Vedľajšia činnosť je taká činnosť keď zamestnanec vykonáva prácu pre zamestnávateľa, s ktorým má dohodnutý hlavný pracovný pomer avšak pracovná činnosť spočíva v prácach alebo v práci iného druhu než bola dohodnutá v pracovnej zmluve a túto pracovnú činnosť vykonáva mimo pracovného času určeného pre hlavný pracovný pomer.

Premlčacie lehoty na uplatňovanie nárokov z pracovnoprávneho vzťahov
Nepremlčuje sa vlastnícke právo, práva z vkladov na vkladných knižkách, prípadne iných formách vkladov pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pri právach z plnenia poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti (premlčacia doba je 4 roky).
Právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za škodu zodpovedá. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak bola škoda spôsobená úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla. Toto neplatí ak ide o škodu na zdravý.
Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí ak sa nevykonávalo 10 rokov. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčí sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia prijať.
Ak právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto doby.
2 ročná - subjektívna premlčacia lehota plynie už od momentu, keď vieme o škode a páchateľovi.
3 ročná – objektívna premlčacia lehota.
Lehoty na uplatnenie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov:
- nárok sa premlčí ak sa neuplatní na súde v lehote stanovenej alebo ustanovenej zákonníkom práce.
Premlčacia lehota na uplatnenie peňažných nárokov je 3 ročná. Lehota na uplatnenie peňažných nárokov písomne uznaných je 10 rokov a rovnako aj premlčacia lehota na uplatnenie práva zo zodpovednosti za škodu je upravená zhodne s právnou úpravou podľa občianskeho zákonníka.

Prekluzívne lehoty na uplatňovanie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov
1.) Ak zamestnávateľ dáva výpoveď za porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru.
2.) Pri neplatnom skončení pracovného pomeru.
3.) Pri oprave pracovného vzťahu a potvrdenia o zamestnaní
4.) Pri uplatňovaní nároku na dovolenku, zotavenie, na dlhšiu výmeru dovolenky než je základná výmera dovolenky (4 týždne, na dlhšiu 5 týždňov) Musí byť uplatnené do konca kalendárneho roka.
5.) Pri okamžitom zrušení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
6.) Pri okamžitom zrušení pracovného pomeru zo strany zamestnanca.
7.) Pri použití súhlasu odborového orgánu na výpoveď zamestnancovi, ktorý je členom odborového orgánu.
8.) Pri zodpovednosti za škodu na odložených veciach (15 dní odo dňa, keď sa zamestnanec o škode dozvedel.)
9.) Pri ukladaní pokuty zamestnancovi, ktorý nesplnil povinnosť v rámci kontroly dodržiavania pracovno-právnych predpisov.
10.) Pri ukladaní pokuty zamestnávateľovi (500 000 Sk) z toho istého dôvodu ako zamestnanca.

Právna úprava náhrady škody podľa Zákonníka práce
Právna úprava náhrady škody podľa zákonníka práce ustanovenia upravujúce náhradu škody alebo zodpovednosť za škodu v pracovnom práve môžeme rozdeliť do 3 skupín:
1.) ustanovenia preventívneho charakteru, ktoré ukladajú povinnosť zamestnávateľa aj zamestnanca plniť úlohy tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku a sú povinný zabezpečovať a plniť úlohy tak, aby neohrozovali svoje zdravie a život ako aj spoluzamestnancov. Ak hrozí škoda a jej vznik je zamestnanec povinný na túto škodu upozorniť, taktiež je povinný zakročiť, túto povinnosť zamestnanec nemá len vtedy ak by tým vystavil seba samého k ohrozeniu alebo spoluzamestnancov, blízke osoby.
2.) ustanovenia, ktoré upravujú zodpovednosť zamestnanca za škodu a túto zodpovednosť zamestnanca delíme na:
a.) všeobecnú zodpovednosť zamestnanca,
b.) zodpovednosť za stratu zverených predmetov,
c.) zodpovednosť za schodok na hodnotách s ktorými je povinný vyúčtovať zamestnanec = zodpovednosť za manko,
d.) zodpovednosť zamestnanca za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody.
3.) ustanovenia, ktoré upravujú zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikne zamestnancovi, delíme na:
a.) všeobecnú zodpovednosť,
b.) zodpovednosť za pracovné úrazy a choroby z povolania,
c.) zodpovednosť za škodu na odložených veciach,
d.) zodpovednosť za škodu, ktorú utrpel zamestnanec pri odvracaní škody.
Právne predpoklady zodpovednosti za škodu sú:
1.) existencia pracovnoprávneho vzťahu,
2.) protiprávne konanie alebo zavinené porušenie pracovných povinností,
3.) vznik škody, ktorou rozumieme majetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch,
4.) príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením povinností.
Neplatnosť právneho úkonu v pracovnoprávnych vzťahoch. Právny úkon je neplatný:
1.) vtedy ak sa svojim obsahom prieči zákonu,
2.) ak nebol urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne,
3.) právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv,
4.) vtedy je neplatný ak ten kto ho urobil nemá spôsobilosť na tento právny úkon, ktorý urobil.