle rozlišujeme právne úkony na formálne(písomná forma prejavu vôle, forma notárskej zápisnice) a právne úkony neformálne.
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
2.) druhou právnou skutočnosťou je opak právneho úkonu – protiprávny úkon, ktorý odporuje právnej norme a ktorý stíhajú príslušné štátne orgány podľa povahy a stupňa nebezpečnosti. Protiprávne úkony delíme na:
- trestné činy,
- priestupky.
3.) právne udalosti sú právnymi skutočnosťami, ktoré vznikajú nezávisle od vôle osôb a s ktorými platné právo spája následky prejavujúce sa vznikom, zmenou alebo zánikom právnych vzťahov. Právnou udalosťou môžu byť živelné udalosti, narodenie a smrť človeka, plynutie času (premlčanie, preklúzia).