referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuslav
Streda, 17. júla 2019
Základy práva
Dátum pridania: 17.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Myscho98
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 459
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 34.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 57m 0s
Pomalé čítanie: 85m 30s
 
Vydržanie – pojem
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona, pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
a.) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.
b.) držba musí byť oprávnená.
c.) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. U hnuteľných vecí je vydržacia doba trojročná a u nehnuteľností je desaťročná.
Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako i právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov.
Oprávnený užívateľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobúdať vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu. Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré tvorí 10% ceny nálezu. Osobitný právny predpis môže inak upraviť oprávnenie toho, kto vec našiel a neohlásil. Vzťahuje sa to aj na veci skrytá a na opustené veci.

Vecné bremená
Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zákona. Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
Vydedenie
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
a.) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b.) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c.) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d.) trvalo vedie neusporiadaný život.
Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia, inak by bolo vydedenie neplatné.

Dedenie, spôsoby dedenia
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedenie je všeobecný prechod práv a povinností po zomrelej osobe na iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak. Predpoklady dedenia sú:
a.) smrť fyzickej osoby,
b.) existencia dedičstva a
c.) spôsobilý dedič.
Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť o následkoch odmietnutia upovedomený.
Dedenie zo zákona V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Dedenie zo závetu Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Pojem a účastníci pracovnoprávneho vzťahu
Medzi zamestnancami a zamestnávateľmi vznikajú pracovnoprávne vzťahy, ktoré sú predmetom úpravy samostatného právneho odvetvia pracovného práva.
Zamestnancom je každá fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo odmenu.
Zamestnávateľmi sa rozumejú právnické alebo fyzické osoby, ktoré zamestnávajú fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávatelia vystupujú v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou robí právne úkony štatutárny orgán a ak je zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, koná osobne.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vzniká dovŕšením 18 roku veku. Dovtedy za neho koná zákonný zástupca.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ nesmie s ňou dojednať ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď táto fyzická osoba ukončí povinnú školskú dochádzku. Zamestnanec môže uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, deď dovŕši 18 rokov veku.
Pod 16 rokov 33 h týždenne.
Nad 18 rokov 43 h týždenne.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Základy práva SOŠ 2.9389 4308 slov
Základy práva SOŠ 2.9665 1808 slov
Základy práva 2.9255 4016 slov
Základy práva 2.9078 34068 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.